Preskočiť na obsah
  |  

Obranný rozpočet USA: 750 miliárd pôjde len na lode, stíhačky a štít

Pentagón predstavil detaily návrhu obranného rozpočtu USA na rok 2027 vo výške 1,5 bilióna dolárov, čo predstavuje historicky najväčší medziročný nárast od druhej svetovej vojny.

Administratíva Donalda Trumpa zavádza aj novú kategóriu „prezidentské priority“, ktorá zahŕňa projekty, ako sú protiraketový štít Zlatá kupola, dominancia v oblasti dronov, umelá inteligencia či posilnenie obranného priemyslu.

Výrazne rastú investície do lodiarstva, letectva aj autonómnych systémov. Nákup stíhačiek F-35 má dosiahnuť 85 kusov a výdavky na drony prekračujú 50 miliárd dolárov. V oblasti lodného staviteľstva sa plánuje nákup 18 vojnových lodí a 16 podporných lodí za viac ako 65 miliárd dolárov.

Rozpočet počíta aj s rozšírením armády o desaťtisíce vojakov a zvýšením platov, najmä pre nižšie hodnosti.

Zároveň však nezahŕňa náklady na konflikt s Iránom, ktoré má vláda riešiť dodatočne. Podľa dostupných informácií bude časť financovania opäť závislá od mimoriadneho rozpočtového balíka schvaľovaného Kongresom.

(reuters, mja)

  |  

Taliansko odmení právnikov, ktorí presvedčia migrantov vrátiť sa

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej navrhla finančné bonusy pre právnikov, ak presvedčia migrantov na dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Opatrenie je súčasťou bezpečnostného zákona, ktorý už prešiel hornou komorou parlamentu a čaká na finálne schválenie, informuje denník Guardian.

Koalícia na tento stimul vyčlenila pre aktuálny rok 246-tisíc eur, pričom financovanie sa v rokoch 2027 a 2028 takmer zdvojnásobí. Zákon o bezpečnosti obsahuje aj opatrenie, ktoré ruší nárok na štátom platenú právnu pomoc pri napadnutí rozhodnutí o deportácii.

Podľa dostupných údajov by si právnici mohli prilepšiť o sumu okolo 615 eur za úspešne uzavretý prípad. Odmena sa vyplatí až po odchode klienta.

Kritici však upozorňujú, že systém môže narušiť nezávislosť právnej pomoci a vytvárať tlak na výsledok, ktorý vyhovuje štátu.

Právnické organizácie aj sudcovia hovoria o možnom rozpore s ústavou a ohrození práv migrantov. Opozícia návrh prirovnáva k „divokému západu“ a varuje pred oslabovaním právneho štátu.

(mja)

  |  

Gatesova nadácia preveruje väzby na Epsteina

Nadácia Billa Gatesa spustila začiatkom roka externé preverovanie svojich kontaktov s finančníkom Jeffreyom Epsteinom, ktorý bol odsúdený za sexuálne delikty. Krok prichádza po zverejnení e-mailov americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré ukázali komunikáciu medzi Epsteinom a zamestnancami nadácie.

Generálny riaditeľ Mark Suzman nariadil nezávislý audit s cieľom zhodnotiť nielen minulé väzby, ale aj aktuálne pravidlá výberu partnerov. Podľa nadácie je proces v plnom prúde a vedenie očakáva prvé výsledky v priebehu leta.

Organizácia zároveň tvrdí, že Epsteinovi nikdy neposkytla finančné prostriedky ani ho nezamestnávala, no spätne ľutuje akýkoľvek kontakt.

Bill Gates priznal, že stretnutia s Epsteinom boli chybou. Tvrdí, že ich vzťah bol obmedzený na oblasť filantropie. Poprel, že by trávil čas s obeťami sexuálneho zneužívania zo strany tohto finančníka. Na fotografiách, ktoré zverejnilo americké ministerstvo, však pózuje s Epsteinom po boku žien so začiernenými tvárami.

(reuters, mja)

  |  

Londýn chystá plán pre Hormuz, prerokuje ho viac ako 30 krajín

Desiatky štátov vyslali do Londýna vojenských plánovačov na dvojdňové rozhovory o príprave medzinárodnej misie v Hormuzskom prielive.

Cieľom rokovaní je podľa britskej vlády pretaviť doterajšiu diplomatickú zhodu do konkrétneho vojenského plánu, ktorý by po splnení podmienok pomohol znovu otvoriť túto strategickú námornú trasu.

Do pripravovanej operácie vedenej Britániou a Francúzskom sa už minulý týždeň predbežne prihlásilo viac ako 10 štátov. Zároveň jedna z videokonferencií spojila asi 50 krajín z Európy, Ázie a Blízkeho východu.

Britský minister obrany John Healey uviedol, že počas dvoch dní chcú účastníci riešiť najmä vojenské kapacity, systém velenia a spôsob nasadenia síl v regióne.

(reuters, mja)

  |  

Trump oznámil predĺženie prímeria s Iránom

Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že Spojené štáty na žiadosť Pakistanu predlžujú prímerie s Iránom. Cieľom je podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania. Zároveň doplnil, že USA budú naďalej blokovať iránske prístavy.

Trump uviedol, že o predĺženie prímeria ho požiadal Pakistan vedený premiérom Šáhbázom Šarífom, a to dovtedy, kým „vážne roztrieštená“ iránska vláda nepríde s jednotným návrhom. „Nariadil som našej armáde pokračovať v blokáde a vo všetkých ostatných smeroch zostať pripravená a schopná konať, a preto predĺžim prímerie dovtedy, kým nebude predložený ich (iránsky) návrh a rokovania nebudú ukončené, tak či onak,“ napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social. V príspevku neuviedol žiadny časový harmonogram.

Blokáda iránskych prístavov zo strany USA naďalej pokračuje. Teherán ju považuje za vojnový akt, čo môže predstavovať významnú prekážku pre ďalšie rokovania, uviedla stanica BBC.

Oznámenie prišlo v čase, keď rokovania o ukončení vojny medzi USA a Iránom vyzerajú neisto a dvojtýždňové prímerie malo v stredu vypršať. Biely dom predtým pozastavil očakávanú cestu viceprezidenta JD Vancea do pakistanského Islamabadu na druhé kolo rokovaní, keďže Teherán
– aspoň zatiaľ – odmietol ďalšie mierové rozhovory.

(tasr, im)

  |  

Sulyok určil termín schôdze parlamentu na 9. mája

Maďarský prezident Tamás Sulyok zvolal ustanovujúce zasadnutie nového Národného zhromaždenia na 9. mája 2026. Oznámenie zverejnil na sociálnej sieti, pričom prípravné rokovania už prebiehajú od polovice apríla.

Proces formovania parlamentu postupuje pomerne hladko, keďže víťazná strana Tisza, ktorá získala ústavnú väčšinu, sa dokázala dohodnúť s opozíciou na rozdelení kľúčových postov.

Podľa odchádzajúceho šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása opozícia získa vedenie šiestich parlamentných výborov. Zároveň však platí, že rozhodujúci vplyv si zachová práve Tisza. Jej frakčná líderka Andrea Bujdosóová potvrdila, že dohoda zahŕňa aj finálnu podobu štruktúry výborov.

Celý proces tak smeruje k riadnemu začiatku legislatívneho obdobia, pričom prvé zasadnutie by malo potvrdiť nové rozloženie moci v maďarskej politike.

(tasr, pir)