Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia zaplatí Francúzsku stovky miliónov za tvrdší boj s migrantmi

Spojené kráľovstvo sa dohodlo s Francúzskom na novej trojročnej spolupráci, ktorá má obmedziť nelegálnu migráciu cez Lamanšský prieliv.

Londýn v rámci nej vyčlení až 660 miliónov libier, pričom časť financií bude viazaná na konkrétne výsledky. Hlavná časť prostriedkov smeruje na posilnenie kontrol v severnom Francúzsku, kde majú pôsobiť stovky policajtov, spravodajcov aj vojakov.

Dohoda počíta aj s nasadením dronov, vrtuľníkov či nových hliadkových plavidiel.

Podľa dostupných údajov počet migrantov prekračujúcich prieliv zostáva vysoký – vlani ich bolo približne 41-tisíc. Zároveň však britská vláda tvrdí, že spoločné opatrenia už zabránili desaťtisícom pokusov.

Nový mechanizmus financovania má zabezpečiť, že ak sa opatrenia neosvedčia, časť podpory sa zastaví.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Prezidentskú milosť pre Maxwellovú podporujú niektorí členovia výboru

V americkom Výbore pre dohľad Snemovne reprezentantov sa rozprúdila diskusia o možnej prezidentskej milosti pre Ghislaine Maxwellovú. Podľa republikánskeho predsedu výboru Jamesa Comera niektorí členovia pripúšťajú, že by takýto krok mohol viesť k jej spolupráci pri vyšetrovaní prípadu finančníka a pedofila Jeffreyho Epsteina.

Maxwellová vo februári odmietla vypovedať a odvolala sa na právo nevypovedať proti sebe. Momentálne si odpykáva 20-ročný trest za účasť na sexuálnom zneužívaní maloletých, ktoré organizoval Epstein.

Demokrati sú zásadne proti. Kongresman Robert Garcia označil úvahy o milosti za poburujúce.

Prezident Donald Trump už skôr uviedol, že by o milosti uvažuje, no zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna v Iráne môže oslabiť obranu Ukrajiny, varuje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varuje, že prípadné predĺženie konfliktu v Iráne by mohlo skomplikovať Kyjevu prístup k americkej protiraketovej obrane. Podľa jeho slov sú dodávky týchto systémov už teraz limitované, a to najmä pre obmedzené výrobné kapacity v USA.

Hoci zatiaľ nedošlo k výpadkom v dodávkach ani spravodajskej podpore, situácia sa môže zmeniť, ak sa napätie na Blízkom východe prehĺbi.

Zelenskyj zároveň pripomenul, že Ukrajina získava časť výzbroje cez program PURL, ktorý umožňuje krajinám NATO financovať nákupy pre Kyjev. Tento mechanizmus je podľa neho kľúčový najmä pre systémy Patriot. Naznačil, že rastúce globálne konflikty môžu ohroziť dostupnosť takýchto balíkov.

Zaujímavým prvkom je aj spolupráca Ukrajiny s krajinami Blízkeho východu. Kyjev im poskytuje skúsenosti z boja proti dronom, ktoré Rusko nasadzuje aj s podporou iránskych technológií. Podľa Zelenského ide o kombináciu výcviku a zdieľania know-how.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kremeľ: Putin sa so Zelenským stretne iba pri konečných dohodách

Ruský prezident Vladimir Putin sa môže stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským iba s cieľom finalizácie dohôd o konflikte, uviedli ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

„Hlavná vec je cieľ tohto stretnutia. Prečo by sa mali stretnúť? Putin povedal, že je pripravený na stretnutie v Moskve kedykoľvek,“ citovala agentúra TASS Peskova, ktorý to povedal ruskej štátnej televízii.

„Hlavné je, aby existoval dôvod na stretnutie a najmä aby bolo stretnutie produktívne. A to môže byť iba s cieľom finalizácie dohôd,“ ozrejmil Peskov.

Podľa jeho slov si takéto stretnutie si vyžaduje dôkladnú prípravu a „politickú vôľu zo strany kyjevského režimu. A zatiaľ takúto politickú vôľu nevidíme“.

Komentáre Peskova prišli po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Ukrajina požiadala Turecko, aby hostilo stretnutie medzi obomi lídrami s cieľom znovu oživiť viaznuce mierové rokovania.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Brusel chce rýchlejšie fúzie pre startupy, veľké firmy narazia

Európska únia pripravuje prvú veľkú reformu pravidiel pre fúzie za viac než 20 rokov, ktorá má zjednodušiť schvaľovanie niektorých obchodov.

Podľa návrhu by startupy a projekty zamerané na výskum a inovácie mohli získať rýchlejšie antitrustové povolenia vďaka takzvanému inovačnému štítu. Regulátori by pri takýchto transakciách menej zasahovali, ak by prispievali k posilneniu konkurencie.

Zároveň však platí, že výnimka sa nebude vzťahovať na veľké technologické firmy. Ak je kupujúcim dominantný hráč na trhu alebo firma označená ako „gatekeeper“ podľa pravidiel EÚ, úľavy neplatia.

Reforma reaguje aj na tlak telekomunikačných operátorov, ktorí žiadajú flexibilnejšie pravidlá, aby dokázali konkurovať firmám z USA a Číny. Zmeny majú zohľadniť aj faktory ako udržateľnosť či zamestnanosť.

Hoci nejde o radikálny obrat, návrh ešte prejde konzultáciami pred finálnym schválením.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Spojené štáty chystajú preklasifikovanie marihuany

Administratíva USA zvažuje preklasifikovanie marihuany, čo by predstavovalo jednu z najvýznamnejších zmien federálnej drogovej politiky za posledné desaťročia.

Podľa dostupných informácií by k rozhodnutiu mohlo dôjsť už čoskoro, pričom nadväzuje na decembrový krok prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nariadil uvoľniť regulácie.

Zmena by mohla zaradiť marihuanu medzi menej nebezpečné látky podobne ako niektoré lieky a zároveň odstrániť prekážky na jej výskum. Očakáva sa, že tento krok výrazne ovplyvní aj trh s kanabisom – zníži daňové zaťaženie a uľahčí firmám prístup k financovaniu.

Rozhodnutie má v rukách americký Úrad pre boj proti drogám (DEA), ktorý sa zatiaľ nevyjadril. Marihuana pritom patrí medzi najrozšírenejšie nelegálne látky v USA, kde ju podľa údajov užíva približne každý piaty obyvateľ.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.