Preskočiť na obsah
  |  

Slovenské bitúnky získajú štátnu podporu za tri milióny eur

Ministerstvo pôdohospodárstva podporí slovenské bitúnky sumou tri milióny eur. Pomoc poskytne formou paušálu 20 eur na jedno jatočné zviera, pričom maximálny limit na jeden podnik je 300-tisíc eur za tri roky. Opatrenie predstavil minister Richard Takáč (Smer).

Podpora je určená prevádzkovateľom bitúnkov na ošípané a hovädzí dobytok zo zoznamu schváleného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Jeden subjekt môže získať pomoc najviac na 15-tisíc zvierat, pričom skutočné čerpanie bude závisieť od rozpočtu schémy a celkovej výšky oprávnených žiadostí.

Žiadosti budú podávať výlučne elektronicky prostredníctvom systému ITMS2014+ po vyhlásení výzvy. Neregistrovaní žiadatelia nájdu postup na webe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Na Slovensku je registrovaných 109 bitúnkov. Takáč uviedol, že pomoc bude pravdepodobne rozdelená systémom polovica na polovicu, teda časť pôjde piatim najväčším bitúnkom a zvyšok menším prevádzkam, ktoré spracúvajú zvieratá z vlastnej farmy.

(tasr, lud)

  |  

Nemecko čaká len slabý rast, pomáha mu najmä štát

Nemecká ekonomika porastie tento rok len mierne a ťahá ju najmä štát, nie súkromný sektor. Vyplýva to z novej prognózy vlády, ktorú predstavila ministerka hospodárstva Katherina Reicheová spolu s hlavným ekonómom rezortu Benjaminom Weigertom.

Ten upozornil, že bez vyšších verejných výdavkov a priaznivého kalendárneho efektu by ekonomika prakticky stagnovala. Spotreba aj investície rastú len minimálne a zahraničný obchod má dokonca negatívny vplyv. Očakávaný rast na úrovni 0,5 percenta tak zabezpečuje najmä fiškálny impulz.

Vláda zároveň zhoršila prognózu. Kým ešte v januári počítala na tento rok s rastom jedno percento a na rok 2027 s 1,3 percenta, aktuálne očakáva len 0,5 percenta a 0,9 percenta. Dôvodom sú najmä dôsledky konfliktu s Iránom.

Nemecká centrálna banka síce predpokladá mierny rast v úvode roka, no negatívne vplyvy konfliktu sa majú prejaviť v nasledujúcich mesiacoch. Zároveň varuje pred pretrvávajúcou infláciou, ktorej vývoj bude závisieť od ďalšieho vývoja na Blízkom východe.

(handelsblatt, lud)

  |  

Princ Harry neohlásene navštívil Kyjev

Britský princ Harry vo štvrtok neohlásene navštívil ukrajinské hlavné mesto Kyjev, aby vyjadril podporu krajine vo vojne s Ruskom. Po príchode na železničnú stanicu uviedol, že je rád, že sa na Ukrajinu vracia.

„Prezident Putin, nikto nemá prospech z pokračujúceho krviprelievania. Stále je čas zastaviť túto vojnu, zabrániť ďalšiemu utrpeniu Ukrajincov aj Rusov a zvoliť inú cestu,“ povedal Harry na bezpečnostnom fóre v Kyjeve.

Washington vyzval, aby urobil viac pre ukončenie vojny. „Je to chvíľa pre americké líderstvo a pre Ameriku ukázať, že vie dodržať svoje medzinárodné záväzky,“ povedal.

„Európa sa postavila k veci výrazne,“ dodal Harry. „Teraz treba spojiť vytrvalosť s rýchlosťou, solidaritu s rozsahom a záväzok s dôslednosťou.“

Harry označil Ukrajinu za krajinu, ktorá odvážne bráni východné krídlo Európy, a zdôraznil, že je dôležité nezabúdať na význam tohto konfliktu.

Počas návštevy má vojvoda zo Sussexu zavítať aj do organizácie HALO Trust, ktorá sa venuje odstraňovaniu mín a ktorú podporovala jeho matka, princezná Diana. Stretnúť sa má aj s ukrajinskými účastníkmi jeho nadácie Invictus Games, ktorá pomáha zraneným veteránom zotaviť sa prostredníctvom športu.

Princ Harry navštívil Ukrajinu už dvakrát aj minulý rok.

(reuters, lud)

  |  

Poľnohospodári: Slovensku hrozí zánik chovov dojníc

Slovensku hrozí likvidácia chovov dojníc pre pokles cien mlieka a jeho nadbytok v Európskej únii. Upozornil na to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.

Cena mlieka v Európe klesla z približne 54 centov na menej než 39 centov za kilogram, pričom na Slovensku je ešte nižšia. V priebehu niekoľkých mesiacov ide o pokles približne o desať percent, čo je na hranici rentability.

Dôvodom je najmä nadprodukcia v krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Poľsko. Nemecko napríklad zvýšilo výrobu o asi sedem percent, čo predstavuje viac než dve miliardy litrov mlieka, teda niekoľkonásobok slovenskej produkcie.

Ak sa situácia nezmení, niektorí chovatelia môžu ukončiť činnosť, čo by mohlo viesť aj k zániku mliekarní a vyššej závislosti od dovozu. Sektor preto žiada riešenia na národnej aj európskej úrovni a chce tlačiť na Európsku komisiu, aby využila krízovú rezervu.

Počet chovateľov klesol z približne 800 po vstupe do EÚ na asi 300. Producenti zároveň upozorňujú, že ceny v obchodoch neklesajú a pokles cien nesie najmä spracovateľský sektor.

„Slovensko má v súčasnosti asi o 14 percent nižšiu cenu mlieka, ako je priemer EÚ, keď porovnávame február 2026 oproti februáru 2025. Priemerný pokles v Únii je 18 percent, my máme 14 percent. Ceny na pultoch nižšie nie sú, ale odbytové ceny nám zásadne klesajú. Obchod si svoju maržu neznižuje, pokles ide na úkor spracovateľského priemyslu,“ dodala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu.

(tasr, lud)

  |  

Výbor nerokoval o podozreniach zo zvážania migrantov

Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť vo štvrtok nerokoval o podozreniach zo zvážania migrantov k slovenským hraniciam pred voľbami. Dôvodom bola neúčasť poslancov, pre ktorú výbor nebol uznášaniaschopný. Mimoriadne zasadnutie iniciovalo KDH po vyjadreniach maďarského politika Pétera Magyara.

Opozícia kritizuje, že premiér Robert Fico (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) nevysvetlili situáciu pred parlamentným výborom. Šéf KDH Milan Majerský hovorí o vážnych podozreniach a pýta sa, či nešlo o zneužitie migračnej témy pred voľbami, prípadne o vlastizradu.

Opozícia zároveň poukázala na prudký nárast počtu migrantov v roku 2023. Podľa údajov ministerstva vnútra ich v auguste 2023 prekročilo hranice 9 089, kým rok predtým 670. V roku 2024 podľa údajov zverejnených na webe ministerstva vnútra prekročilo hranice 44 migrantov.

Koalícia obvinenia odmieta. Predseda výboru Richard Glück (Smer) ich označil za hlúposť a tvrdí, že ak mal bývalý premiér Ľudovít Ódor informácie o nezrovnalostiach, mal konať.

(tasr, lud)

  |  

Štátni ochranári spustili web Pozor medveď

Štátni ochranári spustili novú webovú platformu pozormedved.sk, ktorá má verejnosti priniesť informácie o problematike medveďa hnedého. Informoval o tom komunikačný odbor Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.

Cieľom webovej platformy Pozor medveď je podľa štátnych ochranárov zvýšiť bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov prírody, zlepšiť koordináciu zásahových tímov a zabezpečiť systematický zber dát o pohybe medveďov.

Hlásenia od verejnosti majú slúžiť na rýchle vyhodnotenie rizikových situácií a efektívne prijímanie opatrení v teréne.

„Súčasťou webu sú aj praktické informácie o bezpečnom pohybe v prírode a preventívne opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, ako aj odporúčania, ako sa správať v oblastiach s výskytom medveďa hnedého, a tým predchádzať nebezpečným situáciám,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP SR Roman Fajth.

(tasr, lud)