Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ChatGPT čelí vyšetrovaniu pre možnú úlohu pri streľbe

Najvyšší prokurátor štátu Florida začne trestné vyšetrovanie technologickej spoločnosti OpenAI a jej nástroja ChatGPT pre podozrenie, že mohol ovplyvniť správanie páchateľa hromadnej streľby. Úrady chcú preskúmať, či umelá inteligencia poskytla strelcovi „významné rady“ pred útokom.

Generálny prokurátor James Uthmeier uviedol, že jeho úrad rozširuje preverovanie spoločnosti a vydal jej predvolania. Podľa jeho slov je potrebné začať trestné konanie. „Ak by na druhej strane obrazovky bol človek, obvinili by sme ho z vraždy,“ povedal na tlačovej konferencii v Tampe.

Vyšetrovanie nadväzuje na skoršie kroky úradu, ktorý sa už zaoberal otázkami národnej bezpečnosti a bezpečnosti používateľov umelej inteligencie. K sprísneniu postupu došlo po tom, čo právnici zastupujúci rodinu jednej z obetí upozornili, že strelec bol pred útokom v „neustálom kontakte s ChatGPT“.

Podľa nich mohol chatbot radiť, ako spáchať zločin. Podozrivý mal žiadať informácie o zbraniach, munícii a o tom, kde nájde najviac ľudí. Spoločnosť OpenAI odmieta zodpovednosť a tvrdí, že poskytovala iba faktické odpovede dostupné z verejných zdrojov.

(guardian, bak)

Minúta  |  

EÚ pripravuje 20. balík sankcií proti Rusku

Diplomati členských štátov Európskej únie sa pripravujú na prijatie už 20. balíka sankcií proti Rusku. Očakáva sa, že Slovensko a Maďarsko ustúpia od svojho odporu po obnovení dodávok ropy cez ropovod Družba.

Opatrenia majú prehĺbiť snahu Európy obmedziť príjmy Ruska z energií a jeho vojenské kapacity, keďže Ukrajina žiada od spojencov tvrdší postup viac než štyri roky po začiatku invázie. Únia chcela balík prijať už vo februári pri príležitosti výročia invázie, no bez jednomyseľnej podpory sa to nepodarilo.

Slovensko signalizovalo pripravenosť podporiť sankcie, ak sa obnovia dodávky ropy. Toky cez ropovod Družba by sa mali obnoviť po januárovom útoku dronom. Maďarsko dlhodobo odmietalo nové opatrenia bez ich obnovenia a blokovalo aj ďalšie rozhodnutia.

Únia zatiaľ odložila úplný zákaz námorných služieb pre ruskú ropu, ktorý schválila len v princípe. Konečné rozhodnutie chce koordinovať so skupinou G7.

Balík sa má zamerať na ruský vojenský priemysel vrátane výroby dronov, takzvanú tieňovú flotilu, ako aj služby pre skvapalnený plyn a ľadoborce. Obsahuje aj zmrazenie aktív a obchodné obmedzenia pre ruské firmy a prvé využitie nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretím krajinám.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA nasadili ukrajinskú technológiu proti dronom

Americká armáda v posledných týždňoch zaviedla ukrajinskú technológiu na boj proti dronom na kľúčovej leteckej základni v Saudskej Arábii. Cieľom je čeliť útokom, ktoré zničili lietadlá a budovy a pripravili o život najmenej jedného príslušníka ozbrojených síl.

Na základni Prince Sultan nasadili platformu Sky Map, ktorá slúži na detekciu prichádzajúcich dronov a koordináciu obrany. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia pricestovali, aby amerických vojakov zaškolili v jej používaní. Systém využíva údaje zo senzorov a radarov na identifikáciu hrozieb vrátane dronov Šáhid a umožňuje nasadenie záchytných dronov.

Nasadenie ukrajinskej technológie poukazuje na slabiny americkej protivzdušnej obrany. Analytici upozorňujú na dlhodobé medzery v systéme, ktoré sa doteraz nepodarilo odstrániť. Pentagón preto zvyšuje investície do technológií na boj proti dronom.

Na základni sa využívajú aj ďalšie systémy vrátane platformy FAAD a záchytných dronov Coyote. Testovanie nových technológií však prinieslo aj problémy, keď jeden z dronov počas skúšky havaroval.

Základňa čelila v posledných týždňoch opakovaným útokom dronov a rakiet, ktoré poškodili viaceré vojenské zariadenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Lídri Slavkovského formátu budú rokovať na Devíne aj na Dunaji

V polovici mája sa uskutoční spoločné rokovanie predstaviteľov Slovenska, Česka a Rakúska. Slovenský prezident Peter Pellegrini privíta Petra Pavla a Alexandra Van der Bellena na druhom stretnutí hláv štátov v rámci Slavkovského formátu. Prvé sa konalo v marci minulého roka pri príležitosti 10. výročia Slavkovskej deklarácie.

Program samitu sa začne 12. mája dopoludnia uvítacím ceremoniálom na hrade Devín a položením vencov k pamätníku Brána slobody. Následne sa prezidenti presunú na loď, ktorá vypláva spod Devínskeho brala a zakotví v Čunove pri múzeu a galérii moderného umenia Danubiana. Práve tam sa uskutoční plenárne rokovanie.

Diskusia sa má zamerať na aktuálne témy zahraničnej politiky, cezhraničnú spoluprácu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti regiónu a využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní. Súčasťou stretnutia bude aj zapojenie stredoškolských študentov zo všetkých troch krajín, ktorí predstavia projekty v oblasti inovácií a nových technológií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fico chce zvýšiť podiel štátu v Slovenských elektrárňach

Premiér Robert Fico (Smer) podporuje zvýšenie podielu štátu v Slovenských elektrárňach zo súčasných 34 na potenciálnych 51 percent. Kľúčovým momentom má byť spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, po ktorom chce vláda otvoriť otázku odkúpenia ďalších 17 percent akcií od súkromného vlastníka.

„Ide o štátne aktíva, na toto by sme sa nemali pozerať, pokiaľ ide o možnosť získania finančných prostriedkov. Považujem tento cieľ za legitímny a pokiaľ mu nebudú naozaj brániť nejaké prekážky, ktoré nebudeme vedieť prekonať, tak sa k tomuto cieľu aj bezprostredne hlásim,“ dodal predseda vlády.

V súčasnosti vlastní väčšinový podiel 66 percent spoločnosť Slovak Power Holding, ktorú plne kontroluje český Energetický a průmyslový holding. Tento podiel získala vlani od talianskej spoločnosti Enel.

Pripomenul, že privatizácia elektrární sa uskutočnila počas vlád Mikuláša Dzurindu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Konflikt mení letecký biznis, dopravcovia prehodnocujú trasy

Blízky východ sa v dôsledku konfliktu opäť ukazuje ako kľúčový uzol svetovej leteckej dopravy. Vojenské napätie však narušilo prevádzku a spôsobilo, že desaťtisíce cestujúcich uviazli. Letecké spoločnosti sa snažia obnoviť aspoň obmedzené spojenia, no proces je pomalý.

Región bol doteraz jedným z pilierov globálneho letectva. Dopravcovia ako Emirates, Etihad či Qatar Airways zabezpečovali spojenia medzi kontinentmi a mali významný podiel na ziskoch odvetvia. Konflikt však ohrozuje ich pozíciu, najmä keďže časť cestujúcich smeruje priamo do destinácií v tejto oblasti.

Situáciu komplikuje aj nutnosť obchádzať konfliktné zóny, čo predlžuje lety a zvyšuje spotrebu paliva. Ceny leteckého paliva pritom výrazne vzrástli, čo zvyšuje náklady leteckých spoločností. Niektoré už reagujú obmedzením počtu letov.

Európske aerolínie sa snažia vzniknutý priestor využiť. Nemecká Lufthansa napríklad zaznamenala výrazný nárast rezervácií letov do Ázie, keďže cestujúci hľadajú alternatívne spojenia mimo Blízkeho východu. Dopravcovia zároveň pridávajú nové kapacity na vybraných trasách.

Dôsledky sa líšia podľa typu dopravcov. Nízkonákladové aerolínie sú na ceny paliva citlivejšie, zatiaľ čo iné majú lepšie zabezpečenie proti výkyvom cien.

Súčasná situácia zároveň otvára priestor pre konkurenciu. Európske aerolínie zaznamenávajú rast dopytu po letoch do Ázie a snažia sa získať zákazníkov, ktorých stratili blízkovýchodní dopravcovia.

(economist, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.