Preskočiť na obsah
  |  

Černobyľská príroda nie je taká, ako by ste čakali, píše BBC

Štyridsať rokov po černobyľskej katastrofe vedci stále skúmajú, ako radiácia ovplyvnila prírodu v okolí elektrárne. Napriek pôvodným obavám sa ukazuje, že mnohé druhy v uzavretej zóne prežili a niektoré dokonca prosperujú.

Po výbuchu reaktora v roku 1986 boli ľudia evakuovaní, no zvieratá zostali. Dnes v oblasti žijú vlky, jelene či zubry, pričom populácia niektorých druhov je vyššia než inde. Príroda sa výrazne zmenila aj tým, že zmizol človek, píšu autori BBC.

Vedci však pozorujú aj negatívne dosahy. Objavili sa deformácie stromov, nádory u lastovičiek či genetické zmeny u niektorých druhov.

Napríklad žaby v oblasti sú často tmavšie, čo môže súvisieť s vyšším obsahom melanínu, ktorý by ich mohol chrániť pred radiáciou. Táto hypotéza však nie je jednoznačne potvrdená.

Výskum je komplikovaný, pretože je ťažké odlíšiť vplyv radiácie od iných faktorov, napríklad znečistenia ťažkými kovmi či zmien prostredia. Odborníci sa zhodujú, že Černobyľ je jedinečné „živé laboratórium“, kde sa príroda prispôsobuje extrémnym podmienkam.

(est)

  |  

Neznámy muž slovne urážal političku KDH Turčanovú

Poslanec KDH František Majerský odsúdil sériu incidentov, ku ktorým došlo na východe Slovenska. V Kežmarku v sobotu večer napadli primátora a poslanca Jána Ferenčáka, v Poprade zas neznámy muž agresívne a vulgárne napádal političku KDH Andreu Turčanovú, keď kupovala darček vnukovi.

„Zároveň sa vyhrážali zabitím aj nášmu predsedovi Milanovi Majerskému. Takéto konanie je absolútne neprijateľné a musí byť jednoznačne odsúdené,“ napísal politik na sociálnej sieti.

Zdôraznil, že násilie nemá miesto v spoločnosti bez ohľadu na to, či sú jeho terčom politici koalície, opozície alebo bežní občania.

Podľa neho je potrebné zastaviť rastúcu nenávisť, agresivitu a vulgaritu vo verejnom priestore. Apeloval na budovanie spoločnosti založenej na rešpekte, úcte a slušnosti.

(est)

  |  

Rumunsko v kríze: Simion posilňuje, vláda čelí rozpadu

Rumunsko čelí politickej kríze, ktorá posilňuje pozíciu nacionalistického lídra Georgea Simiona. Jeho strana AUR vedie v prieskumoch s približne 35 percentami, zatiaľ čo vládna koalícia sa rozpadá pre spory o úsporné opatrenia a rozpočtový deficit, priblížil týždenník Politico.

Kríza sa vyostrila po tom, čo sociálni demokrati stiahli podporu premiérovi Iliemu Bolojanovi z liberálnej PNL. Vláda teraz čelí hrozbe vyslovenia nedôvery, pričom opozícia aj Simion tlačia na zmenu moci. Mainstreamové proeurópske strany sa snažia zabrániť jeho nástupu, no zároveň hľadajú riešenie patovej situácie.

Simion presadzuje tvrdší postoj voči Európskej únii, odmieta financovanie Ukrajiny a kritizuje spoločnú migračnú politiku. Nevylučuje ani nové voľby, hoci ich vyhlásenie je nepravdepodobné.

Politická nestabilita zároveň ohrozuje prístup Rumunska k miliardám eur z fondov EÚ a môže skomplikovať aj obranné projekty v rámci NATO.

„Dúfam, že dôjde k odovzdaniu moci… Demokracia spočíva v striedaní sa pri kormidle, takže musia konať demokraticky a nechať nás vládnuť… a počúvať hlas ľudu,“ povedal Simion pre Politico. Súčasnú širokú koalíciu tiež obvinil zo zvyšovania deficitu, čo jej údajne povolila eurokomisia.

(politico, sab)

  |  

Ak chce Irán rokovať, môže nám zavolať, povedal Trump

Americký prezident Donald Trump v nedeľu uviedol, že Irán má možnosť obrátiť sa na Spojené štáty, ak chce rokovať o ukončení konfliktu medzi oboma krajinami. „Ak chcú hovoriť, môžu prísť za nami alebo nám zavolať,“ povedal v rozhovore pre Fox News.

Trump zároveň priznal, že mierové snahy narazili na problémy. Zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera do Pakistanu, čo oslabilo vyhliadky na rokovania. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí síce Islamabad opäť navštívil, no bez účasti americkej strany.

Trump podotkol, že sa snaží sprostredkovať aj riešenie vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov mal „dobré rozhovory“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Pracujeme na situácii medzi Ruskom a Ukrajinou a dúfame, že sa nám ju podarí vyriešiť,“ povedal Trump.

(reuters, est)

  |  

Vzdelávací program pre znevýhodnené deti bude povinný od 2027

Nový štátny vzdelávací program (ŠVP) pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním bude pre školy povinný od školského roka 2027/2028. Národný inštitút vzdelávania a mládeže zároveň vyzval riaditeľov, aby sa do procesu jeho zavádzania registrovali do 15. mája.

Predbežná registrácia podľa inštitútu umožní školám získať skorší prístup k odbornej podpore, informáciám aj metodickej pomoci. Pomôže im napríklad pri tvorbe školských vzdelávacích programov či pri prispôsobovaní výučby individuálnym potrebám žiakov.

Do implementácie zmien sa bude možné zapojiť aj neskôr, konkrétne od septembra tohto roka, aj bez registrácie. V takom prípade však školy prídu o výhodu skoršieho prístupu k podporným nástrojom.

Zavádzanie nového programu má prispieť k lepšiemu nastaveniu vzdelávania pre špecifické skupiny žiakov a k zvýšeniu kvality inkluzívneho systému, avizoval NIVaM.

(tasr, sab)

  |  

Netanjahuovi najsilnejší vyzývatelia ohlásili spojenú kandidátku

Dvaja hlavní politickí rivali izraelského premiéra Benjamina Netanjahua – bývalí premiéri Naftalí Bennett a Jair Lapid – oznámili spojenie síl pred nadchádzajúcimi voľbami. Ich cieľom je zjednotiť opozíciu a zosadiť súčasnú vládu.

Novú stranu s názvom Spolu má podľa dohody viesť Bennett. Lapid ako líder opozície zdôraznil, že spojenectvo má ukončiť vnútorné rozpory v opozícii a sústrediť sa na víťazstvo vo voľbách. Obaja politici už v minulosti spolupracovali a v roku 2021 dokázali na čas ukončiť Netanjahuovu 12-ročnú vládu.

Podľa prieskumov má Bennett šancu stať sa hlavným vyzývateľom premiéra a jeho blok by mohol získať väčšinu v parlamente. Netanjahu však aj napriek kritike po útoku Hamasu v roku 2023 zostáva silným hráčom.

Opozícia kritizuje vládu za bezpečnostné zlyhania aj sociálne otázky, vrátane sporov o vojenskú službu. Netanjahuova strana Likud sa totiž opiera o podporu radikálnych nábožensko-sionistických strán, ktoré odmietajú vojenský odvod pre „študentov Tóry“.

Výsledok volieb, ktoré sa majú konať do konca októbra, tak zostáva otvorený. Likud však už začal šíriť predvolebné mémy, ktoré zobrazujú Bennetta a Lapida na zadných sedadlách auta, ktoré šoféruje líder Zjednotenej arabskej kandidátky Mansúr Abbás.

(reuters, sab)