Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán sa po schôdzi nového parlamentu vzdá mandátu

Viktor Orbán po 36 rokoch opustí parlament. Ako píše NZZ, na sociálnej sieti oznámil, že sa vzdá mandátu po ustanovujúcom zasadnutí novozvoleného parlamentu.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že jeho úloha je momentálne skôr v rámci reorganizácie „vlasteneckého tábora“ než v zákonodarnom zbore. Na čele strany Fidesz chce zostať, pričom o jeho ďalšom pôsobení má rozhodnúť júnový stranícky zjazd. Parlamentnú skupinu povedie jeho blízky spolupracovník Gergely Gulyás.

Orbánova pozícia sa oslabila po volebnej prehre, keď Fidesz získal takmer 39 percent hlasov, no prišiel o viac ako 80 kresiel. Víťazná strana Pétera Magyara získala aj ústavnú väčšinu. Vnútrostranícka kritika sa po porážke zvýšila, pričom zaznievajú výhrady voči kampani, riešeným témam aj obvineniam z korupcie v okolí vedenia.

Orbán priznal zodpovednosť za výsledok, no nie je jasné, či si udrží líderskú pozíciu.

(max)

Minúta  |  

„Keď máte vplyv, idú po vás,“ vysvetlil Trump útok na večeri

Donald Trump vystúpil v sobotu večer v Bielom dome krátko po zjavnom pokuse o atentát, ku ktorému došlo počas večere Združenia spravodajcov Bieleho domu. Incident spôsobil paniku medzi približne 2 600 hosťami, keď ozbrojený muž prenikol do bezpečnostnej zóny pred tanečnou sálou.

Prezident vo svojom vystúpení naznačil, že jeho postavenie ho robí terčom útokov, a zdôraznil potrebu bezpečnejších priestorov v Bielom dome vrátane plánovanej tanečnej sály. Tvrdil, že by bola bezpečnejšia než hotel Hilton, kde bol v roku 1981 postrelený Ronald Reagan.

„Keď máte vplyv, idú po vás. Zmenili sme túto krajinu a veľa ľudí s tým nie je spokojných,“ zhodnotil.

Ministerstvo spravodlivosti podľa generálneho prokurátora Todda Blanchea plánuje požiadať súd o zastavenie prípadu, ktorý blokuje výstavbu sály. Viacerí republikánski zákonodarcovia chcú predložiť legislatívu na jej podporu.

Útočníka z Kalifornie, ozbrojeného brokovnicou, pištoľou a nožmi, po prestrelke zadržali. Podľa úradov mal pri sebe protikresťanský manifest, v ktorom deklaroval úmysel zaútočiť na Trumpa a členov jeho administratívy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Predseda CSU kritizuje Pistoriusa, chce povinnú vojenčinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil stratégiu, podľa ktorej sa má Bundeswehr stať najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe s cieľom dosiahnuť 460-tisíc bojaschopných vojakov. Kľúčovým nástrojom má byť nová dobrovoľná vojenská služba.

Tento plán však vyvolal ostrú kritiku zo strany lídra CSU Markusa Södera, ktorý pre Bild povedal, že žiada obnovenie brannej povinnosti.

„Nedosiahneme potrebnú bezpečnosť pre našu krajinu len s dobrovoľníkmi. A bezpečnosť je predpokladom slobody,“ vyslovil a upozornil aj na potrebu zabezpečiť záložníkom plný výstroj.

Pistorius plánuje do roku 2035 zvýšiť počet záložníkov zo súčasných 70-tisíc na minimálne 200-tisíc. Tento cieľ však vyvoláva otázky o jeho realizovateľnosti. Bezpečnostný expert Patrick Sensburg kritizuje, že Bundeswehr nevyužíva potenciál bývalých profesionálnych vojakov, ktorí majú skúsenosti zo zahraničných misií a mohli by posilniť zálohy.

Sensburg zároveň upozorňuje na nejasnosti v stratégii, najmä pokiaľ ide o udržanie požadovanej úrovne výcviku podľa štandardov NATO a rozdelenie úloh medzi záložníkov. Nie je podľa neho zrejmé, kto bude zabezpečovať dohľad nad ich činnosťou.

(max)

Minúta  |  

Čína sankcionuje európskych výrobcov zbraní za dodávky Taiwanu

Taiwanský minister obrany Wellington Koo zľahčil následky čínskych sankcií voči siedmim európskym firmám, ktoré sa podieľajú na predaji zbraní Taiwanu. Zdôraznil, že nejde o prvý takýto krok zo strany Pekingu a podľa neho neovplyvní schopnosť ostrova zabezpečovať si vojenské vybavenie prostredníctvom rôznych kanálov.

Čínske ministerstvo obchodu zakázalo týmto firmám vývoz položiek s dvojakým použitím a zaradilo ich na zoznam kontrolovaného exportu. Ide o zriedkavý prípad sankcií voči európskym subjektom v súvislosti s Taiwanom. Štyri zo siedmich spoločností pochádzajú z Česka.

Taiwan získava väčšinu zbraní zo Spojených štátov. Európske krajiny mu už desaťročia nepredávajú veľké zbraňové systémy. Napriek obavám z čínskej odvety si však Tchaj-pej nachádza podporu v častiach strednej a východnej Európy, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.

Koo tiež uviedol, že Taiwan momentálne nemôže nakupovať zbrane z Japonska, keďže nemá s Tokiom uzavretú potrebnú dohodu o transfere obranných technológií. Do budúcnosti však takúto možnosť nevylúčil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kraje spustili bezplatný online systém na objednávanie k lekárovi

Samosprávne kraje nahradili dlhodobo nefunkčné štátne riešenie. Platforma objednatvysetrenie.sk umožňuje pacientom rezervovať si termín z domu bez poplatkov, všimol si spravodajský portál televízie Markíza.

Do systému je aktuálne zapojených viac ako 650 ambulancií naprieč Slovenskom a sprostredkoval už vyše 7 miliónov objednávok. Pilotný projekt odštartoval Trnavský samosprávny kraj, ktorý financuje jeho prevádzku aj ďalší rozvoj.

Postupne sa pridávajú aj ďalšie kraje – dnes systém funguje napríklad v Trnavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Združenie samosprávnych krajov plánuje zapojiť aj zvyšné regióny.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) pripustil, že by sa riešenie mohlo rozšíriť na celoštátnu úroveň. Podľa neho ide o príklad, keď samosprávy predbehli štát.

Na objednanie stačí meno a telefónne číslo, pričom pacient dostane potvrdenie cez SMS. Lekári si môžu sami určiť, koľko termínov sprístupnia online, čím si znižujú administratívu.

Systém už využívajú aj niektoré nemocnice, kde sa dá objednať napríklad na CT, magnetickú rezonanciu či röntgen.

(est)

Minúta  |  

Globálne výdavky na armádu rastú, USA hlásia dočasný pokles

Celosvetové vojenské výdavky vlani vzrástli o 2,9 percenta na 2,89 bilióna dolárov, a to aj napriek poklesu o 7,5 percenta v Spojených štátoch. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Ide o jedenásty rok nepretržitého rastu, pričom podiel výdavkov na svetovom HDP dosiahol 2,5 percenta, najviac od roku 2009.

Pokles v USA súvisel najmä s tým, že administratíva Donalda Trumpa neschválila novú finančnú vojenskú pomoc Ukrajine. Americké výdavky tak klesli na 954 miliárd dolárov, pričom v predchádzajúcich troch rokoch dosiahla pomoc Ukrajine celkovo 127 miliárd dolárov.

SIPRI však upozorňuje, že tento pokles bude pravdepodobne len dočasný, keďže výdavky schválené Kongresom na aktuálny rok presahujú bilión dolárov a v roku 2027 by mohli dosiahnuť až 1,5 bilióna.

Najväčšími výdavcami zostávajú USA, Čína a Rusko, ktoré spolu tvorili 51 percent globálnych výdavkov. Významný nárast zaznamenala Európa, kde výdavky stúpli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Rástli aj výdavky Ruska a Ukrajiny, zatiaľ čo Izrael a Irán zaznamenali pokles po ukončení vojny v Gaze a druhý rok po sebe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.