Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kraje spustili bezplatný online systém na objednávanie k lekárovi

Samosprávne kraje nahradili dlhodobo nefunkčné štátne riešenie. Platforma objednatvysetrenie.sk umožňuje pacientom rezervovať si termín z domu bez poplatkov, všimol si spravodajský portál televízie Markíza.

Do systému je aktuálne zapojených viac ako 650 ambulancií naprieč Slovenskom a sprostredkoval už vyše 7 miliónov objednávok. Pilotný projekt odštartoval Trnavský samosprávny kraj, ktorý financuje jeho prevádzku aj ďalší rozvoj.

Postupne sa pridávajú aj ďalšie kraje – dnes systém funguje napríklad v Trnavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Združenie samosprávnych krajov plánuje zapojiť aj zvyšné regióny.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) pripustil, že by sa riešenie mohlo rozšíriť na celoštátnu úroveň. Podľa neho ide o príklad, keď samosprávy predbehli štát.

Na objednanie stačí meno a telefónne číslo, pričom pacient dostane potvrdenie cez SMS. Lekári si môžu sami určiť, koľko termínov sprístupnia online, čím si znižujú administratívu.

Systém už využívajú aj niektoré nemocnice, kde sa dá objednať napríklad na CT, magnetickú rezonanciu či röntgen.

(est)

Minúta  |  

Globálne výdavky na armádu rastú, USA hlásia dočasný pokles

Celosvetové vojenské výdavky vlani vzrástli o 2,9 percenta na 2,89 bilióna dolárov, a to aj napriek poklesu o 7,5 percenta v Spojených štátoch. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Ide o jedenásty rok nepretržitého rastu, pričom podiel výdavkov na svetovom HDP dosiahol 2,5 percenta, najviac od roku 2009.

Pokles v USA súvisel najmä s tým, že administratíva Donalda Trumpa neschválila novú finančnú vojenskú pomoc Ukrajine. Americké výdavky tak klesli na 954 miliárd dolárov, pričom v predchádzajúcich troch rokoch dosiahla pomoc Ukrajine celkovo 127 miliárd dolárov.

SIPRI však upozorňuje, že tento pokles bude pravdepodobne len dočasný, keďže výdavky schválené Kongresom na aktuálny rok presahujú bilión dolárov a v roku 2027 by mohli dosiahnuť až 1,5 bilióna.

Najväčšími výdavcami zostávajú USA, Čína a Rusko, ktoré spolu tvorili 51 percent globálnych výdavkov. Významný nárast zaznamenala Európa, kde výdavky stúpli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Rástli aj výdavky Ruska a Ukrajiny, zatiaľ čo Izrael a Irán zaznamenali pokles po ukončení vojny v Gaze a druhý rok po sebe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán tlačí cez Hormuz, Trump čelí tlaku doma aj v zahraničí

Donald Trump čelí rastúcemu domácemu tlaku na ukončenie nepopulárnej vojny, keďže jeho popularita klesá. Irán napriek vojenskému oslabeniu získal v rokovaniach silnejšiu pozíciu vďaka schopnosti ovplyvniť dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Teherán prieliv z veľkej časti uzavrel, zatiaľ čo USA zaviedli blokádu iránskych prístavov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí rokoval v Ománe aj Pakistane o bezpečnosti v regióne a navrhol vytvorenie bezpečnostného rámca bez vonkajšieho zasahovania. Diskutovalo sa aj o novom právnom režime pre Hormuzský prieliv, kompenzáciách a zrušení blokády. Arakčí sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Trump zrušil plánovanú diplomatickú cestu s odvolaním sa na náklady a nedostatočnú iránsku ponuku. Teherán odmieta rokovať pod tlakom a žiada najprv zrušenie blokády. Spory medzi USA a Iránom sa týkajú aj podpory Teheránu pre Hizballáh a Hamas či jeho raketových kapacít.

Konflikt destabilizuje Blízky východ. Irán podnikol útoky v Perzskom zálive a v Libanone si izraelské útoky len v nedeľu vyžiadali 14 obetí a 37 zranených.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Strelec vo Washingtone napísal protikresťanský manifest

Americký prezident Donald Trump uviedol, že muž podozrivý z pokusu o útok na predstaviteľov vlády počas sobotnej večere Združenia korešpondentov Bieleho domu napísal protikresťanský manifest a „bol plný nenávisti“.

Podozrivý, ktorého úrady identifikovali ako Colea Tomasa Allena z Kalifornie, zadržali priamo na mieste vo Washingtone. Podľa Trumpa ide o „chorého človeka“ a jeho rodina už v minulosti upozorňovala na obavy o jeho správanie.

Vyšetrovatelia uviedli, že Allen krátko pred útokom rozoslal manifest, v ktorom sa označil za „priateľského federálneho atentátnika“. Dokument obsahoval kritiku kresťanstva a zoznam cieľov z radov vládnych predstaviteľov.

Podľa úradov si páchateľ všímal aj bezpečnostné opatrenia v hoteli Washington Hilton, kde sa podujatie konalo, a považoval ich za nedostatočné.

Allen pricestoval do Washingtonu vlakom z Kalifornie cez Chicago. Úrady sa domnievajú, že cieľom útoku boli prezident a ďalší vysokí predstavitelia administratívy. Útočníka sa podarilo zastaviť ešte pred vstupom do hlavnej sály.

(reuters, est)

Minúta  |  

Axios: Izrael bránil Emiráty pred Iránom, vyviezol Železnú kupolu

Izrael počas vojny s Iránom vyslal do Spojených arabských emirátov systém protivzdušnej obrany Železná kupola spolu s vojakmi, ktorí ho obsluhovali. Podľa viacerých zdrojov portálu Axios išlo o bezprecedentný krok, keďže systém po prvý raz nasadili mimo Izraela a USA.

Nasadenie nasledovalo po vlne iránskych útokov, počas ktorých Teherán odpálil na Emiráty stovky rakiet a tisíce dronov. Väčšinu z nich sa podarilo zachytiť, no niektoré zasiahli vojenské aj civilné ciele. Železná kupola podľa izraelských predstaviteľov pomohla zneškodniť desiatky rakiet.

Rozhodnutie o vyslaní systému padlo údajne po telefonáte premiéra Benjamina Netanjahua s prezidentom Emirátov Muhammadom bin Zajídom al-Nahjánom. Spolupráca medzi oboma krajinami sa počas konfliktu výrazne prehĺbila, vrátane výmeny spravodajských informácií a koordinácie vojenských krokov.

Pomoc Izraela vnímajú Emiráty pozitívne a hovoria o posilnení partnerstva. Krajiny podpísali Abrahámovskú dohodu v roku 2020 a podľa viacerých zdrojov sú ich vzťahy dnes na najlepšej úrovni v histórii.

(axios, sab)

Minúta  |  

Černobyľská príroda nie je taká, ako by ste čakali, píše BBC

Štyridsať rokov po černobyľskej katastrofe vedci stále skúmajú, ako radiácia ovplyvnila prírodu v okolí elektrárne. Napriek pôvodným obavám sa ukazuje, že mnohé druhy v uzavretej zóne prežili a niektoré dokonca prosperujú.

Po výbuchu reaktora v roku 1986 boli ľudia evakuovaní, no zvieratá zostali. Dnes v oblasti žijú vlky, jelene či zubry, pričom populácia niektorých druhov je vyššia než inde. Príroda sa výrazne zmenila aj tým, že zmizol človek, píšu autori BBC.

Vedci však pozorujú aj negatívne dosahy. Objavili sa deformácie stromov, nádory u lastovičiek či genetické zmeny u niektorých druhov.

Napríklad žaby v oblasti sú často tmavšie, čo môže súvisieť s vyšším obsahom melanínu, ktorý by ich mohol chrániť pred radiáciou. Táto hypotéza však nie je jednoznačne potvrdená.

Výskum je komplikovaný, pretože je ťažké odlíšiť vplyv radiácie od iných faktorov, napríklad znečistenia ťažkými kovmi či zmien prostredia. Odborníci sa zhodujú, že Černobyľ je jedinečné „živé laboratórium“, kde sa príroda prispôsobuje extrémnym podmienkam.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.