Preskočiť na obsah
  |  

Pistorius: Rusko sa pripravuje na konflikt s NATO

Nemecko predstavilo prvú komplexnú vojenskú stratégiu, ktorá reaguje na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe. Minister obrany Boris Pistorius označil Rusko za najväčšiu predvídateľnú hrozbu pre bezpečnosť kontinentu a varoval pred jeho kurzom pod vedením prezidenta Vladimira Putina.

Podľa ministra sa Rusko prostredníctvom zbrojenia pripravuje na vojenskú konfrontáciu s NATO a považuje použitie sily za legitímny nástroj presadzovania svojich záujmov. Nová stratégia preto počíta s posilnením obranných kapacít a so schopnosťou postaviť sa prípadnej agresii spolu so spojencami so silou až 460-tisíc vojakov.

Dokument obsahuje aj plán rozvoja ozbrojených síl, ktorý určuje ich budúcu štruktúru a rozsah. Jeho detaily zostávajú utajené. Nemecko zároveň upozorňuje, že Rusko využíva aj hybridné nástroje, ako sú špionáž, sabotáž, kybernetické útoky a dezinformačné kampane.

Stratégia predpokladá modernizáciu Bundeswehru s cieľom vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Dôraz kladie na technologickú prevahu, posilnenie obranyschopnosti a využívanie inovácií vrátane umelej inteligencie.

Nemecko chce zároveň prevziať väčší podiel zodpovednosti v rámci NATO a prispieť k jeho odstrašujúcej sile.

(welt, bak)

  |  

Magyar neposkytol Ficovi odpovede o údajnom zvážaní migrantov

Premiér Robert Fico (Smer) deklaroval, že chce udržať slovensko-maďarské vzťahy mimo politických sporov a v tejto súvislosti pripomenul, že aj počas utorkového telefonátu s víťazom maďarských volieb Péterom Magyarom sa zameral najmä na praktické otázky.

Zároveň odmietol tvrdenia Magyara, že Slovensko a Maďarsko mali manipulovať migráciu s cieľom ovplyvniť voľby v prospech Smeru. Obvinenia zo zvážania migrantov Viktorom Orbánom na Slovensko označil za nepodložené. Potvrdil, že na túto tému sa pýtal aj Magyara, no ten odpovede neposkytol.

Kritizoval aj bývalého úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý v nedeľu pripustil existenciu spravodajských indícií o organizovanej migrácii.

„Nikdy nedostal žiadnu spravodajskú informáciu,“ vyslovil slovenský predseda vlády s odvolaním sa na stredajšie rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Podľa neho, ak by Ódor takúto správu mal, vedela by o tom aj vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová.

Tému Benešových dekrétov považuje Fico za uzavretú a odvolal sa na konštatovanie Európskej únie v rámci prístupových rokovaní v roku 2004.

Premiér tiež upozornil na prebiehajúce rokovania o odblokovaní pôžičky EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Zopakoval, že Slovensko podporu podmieni obnovením dodávok cez Družbu. Naznačil však, že je potrebné počítať aj s možnosťou, že po schválení pôžičky môže tok cez ropovod opäť prestať prúdiť.

(max)

  |  

Kaliňák s Ficom do Moskvy nepôjde

Minister obrany Robert Kaliňák nepocestuje s predsedom vlády Robertom Ficom (obaja Smer) do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva, ktoré sa budú konať 8. mája. Minister tvrdí, že má iný program.

Zároveň však podotkol, že v premiérovej ceste nevidí žiadny problém a je výsledkom jeho dlhodobo presadzovanej politiky na všetky štyri svetové strany.

(gko)

  |  

Novým šéfom ozbrojených síl bude Miroslav Lorinc

Vláda na stredajšom rokovaní navrhla generálporučíka Miroslava Lorinca za nového náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Informoval o tom minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Súčasnému náčelníkovi Danielovi Zmekovi sa totiž začiatkom mája skončí funkčné obdobie a po ôsmich rokoch sa už opätovne o funkciu nemôže uchádzať.

Lorinc bol doteraz prvým zástupcom náčelníka generálneho štábu. Kaliňák ho považuje za skúseného a diplomatického odborníka. „Pán Lorinc si v rámci protivzdušnej obrany prešiel všetkými veliteľskými postmi. Jeho expertíza a skúsenosti môžu byť prínosom, aby Slovensko rýchlo a efektívne dobudovalo svoju protiraketovú, protileteckú a protidronovú obranu, čo bude jeho hlavnou úlohou,“ ozrejmil minister obrany.

Návrh na jeho vymenovanie teraz ide na schválenie prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý ho následne aj vymenuje.

(gko)

  |  

Ruské útoky pri Černobyle ohrozujú Európu, varuje Ukrajina

Ruské útoky na Ukrajinu sa podľa generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka opakovane odohrávajú v blízkosti jadrových zariadení, čo výrazne zvyšuje riziko vážnej nehody.

Hypersonické rakety Kinžal aj drony mali prelietať v okruhu približne 20 kilometrov od elektrární v Černobyle a Chmeľnickom. V troch prípadoch dokonca dopadli v okruhu približne 10 kilometrov od Chmeľnickej jadrovej elektrárne. Nie je jasné, prečo rakety dopadli, no Kravčenko uviedol, že trosky nenasvedčujú tomu, že by ich zachytila protivzdušná obrana.

Podľa ukrajinskej strany tieto trasy nemajú vojenské opodstatnenie a slúžia skôr na zastrašovanie. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár nereagovalo.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu opakovane varuje pred rizikami takýchto operácií.

Situáciu zhoršuje aj incident z minulého roka, keď dron poškodil ochranný kryt reaktora v Černobyle. Jeho oprava môže stáť stovky miliónov eur.

(reuters, mja)

  |  

Odbory Českého rozhlasu vyhlásili štrajkovú pohotovosť

Odbory Českého rozhlasu vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť. Reagujú tým na vládny návrh zákona o médiách verejnej služby, ktorý má zmeniť financovanie z koncesionárskych poplatkov na príspevok zo štátneho rozpočtu. Zamestnanci sú podľa odborov pripravení pristúpiť aj k štrajku.

Predseda Odborového zväzu Media Jan Křemen označil návrh za neúplný a v niektorých častiach nepriateľský. Uviedol, že navrhovaná výška financovania je pre odbory neprijateľná, keďže by vrátila rozhlas na úroveň roku 2005, obmedzila jeho činnosť a oslabila jeho nezávislosť. Dôsledkom by podľa neho bolo aj prepúšťanie zamestnancov, čo by pocítili poslucháči.

Odbory vnímajú zmenu ako účelovú snahu o ovládnutie rozhlasu a deklarujú pripravenosť brániť verejnoprávne médiá všetkými zákonnými prostriedkami. Podľa Jana Hergeta z iniciatívy Veřejnoprávně zatiaľ nie je jasné, akú podobu by štrajk mal, no určite by ovplyvnil vysielanie.

Minister kultúry Oto Klempíř predstavil legislatívu, ktorá má od budúceho roka zrušiť koncesie a nahradiť ich financovaním zo štátneho rozpočtu. Vláda odmieta, že by návrh ohrozil nezávislosť médií alebo demokraciu.

(tasr, bak)