Preskočiť na obsah
  |  

Irán tlačí cez Hormuz, Trump čelí tlaku doma aj v zahraničí

Donald Trump čelí rastúcemu domácemu tlaku na ukončenie nepopulárnej vojny, keďže jeho popularita klesá. Irán napriek vojenskému oslabeniu získal v rokovaniach silnejšiu pozíciu vďaka schopnosti ovplyvniť dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Teherán prieliv z veľkej časti uzavrel, zatiaľ čo USA zaviedli blokádu iránskych prístavov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí rokoval v Ománe aj Pakistane o bezpečnosti v regióne a navrhol vytvorenie bezpečnostného rámca bez vonkajšieho zasahovania. Diskutovalo sa aj o novom právnom režime pre Hormuzský prieliv, kompenzáciách a zrušení blokády. Arakčí sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Trump zrušil plánovanú diplomatickú cestu s odvolaním sa na náklady a nedostatočnú iránsku ponuku. Teherán odmieta rokovať pod tlakom a žiada najprv zrušenie blokády. Spory medzi USA a Iránom sa týkajú aj podpory Teheránu pre Hizballáh a Hamas či jeho raketových kapacít.

Konflikt destabilizuje Blízky východ. Irán podnikol útoky v Perzskom zálive a v Libanone si izraelské útoky len v nedeľu vyžiadali 14 obetí a 37 zranených.

(reuters, max)

  |  

Trump: Strelec vo Washingtone napísal protikresťanský manifest

Americký prezident Donald Trump uviedol, že muž podozrivý z pokusu o útok na predstaviteľov vlády počas sobotnej večere Združenia korešpondentov Bieleho domu napísal protikresťanský manifest a „bol plný nenávisti“.

Podozrivý, ktorého úrady identifikovali ako Colea Tomasa Allena z Kalifornie, zadržali priamo na mieste vo Washingtone. Podľa Trumpa ide o „chorého človeka“ a jeho rodina už v minulosti upozorňovala na obavy o jeho správanie.

Vyšetrovatelia uviedli, že Allen krátko pred útokom rozoslal manifest, v ktorom sa označil za „priateľského federálneho atentátnika“. Dokument obsahoval kritiku kresťanstva a zoznam cieľov z radov vládnych predstaviteľov.

Podľa úradov si páchateľ všímal aj bezpečnostné opatrenia v hoteli Washington Hilton, kde sa podujatie konalo, a považoval ich za nedostatočné.

Allen pricestoval do Washingtonu vlakom z Kalifornie cez Chicago. Úrady sa domnievajú, že cieľom útoku boli prezident a ďalší vysokí predstavitelia administratívy. Útočníka sa podarilo zastaviť ešte pred vstupom do hlavnej sály.

(reuters, est)

  |  

Axios: Izrael bránil Emiráty pred Iránom, vyviezol Železnú kupolu

Izrael počas vojny s Iránom vyslal do Spojených arabských emirátov systém protivzdušnej obrany Železná kupola spolu s vojakmi, ktorí ho obsluhovali. Podľa viacerých zdrojov portálu Axios išlo o bezprecedentný krok, keďže systém po prvý raz nasadili mimo Izraela a USA.

Nasadenie nasledovalo po vlne iránskych útokov, počas ktorých Teherán odpálil na Emiráty stovky rakiet a tisíce dronov. Väčšinu z nich sa podarilo zachytiť, no niektoré zasiahli vojenské aj civilné ciele. Železná kupola podľa izraelských predstaviteľov pomohla zneškodniť desiatky rakiet.

Rozhodnutie o vyslaní systému padlo údajne po telefonáte premiéra Benjamina Netanjahua s prezidentom Emirátov Muhammadom bin Zajídom al-Nahjánom. Spolupráca medzi oboma krajinami sa počas konfliktu výrazne prehĺbila, vrátane výmeny spravodajských informácií a koordinácie vojenských krokov.

Pomoc Izraela vnímajú Emiráty pozitívne a hovoria o posilnení partnerstva. Krajiny podpísali Abrahámovskú dohodu v roku 2020 a podľa viacerých zdrojov sú ich vzťahy dnes na najlepšej úrovni v histórii.

(axios, sab)

  |  

Černobyľská príroda nie je taká, ako by ste čakali, píše BBC

Štyridsať rokov po černobyľskej katastrofe vedci stále skúmajú, ako radiácia ovplyvnila prírodu v okolí elektrárne. Napriek pôvodným obavám sa ukazuje, že mnohé druhy v uzavretej zóne prežili a niektoré dokonca prosperujú.

Po výbuchu reaktora v roku 1986 boli ľudia evakuovaní, no zvieratá zostali. Dnes v oblasti žijú vlky, jelene či zubry, pričom populácia niektorých druhov je vyššia než inde. Príroda sa výrazne zmenila aj tým, že zmizol človek, píšu autori BBC.

Vedci však pozorujú aj negatívne dosahy. Objavili sa deformácie stromov, nádory u lastovičiek či genetické zmeny u niektorých druhov.

Napríklad žaby v oblasti sú často tmavšie, čo môže súvisieť s vyšším obsahom melanínu, ktorý by ich mohol chrániť pred radiáciou. Táto hypotéza však nie je jednoznačne potvrdená.

Výskum je komplikovaný, pretože je ťažké odlíšiť vplyv radiácie od iných faktorov, napríklad znečistenia ťažkými kovmi či zmien prostredia. Odborníci sa zhodujú, že Černobyľ je jedinečné „živé laboratórium“, kde sa príroda prispôsobuje extrémnym podmienkam.

(est)

  |  

Neznámy muž slovne urážal političku KDH Turčanovú

Poslanec KDH František Majerský odsúdil sériu incidentov, ku ktorým došlo na východe Slovenska. V Kežmarku v sobotu večer napadli primátora a poslanca Jána Ferenčáka, v Poprade zas neznámy muž agresívne a vulgárne napádal političku KDH Andreu Turčanovú, keď kupovala darček vnukovi.

„Zároveň sa vyhrážali zabitím aj nášmu predsedovi Milanovi Majerskému. Takéto konanie je absolútne neprijateľné a musí byť jednoznačne odsúdené,“ napísal politik na sociálnej sieti.

Zdôraznil, že násilie nemá miesto v spoločnosti bez ohľadu na to, či sú jeho terčom politici koalície, opozície alebo bežní občania.

Podľa neho je potrebné zastaviť rastúcu nenávisť, agresivitu a vulgaritu vo verejnom priestore. Apeloval na budovanie spoločnosti založenej na rešpekte, úcte a slušnosti.

(est)

  |  

Rumunsko v kríze: Simion posilňuje, vláda čelí rozpadu

Rumunsko čelí politickej kríze, ktorá posilňuje pozíciu nacionalistického lídra Georgea Simiona. Jeho strana AUR vedie v prieskumoch s približne 35 percentami, zatiaľ čo vládna koalícia sa rozpadá pre spory o úsporné opatrenia a rozpočtový deficit, priblížil týždenník Politico.

Kríza sa vyostrila po tom, čo sociálni demokrati stiahli podporu premiérovi Iliemu Bolojanovi z liberálnej PNL. Vláda teraz čelí hrozbe vyslovenia nedôvery, pričom opozícia aj Simion tlačia na zmenu moci. Mainstreamové proeurópske strany sa snažia zabrániť jeho nástupu, no zároveň hľadajú riešenie patovej situácie.

Simion presadzuje tvrdší postoj voči Európskej únii, odmieta financovanie Ukrajiny a kritizuje spoločnú migračnú politiku. Nevylučuje ani nové voľby, hoci ich vyhlásenie je nepravdepodobné.

Politická nestabilita zároveň ohrozuje prístup Rumunska k miliardám eur z fondov EÚ a môže skomplikovať aj obranné projekty v rámci NATO.

„Dúfam, že dôjde k odovzdaniu moci… Demokracia spočíva v striedaní sa pri kormidle, takže musia konať demokraticky a nechať nás vládnuť… a počúvať hlas ľudu,“ povedal Simion pre Politico. Súčasnú širokú koalíciu tiež obvinil zo zvyšovania deficitu, čo jej údajne povolila eurokomisia.

(politico, sab)