„V piatok 8. mája 2026 bude v našej nemocnici zabezpečená len akútna a neodkladná zdravotná starostlivosť,“ napísala na svojej sociálnej sieti nemocnica.
Z vyhlásenia ďalej vyplýva, že plánované hospitalizácie a operačné výkony sa presunú na náhradné termíny. Čo sa týka ambulantnej starostlivosti, ak majú pacienti na tento deň naplánované ambulantné alebo zobrazovacie vyšetrenie, budú nútení si ho preložiť.
„Pacienti budú kontaktovaní a preobjednaní na nový termín, ktorý môže byť ešte pred 8. májom, ale najneskôr do dvoch týždňov od pôvodne stanoveného termínu,“ ozrejmuje nemocnica. Ako pre Štandard potvrdila Univerzitná nemocnica Bratislava, aj tam budú v tento deň ošetrovať len akútnych pacientov.
Košická Univerzitná nemocnica L. Pasteura momentálne o spôsobe prevádzky v tento deň ešte len uvažuje. „Konzultujeme to s naším zriaďovateľom. Tento týždeň budeme mať na túto tému aj stretnutie so zástupcami odborových organizácií. Verejnosť budeme o definitívnom riešení včas informovať,“ ozrejmila Štandardu hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová.
Prešovská Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana ohlásila fungovanie v štandardnom režime bežného pracovného dňa, rovnako tak Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok. V tých sa teda bude zdravotná starostlivosť poskytovať v štandardnom rozsahu vrátane operačných výkonov, lôžkovej starostlivosti a ambulantnej prevádzky.
Mihál: Rôzny prístup má svoje hranice
Ako upozornil daňový poradca Jozef Mihál, situácia okolo 8. mája vyvoláva aj otázky, ako môžu zamestnávatelia pristupovať k zamestnancom. Niektorí plánujú ponechať časť pracovníkov v práci, iným nariadiť dovolenku či poskytnúť voľno.
Podľa jeho slov je kľúčová zásada rovnakého zaobchádzania podľa Zákonníka práce. „Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania,“ uviedol.
Rozdiely sú však možné, ak sú objektívne odôvodnené. Môžu vyplývať napríklad z typu práce, pracoviska či organizácie pracovného času. V praxi tak môže nastať situácia, že výroba bude fungovať, zatiaľ čo administratíva dostane dovolenku.
„Rozdielny prístup si musí zamestnávateľ dôkladne premyslieť a vedieť odôvodniť,“ zdôrazňuje.
Jednou z možností, ako situáciu riešiť, je podľa Mihála využitie benefitu takzvaného sick day. V praxi ho firmy využívajú najmä ako zdravotné voľno bez potreby potvrdenia od lekára. Ten však nie je zákonným nárokom.
„Ide o benefit, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť na základe vlastného rozhodnutia alebo dohody,“ upozornil daňovo-odvodový expert.
Dodal, že zamestnávateľ môže umožniť zamestnancom aj zostať doma a vyplatiť im časť mzdy. Takýto krok môže byť podľa neho praktickým riešením netypickej situácie.
Štandard oslovil v súvislosti s 8. májom aj rezort práce, sociálnych vecí a rodiny s otázkou, či úrady spadajúce pod nich budú v riadnej prevádzke.
Komunikačný odbor potvrdil, že v tento deň budú zamestnanci ministerstva pracovať v plnom režime. Zamestnancov teda nájdete napríklad aj na úradoch práce, inšpektoráte práce či v Sociálnej poisťovni.
Rodičia školákov sa pýtajú, či sa bude vyučovať
Jozef Mihál zároveň vysvetlil, že školy a škôlky by mali byť 8. mája otvorené, no realita môže byť iná. Časť zriaďovateľov zvažuje vyhlásenie riaditeľského voľna. Vzniknúť teda môže situácia, že dieťa ostane doma, zatiaľ čo rodič pôjde do práce.
Problém by to predstavovalo najmä pre škôlkarov a jednorodičovské rodiny.
„Mám normálny pracovný deň, ale ak škola povie, že nebude fungovať a deti zostanú doma, budem si musieť zobrať dovolenku aj ja,“ vraví v prieskume pre Štandard matka z Bratislavy, ktorej deti chodia na prvý stupeň základnej školy a v deň školského voľna sa jej o ne nemá kto postarať.
Riaditeľ Základnej školy s materskou školou na Hlbokej ceste v Bratislave Michal Drgáň vraví, že v ich škole bude vyučovať v štandardnom režime a bez obmedzení.
„Z nášho pohľadu ide o systémovo nešťastné riešenie, keďže neboli dostatočne zohľadnené jeho širšie dosahy na fungovanie škôl a spoločnosti ako celku,“ spresňuje s tým, že zabezpečenie prevádzky ich štyroch zariadení v takýto deň je finančne náročné a predstavuje sumu 12-tisíc eur vrátane odvodov za jeden vyučovací deň. S ministerstvom školstva chcú rokovať, aby vyriešili kompenzáciu týchto nákladov.
„Je to úplne na hlavu postavené, pretože keby sme ako školy na to mali peniaze, tak by sa aj učitelia potešili 100-percentnému príplatku. Takto iba hľadáme spôsob, ako to vyriešiť najelegantnejšie, a usmernenia z vlády prichádzajú neskoro a neriešia situáciu,“ konštatuje pre Štandard aj Gabriel Kalna, riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave.
Ako Kalna vraví, žiakom udelil riaditeľské voľno, inak by ich tento deň vyšiel na 15-tisíc eur.
Niektorí riaditelia škôl menších miest zisťovali záujem o prevádzku u rodičov formou ankety. „Mali sme sa vyjadriť, či potrebujeme a máme záujem, aby škola a škôlka fungovali,“ vraví pre Štandard matka dvoch malých detí z okresu Senica.
Obec Bernolákovo zasa na svojej webovej stránke informuje o „dočasnom prerušení vyučovania vo všetkých školách v ich zriadení, a to z technických a organizačných dôvodov“. Pre rodičov to otvára otázku nároku na dávky.
„Rodičia majú nárok na ošetrovné (OČR), pokiaľ ide o dieťa do 11 rokov (respektíve do 18 rokov pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave) a škola alebo škôlka bude zatvorená,“ informoval daňový poradca Mihál.
Riaditeľské voľno len zo závažných dôvodov
Ministerstvo školstva vydalo pre školy usmernenie, ako 8. mája postupovať. Informovalo, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna do budúcnosti za prácu vo sviatok alebo na čerpaní dovolenky.
Upozornilo, že riaditeľ školy môže dať žiakom riaditeľské voľno iba zo závažných dôvodov.
K problému nesúladu medzi školským a pracovným režimom sa vyjadril aj minister práce Erik Tomáš. Spresnil, že štátne sviatky upravuje zákon o štátnych sviatkoch, a ak by chcel niekto túto situáciu riešiť, tak je to ministerstvo financií ako jeho autor alebo ministerstvo kultúry ako gestor tohto sviatku.
„Ak však autor konsolidácie Ladislav Kamenický a aj premiér Robert Fico chcú tento stav ponechať, tak ja ako minister práce sa len veľmi teším, že ľudia síce pôjdu do práce, ale budú mať za to stopercentný príplatok,“ dodal k momentálnej situácii.
Analytik: Keď vznikne chyba, mala by prísť náprava
Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO zvolili nemocnice pohotovostný režim pravdepodobne preto, lebo hoci parlament sviatok zmenil na pracovný deň, povinnosť vyplácať zamestnancom stopercentný príplatok za prácu počas sviatku zostala zachovaná.
Pre nemocnicu by to znamenalo vyššie personálne náklady, a preto sa rozhodla obmedziť plánovanú zdravotnú starostlivosť a znížiť počet potrebného personálu.
Premiér Robert Fico (Smer) ešte v marci po rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti vyhlásil, že ponechanie príplatkov za sviatky 8. mája a 15. septembra bolo zámerné.
„My sme presne vedeli, o čo ide. My sme ľuďom zobrali deň voľna. Fabriky, majitelia sú nadšení, pretože výroba môže pokračovať. Keď sa to nepáči majiteľovi firmy, že musí dať viac peňazí za tento zrušený štátny sviatok, tak nech v ten deň nerobí. Môže sa rozhodnúť,“ povedal.
Za nešťastnú považuje zmenu štátneho sviatku analytik nezávislého Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský.
„Slovenský jazyk má na túto situáciu krásne slovo ‚fušerina‘. Od predkladateľa, ako aj od poslancov a ich tímu asistentov sa predpokladá istá odbornosť – schopnosť vyhodnotiť dôsledky hlasovania, schopnosť posúdiť, ako sú zákony navzájom previazané, a nastaviť novelu takým spôsobom, aby ošetrila všetky prepletené zákony. A keď vznikne chyba, mala by prísť rýchla náprava. Namiesto uznania chyby sa však vláda tvári, že ona vlastne chcela toto štvorcové koliesko a je to tak dobre,“ skonštatoval analytik.
Výsledkom bude podľa Vlachynského administratívny a účtovný chaos, nekomfort pre občanov a celé opatrenie sa minie pôvodnému účinku.
„Jeho pôvodne rozumným zámerom bolo zvýšiť ekonomickú aktivitu v krajine, a tým veľmi potrebný hospodársky rast. Ale pokiaľ si polovica ekonomiky aj tak vezme dovolenku alebo skončí doma s OČR, tak sa ani tento zámer nenaplní,“ uzavrel analytik INESS.
Ministerstvo financií Štandardu do uzávierky neodpovedalo, či má vyčíslené náklady na jeden odpracovaný deň, prípadne úsporu pre štát, ktorú bude tento deň predstavovať.
