Preskočiť na obsah
  |  

PS: Odoberanie dávok problém záškoláctva nerieši

Poslankyňa PS Ingrid Kosová kritizuje pripravovanú iniciatívu Bez školy nebudú dávky, ktorú rezort práce predstavil ako nástroj proti záškoláctvu. Podľa nej vláda zjednodušuje zložitý problém na predstavu, že za absencie detí môžu najmä nezodpovední rodičia.

Realita je však podľa opozície iná. Do hry vstupujú chudoba, segregácia, zlá dostupnosť škôlok aj slabá pomoc štátu. Kosová tvrdí, že odoberanie dávok nebude motivovať, ale ešte viac zasiahne deti v rodinách, ktoré už žijú na hrane.

Zároveň upozorňuje, že hoci návrh nie je napísaný etnicky, v praxi môže najtvrdšie dopadnúť na deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Namiesto represie navrhuje investície do predškolského vzdelávania, podpory učiteľov, terénnej práce a pomoci školám v znevýhodnených regiónoch.

Ministerstvo práce už pripravuje legislatívne zmeny, ktoré majú platiť od januára 2027.

(tasr, pir)

  |  

Musk údajne kúpil akcie SpaceX za 1,4 miliardy dolárov

Miliardár Elon Musk zvýšil svoj podiel v SpaceX nákupom akcií za 1,4 miliardy dolárov od súčasných aj bývalých zamestnancov firmy, píše portál Information. Transakciu mal uskutočniť prostredníctvom svojho investičného fondu a podľa periodika sa objavila sa v návrhu dokumentov k pripravovanému vstupu SpaceX na burzu.

Vesmírna spoločnosť vraj minulý mesiac schválila plán, ktorý by Muskovi mohol priniesť 60 miliónov ďalších akcií, ak firma zvýši svoju trhovú hodnotu z približne 1,1 na 6,6 bilióna dolárov.

Musk by tieto akcie získaval postupne, a to vždy pri zvýšení trhovej hodnoty firmy o ďalších 500 miliárd dolárov.

Ako prízvukuje portál, plán má počítať aj s projektom vesmírnych dátových centier, ktoré by mali poskytovať výpočtový výkon pre vývojárov umelej inteligencie.

Agentúra Reuters upozornila, že tieto informácie sa jej zatiaľ nepodarilo overiť, a ani spoločnosť SpaceX na otázky nereagovala.

(reuters, pir)

  |  

Tri krajiny EÚ chcú otvoriť debatu o dohode s Izraelom

Španielsko, Slovinsko a Írsko vyzvali Európsku úniu, aby otvorila diskusiu o možnom pozastavení asociačnej dohody s Izraelom. Podnet zaznel pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxembursku, kde ho predstavil šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares.

Ako uvádza Times of Izrael, nejde o okamžité rozhodnutie, ale o snahu začať politickú debatu v rámci Únie.

Tento krok prichádza v čase rastúceho napätia okolo Izraela, ktoré sa prejavuje nielen na diplomatickej úrovni, ale napríklad aj v kultúrnej sfére. Stovky umelcov vrátane hudobníka Rogera Watersa a rapera Macklemora totiž vyzvali na bojkot Eurovízie pre účasť Izraela.

(pir)

  |  

Audit PPA odhalil vážne nedostatky, PS varuje pred zastavením dotácií

Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) hrozí podľa opozície strata akreditácie po negatívnom audite z konca minulého roka. Predstavitelia Progresívneho Slovenska (PS) tvrdia, že audit odhalil vážne nedostatky, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani prijatými opatreniami vrátane personálnych zmien vo vedení agentúry.

Podľa poslanca Petra Horného audítori navrhujú dočasné pozastavenie akreditácie. Medzi hlavné problémy patria nedostatky v oblasti riadenia ľudských zdrojov či vymáhania neoprávnene vyplatených dotácií. Kritika smeruje aj na legislatívne zmeny, ktoré umožnili vyplácanie podpôr aj osobám čeliacim obvineniam alebo odsúdeniu.

Strata akreditácie by podľa opozície znamenala zastavenie európskych dotácií pre poľnohospodárov, čo by mohlo vážne zasiahnuť ich financovanie. Následne by sa to mohlo prejaviť aj v cenách a dostupnosti potravín. Alternatívou by bolo financovanie podpôr zo štátneho rozpočtu, čo by zvýšilo tlak na verejné financie.

PS preto plánuje iniciovať mimoriadne rokovanie parlamentného výboru, na ktorom chce žiadať vysvetlenia od ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) a predstavenie riešení.

(tasr, max)

  |  

Michel kritizuje von der Leyenovú za autoritárske riadenie

Bývalý predseda Európskej rady Charles Michel v rozhovore pre The Brussels Times ostro kritizoval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a obvinil Komisiu z prekračovania právomocí. Podľa neho sa inštitúcia snaží „prevziať kontrolu“, čo podľa jeho slov nie je v súlade s európskymi zmluvami.

Vrátil sa aj k incidentu známemu ako „Sofagate“ z roku 2021 počas návštevy Ankary, kde spolu s von der Leyenovou rokovali s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Pre šéfku eurokomisie však nemali pripravené kreslo a sadla si napokon na pohovku.

Michel tvrdí, že protokol dodržali, no Komisia situáciu využila vo svoj prospech. Voči vedeniu inštitúcie v rozhovore použil aj výraz „autoritárske riadenie“ a naznačil, že niektorých komisárov odsúvajú na vedľajšiu koľaj.

V rozhovore sa vrátil aj k svojmu pôsobeniu počas pandémie, útokov v Bruseli či vojny na Ukrajine. Zastáva názor, že jeho dôraz na strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť sa neskôr ukázal ako opodstatnený.

Pri hodnotení Belgicka upozornil na potrebu jednoty v čase rastúcich vonkajších tlakov. Krajinu prirovnal k latté: „Môžete skúsiť oddeliť kávu a mlieko. Ale nefunguje to.“

(max)

  |  

Najbohatší Ukrajinec si kúpil v Monaku byt za takmer pol miliardy eur

Ukrajinský miliardár Rinat Achmetov kúpil podľa Bloombergu luxusný päťposchodový byt v Monaku za približne 471 miliónov eur. Ide o jednu z najväčších realitných transakcií v histórii.

Apartmán sa nachádza v projekte Mareterra, novovybudovanej štvrti na rekultivovanej pôde otvorenej v roku 2024. Má 21 izieb a rozlohu približne 2 500 štvorcových metrov, pričom súčasťou je súkromný bazén, vírivka a viacero parkovacích miest. Nachádza sa vo vlajkovej budove Le Renzo, ktorá patrí medzi najprestížnejšie v kniežatstve.

Akvizíciu realizovala Achmetovova holdingová spoločnosť System Capital Management, ktorá investíciu potvrdila, no bez detailov o cene. Podľa dostupných údajov však ide o rekordný predaj, ktorý prevyšuje aj známe transakcie v Londýne alebo New Yorku.

Kúpa sa uskutočnila ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022, ktorá následne zasiahla Achmetovovo podnikanie najmä v energetike. Jeho majetok podľa Bloombergu dosahuje približne šesť miliárd eur.

Monako patrí dlhodobo medzi najdrahšie realitné trhy na svete, pričom ceny v projekte Mareterra presahujú 100-tisíc eur za meter štvorcový.

(max)