Robert Fico vyzval Európsku komisiu, aby spustila proces, ktorým by mal byť následne preverený stav právneho štátu na Slovensku. Tak to povedal v nedeľu v RTVS počas diskusnej relácie O päť minút dvanásť .
Ešte pred týždňom sme Fica kritizovali, že doma zo seba robí takmer konzervatívca, ale v Bruseli jeho europoslanci hlasujú progresívne. Že Smer sa správa pokrytecky.
Po nedeli to už neobstojí, Fico sa už sám správa ako jeho europoslankyňa Beňová.
Tá pred pár mesiacmi žiadala inštitúcie Európskej únie, aby prešetrili okolnosti úmrtia bývalého policajného prezidenta Lučanského.
Bolo to trápne, ale bola to Beňová.
Teraz to už robí Robert Fico sám. A je to vlastne ešte trápnejšie.
Fico je opozičný politik a na kritiku vlády má mandát, dostatok priestoru, žiaľ, aj príležitostí. Ale aby naše domáce vnútropolitické témy (a nech aj problémy) ťahal do Bruselu, to je predsa len Rubikon.
Tak sa politik, ktorý sa hlási k suverenite a národným témam, správať nemá a nesmie. Nech už má akúkoľvek farbu, aj korupčnú pH.
Fico túto pomyselnú hranicu – na čo sa môže zneužívať EÚ – prekračuje už druhýkrát.
Prvý raz sa to stalo pri hlasovaní o eurovale, na ktorý nemala Radičovej vláda v roku 2011 dosť hlasov (Sulík a časť poslancov boli proti), Fico s Radičovej návrhom súhlasil, ale nehlasoval. Vláda padla a on sa dostal k moci.
Podobný precedens už predtým stanovil Dzurinda (išlo o Lisabonskú zmluvu a jeho nesúhlas s iným domácim zákonom, takým nepodstatným, že je to už zbytočné uvádzať), lenže vtedy zmluva v parlamente prešla a Dzurinda z opozície svoje nedosiahol. Radičová už podobné šťastie nemala.
Pred desiatimi rokmi Fico zneužil zahraničnú politiku na domáce ciele. A oplatilo sa mu to.
Teraz zneužíva EÚ na iniciovanie procedúry, ktorá môže Slovensko poškodiť. Na imidži, ale aj reálne.
My totiž naozaj máme v bezpečnostných zložkách značný neporiadok. Nefunguje vnútorná kontrola, zneužíva sa kolúzna väzba, nadhodnocuje trestnosť skutkov, obviňuje bez dostatku dôkazov, vládne vysoký stupeň anarchie, vysokí funkcionári sa buď boja rozhodovať konflikty, alebo sami problémy ešte viac eskalujú.
Naše problémy vo vnútornej bezpečnosti sú vážnejšie, ako sú veci, za ktoré kritizuje Brusel Poľsko.
Samozrejme, že tie problémy nie sú ani zďaleka v takom rozsahu, ako o tom hovorí Robert Fico. Ale sú. A keď sa o nich začne hovoriť za našimi hranicami, pre krajinu to nebude dobré. Ak sme štát, takéto problémy si musíme byť schopní vyriešiť doma sami.
Neviem, či môže byť v svojej snahe s článkom sedem Lisabonskej zmluvy úspešný (a pomôcť si v opozičnej lavici) aj teraz. Ale znovu tým prekračuje Rubikon, hranicu, ktorá by mala byť pre každého politika, ktorý hovorí o slovenskej suverenite, neprekročiteľná.
Politik, ktorý je ochotný poškodiť krajinu, aby dosiahol svoj politický cieľ, nie celkom rozumie, čo znamená vernosť Slovenskej republike.