Preskočiť na obsah
  |  

Kadyrovov synovec získal srbské občianstvo

Srbská vláda udelila občianstvo Jakubovi Zakrievovi, synovcovi čečenského lídra Ramzana Kadyrova. Rozhodnutie podpísal premiér Djuro Macut, informoval srbský magazín Nedeljnik.

Podľa dostupných informácií získal Zakriev pas „v záujme“ Srbska, pričom konkrétne zásluhy nezverejnili. Zakriev v minulosti pôsobil ako šéf radnice v Groznom a viedol aj ministerstvo poľnohospodárstva Čečenska. V roku 2023 sa stal generálnym riaditeľom znárodnenej spoločnosti Danone v Rusku.

Udeľovanie srbských pasov ruským elitám sa rozšírilo po začiatku vojny na Ukrajine. Občianstvo tejto balkánskej krajiny umožňuje bezvízový vstup do štátov Európskej únie. Formálne ho udeľujú „za zásluhy“, pričom žiadatelia nemusia získať trvalý pobyt, ovládať jazyk ani sa vzdať ruského občianstva.

Podobný pas získal aj ďalší Kadyrovov spolupracovník Ruslan Alisultanov, ktorý pôsobil ako námestník ministra poľnohospodárstva a viceprimátor Grozného.

Podľa investigatívneho portálu Važnye istorii tento mechanizmus využívajú aj v prospech zamestnancov obranných podnikov, štátnych korporácií, regionálnych úradníkov a príslušníkov bezpečnostných zložiek.

(istories, bak)

  |  

Pavel varuje pred kritikou Česka na samite NATO

Česká delegácia môže na júlovom samite NATO v Ankare čeliť nepríjemnej atmosfére. Prezident Petr Pavel upozornil, že krajina podľa údajov Aliancie neplní záväzok výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP.

Na konferencii Money Money Money reagoval na vyjadrenia premiéra Andreja Babiša, podľa ktorého Česko tento rok dosiahne len 1,78 percenta HDP na obranu. Podobná situácia nastala aj vlani, keď NATO uznalo nižšie výdavky, než vláda deklarovala.

Prezident zdôraznil, že na tento problém upozorňoval dlhodobo. Podľa jeho slov je Česko v rámci Aliancie na poslednom mieste spolu s Albánskom, čo môže ovplyvniť postavenie krajiny na samite.

Zároveň varoval, že ak by k obranným výdavkom pristupovali podobne aj v iných štátoch, kolektívna obrana by nemohla fungovať.

Minister obrany Jaromír Zůna považuje diskusiu o konkrétnom percente za predčasnú. Zdôraznil, že vláda sa sústreďuje najmä na plnenie schopností a chce predstaviť vlastný plán, ako dosiahnuť požadované ciele Aliancie.

(tasr, bak)

  |  

Zníženie ratingu trhy neprekvapilo, tvrdí šéf dlhovej agentúry

Zníženie ratingu Slovenska agentúrou Standard & Poor’s trhy neprekvapilo a na podmienkach, za akých si krajina požičiava, sa zatiaľ nič zásadné nezmenilo. Uviedol to šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys, podľa ktorého finančné trhy takýto krok očakávali už vopred.

Desaťročné slovenské dlhopisy sa v pondelok obchodovali na úrovni približne 3,65 až 3,74 percenta, teda podobne ako minulý týždeň. Stabilná zostáva aj riziková prirážka voči nemeckým dlhopisom, ktorá sa pohybuje okolo 60 bázických bodov. Podľa Šoltysa to potvrdzuje, že ratingová zmena nemala bezprostredný dosah.

Slovensko si tento rok požičalo už asi päť miliárd eur, približne polovicu plánovaného objemu. Priemerný úrok dosahuje 3,67 percenta a priemerná splatnosť nových dlhopisov je takmer 13 rokov.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zdôraznil, že Slovensko zostáva v investičnom pásme. Zároveň pripomenul, že krajina sa od roku 2026 zaradí do globálneho dlhopisového indexu, čo by mohlo zvýšiť dopyt po jej dlhopisoch.

Najbližšie má vláda prerokovať aj výročnú správu pre Európsku komisiu o stave verejných financií.

(tasr, lud)

  |  

Slovenský futbal hľadá trénera, Calzona odmietol kratší kontrakt

Francesco Calzona už nebude trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovenský futbalový zväz mu po skončení kontraktu ponúkol novú zmluvu na dvojročný cyklus, taliansky kouč však podľa zväzu žiadal dlhšie obdobie.

Rokovania sa preto skončili bez dohody. Calzona viedol Slovensko od augusta 2022 a zanechal za sebou viacero výrazných výsledkov – najmä postup do osemfinále ME 2024, kde „sokoli“ podľahli Anglicku až po predĺžení, a víťazstvo nad Nemeckom v kvalifikácii.

Zároveň však reprezentácia neuspela v baráži o MS 2026, keď doma prehrala s Kosovom 3:4, čo znamenalo, že sa jeho kontrakt automaticky nepredĺžil.

Slovenský futbalový zväz teraz hľadá nového trénera, meno zatiaľ nekonkretizoval. Nového kouča čakajú už v júni prípravné zápasy s Maltou a Čiernou Horou, od septembra príde Liga národov.

(tasr)

  |  

Tusk: Vojna na Ukrajine odhalila význam medzinárodnej solidarity

Poľský premiér Donald Tusk pri otvorení druhého dňa konferencie v Rzeszowe zdôraznil význam medzinárodnej spolupráce v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podujatie označil za dôležitý krok v prípravách na júnový samit o obnove Ukrajiny v Gdansku.

Tusk uviedol, že konflikt jasne ukazuje, na čom stojí medzinárodná solidarita a spolupráca. Konferencia podľa neho predstavuje kľúčovú fázu príprav na fórum zamerané na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny.

Pred samotným začiatkom konferencie sa Tusk stretol s ukrajinskou premiérkou Julijou Svyrydenkovou. Počas rozhovoru si vzájomne vyjadrili poďakovanie – za pomoc zo strany Poľska aj za obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou.

Premiér zdôraznil symbolický význam Rzeszowa, ktorý označil za jedno z prvých miest, ktoré sa zmobilizovalo na pomoc utečencom v prvých týždňoch vojny.

Podľa Tuska má spolupráca presiahnuť rámec vojenskej podpory a smerovať aj k plánovaniu obnovy krajiny po skončení konfliktu. Vyjadril presvedčenie, že Ukrajina si zachová nezávislosť a územnú celistvosť.

Dodal, že zapojenie krajín slobodného sveta do podpory Ukrajiny je bezprecedentné.

(pap, bak)

  |  

Sikorski: Prelet Fica do Moskvy už nie je problém

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že otázka preletu slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy cez Poľsko už nie je aktuálnym problémom. Vyhlásil to na tlačovej konferencii.

Podľa jeho slov situácia, ktorá vznikla v súvislosti s plánovanou cestou na oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom 9. mája, sa medzičasom vyriešila. Slovensko predtým požiadalo Varšavu o povolenie preletu.

Prekážky sa objavili najmä v prípade pobaltských krajín. Estónsko už skôr oznámilo, že prelet nepovolí, a slovenský premiér uviedol, že podobný postoj zaujmú aj Litva a Lotyšsko. Litovská strana však neskôr spresnila, že takúto žiadosť ani nedostala.

Cestu do Moskvy kritizovali aj poľskí predstavitelia. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marcin Bosacki poukázal na vojnu na Ukrajine a vyjadril pochybnosti o podpore takéhoto kroku.

V minulom roku Fico pre nesúhlas pobaltských štátov zvolil dlhšiu trasu cez Maďarsko, Rumunsko a ponad Čierne more. V Moskve sa okrem osláv stretol aj s viacerými svetovými lídrami.

(tasr, bak)