Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predseda CSU kritizuje Pistoriusa, chce povinnú vojenčinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil stratégiu, podľa ktorej sa má Bundeswehr stať najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe s cieľom dosiahnuť 460-tisíc bojaschopných vojakov. Kľúčovým nástrojom má byť nová dobrovoľná vojenská služba.

Tento plán však vyvolal ostrú kritiku zo strany lídra CSU Markusa Södera, ktorý pre Bild povedal, že žiada obnovenie brannej povinnosti.

„Nedosiahneme potrebnú bezpečnosť pre našu krajinu len s dobrovoľníkmi. A bezpečnosť je predpokladom slobody,“ vyslovil a upozornil aj na potrebu zabezpečiť záložníkom plný výstroj.

Pistorius plánuje do roku 2035 zvýšiť počet záložníkov zo súčasných 70-tisíc na minimálne 200-tisíc. Tento cieľ však vyvoláva otázky o jeho realizovateľnosti. Bezpečnostný expert Patrick Sensburg kritizuje, že Bundeswehr nevyužíva potenciál bývalých profesionálnych vojakov, ktorí majú skúsenosti zo zahraničných misií a mohli by posilniť zálohy.

Sensburg zároveň upozorňuje na nejasnosti v stratégii, najmä pokiaľ ide o udržanie požadovanej úrovne výcviku podľa štandardov NATO a rozdelenie úloh medzi záložníkov. Nie je podľa neho zrejmé, kto bude zabezpečovať dohľad nad ich činnosťou.

(max)

Minúta  |  

Čína sankcionuje európskych výrobcov zbraní za dodávky Taiwanu

Taiwanský minister obrany Wellington Koo zľahčil následky čínskych sankcií voči siedmim európskym firmám, ktoré sa podieľajú na predaji zbraní Taiwanu. Zdôraznil, že nejde o prvý takýto krok zo strany Pekingu a podľa neho neovplyvní schopnosť ostrova zabezpečovať si vojenské vybavenie prostredníctvom rôznych kanálov.

Čínske ministerstvo obchodu zakázalo týmto firmám vývoz položiek s dvojakým použitím a zaradilo ich na zoznam kontrolovaného exportu. Ide o zriedkavý prípad sankcií voči európskym subjektom v súvislosti s Taiwanom. Štyri zo siedmich spoločností pochádzajú z Česka.

Taiwan získava väčšinu zbraní zo Spojených štátov. Európske krajiny mu už desaťročia nepredávajú veľké zbraňové systémy. Napriek obavám z čínskej odvety si však Tchaj-pej nachádza podporu v častiach strednej a východnej Európy, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.

Koo tiež uviedol, že Taiwan momentálne nemôže nakupovať zbrane z Japonska, keďže nemá s Tokiom uzavretú potrebnú dohodu o transfere obranných technológií. Do budúcnosti však takúto možnosť nevylúčil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kraje spustili bezplatný online systém na objednávanie k lekárovi

Samosprávne kraje nahradili dlhodobo nefunkčné štátne riešenie. Platforma objednatvysetrenie.sk umožňuje pacientom rezervovať si termín z domu bez poplatkov, všimol si spravodajský portál televízie Markíza.

Do systému je aktuálne zapojených viac ako 650 ambulancií naprieč Slovenskom a sprostredkoval už vyše 7 miliónov objednávok. Pilotný projekt odštartoval Trnavský samosprávny kraj, ktorý financuje jeho prevádzku aj ďalší rozvoj.

Postupne sa pridávajú aj ďalšie kraje – dnes systém funguje napríklad v Trnavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Združenie samosprávnych krajov plánuje zapojiť aj zvyšné regióny.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) pripustil, že by sa riešenie mohlo rozšíriť na celoštátnu úroveň. Podľa neho ide o príklad, keď samosprávy predbehli štát.

Na objednanie stačí meno a telefónne číslo, pričom pacient dostane potvrdenie cez SMS. Lekári si môžu sami určiť, koľko termínov sprístupnia online, čím si znižujú administratívu.

Systém už využívajú aj niektoré nemocnice, kde sa dá objednať napríklad na CT, magnetickú rezonanciu či röntgen.

(est)

Minúta  |  

Globálne výdavky na armádu rastú, USA hlásia dočasný pokles

Celosvetové vojenské výdavky vlani vzrástli o 2,9 percenta na 2,89 bilióna dolárov, a to aj napriek poklesu o 7,5 percenta v Spojených štátoch. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Ide o jedenásty rok nepretržitého rastu, pričom podiel výdavkov na svetovom HDP dosiahol 2,5 percenta, najviac od roku 2009.

Pokles v USA súvisel najmä s tým, že administratíva Donalda Trumpa neschválila novú finančnú vojenskú pomoc Ukrajine. Americké výdavky tak klesli na 954 miliárd dolárov, pričom v predchádzajúcich troch rokoch dosiahla pomoc Ukrajine celkovo 127 miliárd dolárov.

SIPRI však upozorňuje, že tento pokles bude pravdepodobne len dočasný, keďže výdavky schválené Kongresom na aktuálny rok presahujú bilión dolárov a v roku 2027 by mohli dosiahnuť až 1,5 bilióna.

Najväčšími výdavcami zostávajú USA, Čína a Rusko, ktoré spolu tvorili 51 percent globálnych výdavkov. Významný nárast zaznamenala Európa, kde výdavky stúpli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Rástli aj výdavky Ruska a Ukrajiny, zatiaľ čo Izrael a Irán zaznamenali pokles po ukončení vojny v Gaze a druhý rok po sebe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán tlačí cez Hormuz, Trump čelí tlaku doma aj v zahraničí

Donald Trump čelí rastúcemu domácemu tlaku na ukončenie nepopulárnej vojny, keďže jeho popularita klesá. Irán napriek vojenskému oslabeniu získal v rokovaniach silnejšiu pozíciu vďaka schopnosti ovplyvniť dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Teherán prieliv z veľkej časti uzavrel, zatiaľ čo USA zaviedli blokádu iránskych prístavov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí rokoval v Ománe aj Pakistane o bezpečnosti v regióne a navrhol vytvorenie bezpečnostného rámca bez vonkajšieho zasahovania. Diskutovalo sa aj o novom právnom režime pre Hormuzský prieliv, kompenzáciách a zrušení blokády. Arakčí sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Trump zrušil plánovanú diplomatickú cestu s odvolaním sa na náklady a nedostatočnú iránsku ponuku. Teherán odmieta rokovať pod tlakom a žiada najprv zrušenie blokády. Spory medzi USA a Iránom sa týkajú aj podpory Teheránu pre Hizballáh a Hamas či jeho raketových kapacít.

Konflikt destabilizuje Blízky východ. Irán podnikol útoky v Perzskom zálive a v Libanone si izraelské útoky len v nedeľu vyžiadali 14 obetí a 37 zranených.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Strelec vo Washingtone napísal protikresťanský manifest

Americký prezident Donald Trump uviedol, že muž podozrivý z pokusu o útok na predstaviteľov vlády počas sobotnej večere Združenia korešpondentov Bieleho domu napísal protikresťanský manifest a „bol plný nenávisti“.

Podozrivý, ktorého úrady identifikovali ako Colea Tomasa Allena z Kalifornie, zadržali priamo na mieste vo Washingtone. Podľa Trumpa ide o „chorého človeka“ a jeho rodina už v minulosti upozorňovala na obavy o jeho správanie.

Vyšetrovatelia uviedli, že Allen krátko pred útokom rozoslal manifest, v ktorom sa označil za „priateľského federálneho atentátnika“. Dokument obsahoval kritiku kresťanstva a zoznam cieľov z radov vládnych predstaviteľov.

Podľa úradov si páchateľ všímal aj bezpečnostné opatrenia v hoteli Washington Hilton, kde sa podujatie konalo, a považoval ich za nedostatočné.

Allen pricestoval do Washingtonu vlakom z Kalifornie cez Chicago. Úrady sa domnievajú, že cieľom útoku boli prezident a ďalší vysokí predstavitelia administratívy. Útočníka sa podarilo zastaviť ešte pred vstupom do hlavnej sály.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.