Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slováci bankrotujú častejšie, vedie Prešovský kraj

V marci na Slovensku zbankrotovalo 595 dlžníkov, čo je najvyšší mesačný počet v roku 2026 a medzimesačný nárast o 20,7 percenta. Za prvý štvrťrok vyhlásilo osobný bankrot celkom 1 503 osôb, čo je o 13 percent menej ako v rovnakom období minulého roka.

Väčšina dlžníkov, konkrétne 98,5 percenta, si zvolila formu konkurzu, zatiaľ čo splátkový kalendár využilo len deväť ľudí. Prevažovali nepodnikatelia, ktorí tvorili viac ako 93 percent prípadov.

Regionálne dominoval Prešovský kraj so 123 bankrotmi, nasledovaný Nitrianskym krajom so 103 prípadmi. Najmenej dlžníkov bolo v Žilinskom kraji. V rámci štvrťroka vedie Prešovský kraj s 271 prípadmi.

Najviac dlžníkov bolo vo veku 30 až 39 rokov, nasledovali štyridsiatnici. Seniori nad 60 rokov tvorili 10,6 percenta prípadov. V marci pribudlo aj 11 mužov vo veku 70 až 79 rokov a tri ženy v tejto vekovej skupine. Najstarší dlžníci mali 77 a 78 rokov.

Muži tvorili takmer 75 percent všetkých bankrotov. Väčšina dlžníkov mala základné alebo stredoškolské vzdelanie. Bez domova bolo 83 dlžníkov. Súdy zároveň zrušili 602 konkurzov, väčšinou pre nedostatok majetku.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA budú mužov automaticky zapisovať do odvodového systému

V Spojených štátoch začnú od decembra s automatickou registráciou mužov do systému prípadného vojenského odvodu. Zmena nadväzuje na legislatívu prijatú koncom roka 2025, ktorá má zjednodušiť doterajší proces.

Za evidenciu osôb podliehajúcich odvodovej povinnosti je zodpovedný Selective Service System. Ten spravuje databázu mužov, ktorých by mohli povolať v prípade národnej núdze. Po novom registráciu presúvajú z jednotlivcov na štát, ktorý ju zabezpečí prepojením federálnych databáz.

Cieľom opatrenia je zjednodušiť administratívu a presmerovať zdroje na pripravenosť a mobilizáciu namiesto kampaní na registráciu.

V súčasnosti majú povinnosť registrovať sa muži vo veku od 18 do 25 rokov do 30 dní od dovŕšenia plnoletosti. Nedodržanie tejto povinnosti môže viesť k sankciám vrátane pokút či obmedzenia prístupu k federálnym programom.

Registrácia v uplynulých rokoch klesala, najmä po zrušení tejto povinnosti pri žiadostiach o študentské pôžičky. Ženy zostávajú z registrácie naďalej vyňaté. Odvod ako taký by však mohli aktivovať len v prípade mimoriadnej situácie.

(militarytimes, bak)

Minúta  |  

Gašpar viní PS z ďalšieho porušovania rokovacieho poriadku

Poslanci Národnej rady SR otvorili pondelkové rokovanie 49. schôdze návrhom zmien pri voľbe zo zahraničia, ktorý predložili poslanci koaličného Smeru. Návrh je zatiaľ v prvom čítaní. V jeho predstavovaní pokračoval podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), ktorý svoje úvodné vystúpenie začal ešte v piatok, no nestihol ho dokončiť.

Dôvodom bolo vykázanie predsedníčky poslaneckého klubu PS Zuzany Mesterovej zo sály. Predsedajúci Andrej Danko (SNS) rozhodnutie zdôvodnil tým, že mala pri sebe petičné hárky proti obmedzeniu volieb zo zahraničia, ktoré označil za propagačný materiál. Zároveň uviedol, že narúšala priebeh vystúpenia. Mesterová s tým nesúhlasila, hovorila o obmedzovaní slobody slova a avizovala podanie na Ústavný súd SR.

Gašpar sa k situácii vrátil aj v pondelok, tvrdiac, že opozícia mu znemožnila dokončiť vystúpenie a porušila jeho ústavné právo. Zároveň opätovne kritizoval postup Mesterovej a upozornil na zákaz prinášania materiálov propagujúcich politické strany do rokovacej sály.

Podľa Gašpara dochádza k porušovaniu rokovacieho poriadku zo strany PS aj počas pondelňajšieho rokovania.

Poslanci o návrhoch v tento deň hlasovať nebudú, najbližšie hlasovanie je naplánované na utorok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Orbán sa po schôdzi nového parlamentu vzdá mandátu

Viktor Orbán po 36 rokoch opustí parlament. Ako píše NZZ, na sociálnej sieti oznámil, že sa vzdá mandátu po ustanovujúcom zasadnutí novozvoleného parlamentu.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že jeho úloha je momentálne skôr v rámci reorganizácie „vlasteneckého tábora“ než v zákonodarnom zbore. Na čele strany Fidesz chce zostať, pričom o jeho ďalšom pôsobení má rozhodnúť júnový stranícky zjazd. Parlamentnú skupinu povedie jeho blízky spolupracovník Gergely Gulyás.

Orbánova pozícia sa oslabila po volebnej prehre, keď Fidesz získal takmer 39 percent hlasov, no prišiel o viac ako 80 kresiel. Víťazná strana Pétera Magyara získala aj ústavnú väčšinu. Vnútrostranícka kritika sa po porážke zvýšila, pričom zaznievajú výhrady voči kampani, riešeným témam aj obvineniam z korupcie v okolí vedenia.

Orbán priznal zodpovednosť za výsledok, no nie je jasné, či si udrží líderskú pozíciu.

(max)

Minúta  |  

„Keď máte vplyv, idú po vás,“ vysvetlil Trump útok na večeri

Donald Trump vystúpil v sobotu večer v Bielom dome krátko po zjavnom pokuse o atentát, ku ktorému došlo počas večere Združenia spravodajcov Bieleho domu. Incident spôsobil paniku medzi približne 2 600 hosťami, keď ozbrojený muž prenikol do bezpečnostnej zóny pred tanečnou sálou.

Prezident vo svojom vystúpení naznačil, že jeho postavenie ho robí terčom útokov, a zdôraznil potrebu bezpečnejších priestorov v Bielom dome vrátane plánovanej tanečnej sály. Tvrdil, že by bola bezpečnejšia než hotel Hilton, kde bol v roku 1981 postrelený Ronald Reagan.

„Keď máte vplyv, idú po vás. Zmenili sme túto krajinu a veľa ľudí s tým nie je spokojných,“ zhodnotil.

Ministerstvo spravodlivosti podľa generálneho prokurátora Todda Blanchea plánuje požiadať súd o zastavenie prípadu, ktorý blokuje výstavbu sály. Viacerí republikánski zákonodarcovia chcú predložiť legislatívu na jej podporu.

Útočníka z Kalifornie, ozbrojeného brokovnicou, pištoľou a nožmi, po prestrelke zadržali. Podľa úradov mal pri sebe protikresťanský manifest, v ktorom deklaroval úmysel zaútočiť na Trumpa a členov jeho administratívy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Predseda CSU kritizuje Pistoriusa, chce povinnú vojenčinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil stratégiu, podľa ktorej sa má Bundeswehr stať najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe s cieľom dosiahnuť 460-tisíc bojaschopných vojakov. Kľúčovým nástrojom má byť nová dobrovoľná vojenská služba.

Tento plán však vyvolal ostrú kritiku zo strany lídra CSU Markusa Södera, ktorý pre Bild povedal, že žiada obnovenie brannej povinnosti.

„Nedosiahneme potrebnú bezpečnosť pre našu krajinu len s dobrovoľníkmi. A bezpečnosť je predpokladom slobody,“ vyslovil a upozornil aj na potrebu zabezpečiť záložníkom plný výstroj.

Pistorius plánuje do roku 2035 zvýšiť počet záložníkov zo súčasných 70-tisíc na minimálne 200-tisíc. Tento cieľ však vyvoláva otázky o jeho realizovateľnosti. Bezpečnostný expert Patrick Sensburg kritizuje, že Bundeswehr nevyužíva potenciál bývalých profesionálnych vojakov, ktorí majú skúsenosti zo zahraničných misií a mohli by posilniť zálohy.

Sensburg zároveň upozorňuje na nejasnosti v stratégii, najmä pokiaľ ide o udržanie požadovanej úrovne výcviku podľa štandardov NATO a rozdelenie úloh medzi záložníkov. Nie je podľa neho zrejmé, kto bude zabezpečovať dohľad nad ich činnosťou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.