Preskočiť na obsah
  |  

Forbes: Ruskí miliardári zbohatli napriek vojne aj sankciám

Ruskí miliardári zvýšili za uplynulý rok svoj majetok o jedenásť percent na rekordných 696,5 miliardy dolárov, a to napriek vojne na Ukrajine aj najtvrdším západným sankciám voči veľkej ekonomike. Uviedol to rebríček Forbes Rusko.

Bohatstvo ruských miliardárov je úzko späté s vývozom prírodných surovín, pričom ich hodnotu podporili aj narušené obchodné toky a rast cien komodít. Na čele rebríčka však nepribudli nové mená.

Najbohatším Rusom je podľa Forbesu Alexej Mordašov zo Severgroup s majetkom 37 miliárd dolárov, čo je medziročne nárast o 8,4 miliardy. Druhé miesto patrí Vladimirovi Potaninovi (29,7 miliardy dolárov) a tretí je bývalý šéf Lukoilu Vagit Alekperov (29,5 miliardy). Štvrtý skončil Leonid Micheľson z Novateku s rodinou (28,3 miliardy dolárov).

Hoci ruskí oligarchovia patrili kedysi medzi najbohatších na svete, dnes výrazne zaostávajú za americkými technologickými magnátmi. Rebríček globálne vedie Elon Musk s majetkom 839 miliárd dolárov, nasledovaný Larrym Pageom z Googlu s 257 miliardami.

(reuters, lud)

  |  

V kauze zmiznutých iPhonov SFZ sa objavili dve verzie dokumentov

V kauze desaťtisícov zmiznutých iPhonov, ktorá sa spája so Slovenským futbalovým zväzom, sa ukázalo, že existujú dve odlišné verzie tej istej dohody o ručení, ktorú podpísal šéf SFZ Ján Kováčik.

Zatiaľ čo zväz tvrdí, že ručil len za symbolických 280 eur, dodávatelia mobilov hovoria o dokumente, podľa ktorého SFZ niesol neobmedzené ručenie. Spor sa týka približne 17-tisíc mobilov a pohľadávok za asi 24 miliónov eur.

Ako uvádzajú Aktuality, rozpor medzi dokumentmi naznačuje, že mohlo dôjsť k falšovaniu, čo pripúšťajú obe strany. Zaujímavé je, že dohody doručoval sprostredkovateľ Ján Šípoš, ktorý bol v minulosti odsúdený za podvod. Práve jeho úloha môže byť kľúčová pri vysvetlení, ako vznikli dve rozdielne verzie tej istej zmluvy.

Stanoviská strán sa rozchádzajú. SFZ tvrdí, že žiadna platná dohoda nevznikla, a preto nemá povinnosť platiť. Naopak, spoločnosť SWAN argumentuje notársky overeným dokumentom a svoje nároky už uplatňuje na súde.

Celý prípad vyvoláva pochybnosti o logike obchodu. Je totiž otázne, či by veľké firmy podpisovali ručenie len za niekoľko stoviek eur. Objavujú sa aj podozrenia z organizovanej schémy a nejasnosti okolo toho, kam sa samotné telefóny stratili – podľa niektorých informácií mohli skončiť v zahraničí, napríklad v Rusku.

(pir)

  |  

Severne od Kodane sa zrazili čelne dva vlaky

Pri čelnej zrážke dvoch miestnych vlakov v Dánsku vo štvrtok ráno utrpelo zranenia najmenej 17 ľudí, pričom štyria sú v kritickom stave. Nehoda sa stala severne od Kodane na trati medzi mestami Hillerod a Kagerup, kde podľa polície narazili do seba dve súpravy regionálnej dopravy.

Miestne záchranné zložky uviedli, že medzi cestujúcimi sú zranení, zároveň však nikto nezostal zakliesnený vo vozňoch. Všetkých ľudí sa podarilo z vlakov dostať a na miesto smerovali rozsiahle záchranné sily.

Hovorca hasičov pre Reuters potvrdil, že išlo o čelnú zrážku. Okolnosti nehody nateraz nie sú známe a úrady ich ďalej preverujú.

(reuters, pir)

  |  

Smer vedie, PS mierne stráca, ukázal aprílový prieskum SANEP

Aprílový prieskum agentúry SANEP pre televíziu TA3 ukazuje, že Smer má vedúcu pozíciu na politickej scéne. So ziskom 20,5 percenta si oproti marcu mierne polepšil a zostáva tesne pred Progresívnym Slovenskom, ktoré kleslo na 19,7 percenta.

Na treťom mieste sa drží Republika s miernym rastom na 12,1 percenta, zatiaľ čo Hlas (8,2 percenta) a Hnutie Slovensko (7,4 percenta) si zachovávajú stabilné pozície.

Do parlamentu by sa dostali aj SaS (6,9 percenta), KDH (6,3 percenta) a Demokrati (5,5 percenta), ktorí sa pohybujú nad hranicou zvoliteľnosti. Naopak, SNS, Aliancia-Szövetség a Sme rodina by zatiaľ zostali mimo parlamentu.

V prepočte na mandáty by Smer obsadil 36 kresiel, PS 34 a Republika 21.

Prieskum zároveň ukazuje, že Robert Fico je najdôveryhodnejším politickým lídrom, hoci miera nedôvery voči nemu zostáva vysoká. Preferencie strán sú stabilné, no rozhodujúcu úlohu môžu zohrať nerozhodnutí voliči.

(pir)

  |  

Čínska spoločnosť plánuje lietajúce autá v roku 2027

Čínsky výrobca elektromobilov Xpeng plánuje výrazne rozšíriť svoje aktivity v oblasti nových technológií. Podľa prezidenta spoločnosti Briana Gu by firma mohla začať s veľkovýrobou „lietajúcich“ áut už v roku 2026 a dodávky zákazníkom očakáva v roku 2027.

Záujem o tieto vozidlá je zatiaľ silný, keďže Xpeng eviduje viac ako sedemtisíc objednávok, najmä z domáceho trhu. Zároveň sa pripravuje testovanie robotaxi v meste Kanton a firma počíta s výrobou stoviek až tisícov týchto vozidiel v najbližších mesiacoch.

Xpeng zároveň posilňuje spoluprácu s nemeckým Volkswagenom, obe strany vidia priestor na ďalšie spoločné projekty. Okrem toho firma plánuje spustiť výrobu humanoidných robotov koncom roka 2026, najskôr pre zákaznícky servis. Dlhodobo očakáva, že robotický segment by mohol prekonať automobilový biznis.

Spoločnosť zrýchľuje aj expanziu do zahraničia a verí, že v horizonte desiatich rokov bude viac než polovica jej tržieb pochádzať mimo Číny.

(reuters, pir)

  |  

Trump neurčil termín, do ktorého by mal Irán uzavrieť dohodu

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že od Iránu zatiaľ nežiada mierový návrh v žiadnom pevnom termíne. Prímerie preto predĺžil, hoci rokovania viaznu a napätie v regióne neklesá, uvádza CNN.

Biely dom zároveň odmieta predstavu, že nevie, kto je v Teheráne konečným rozhodovateľom, hoci iránske mocenské pomery sa po úderoch USA a Izraela podľa všetkého skomplikovali.

Teherán naznačuje ochotu rokovať, zároveň však obviňuje Washington z blokády prístavov, nátlaku a porušovania záväzkov.

Trumpova administratíva trvá na ekonomickom aj námornom tlaku a žiada od Iránu jednotnú odpoveď. Za porušenie prímeria nepovažuje ani zadržanie dvoch iránskych lodí v Hormuzskom prielive.

(pir)