Preskočiť na obsah
  |  

Zníženie ratingu trhy neprekvapilo, tvrdí šéf dlhovej agentúry

Zníženie ratingu Slovenska agentúrou Standard & Poor’s trhy neprekvapilo a na podmienkach, za akých si krajina požičiava, sa zatiaľ nič zásadné nezmenilo. Uviedol to šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys, podľa ktorého finančné trhy takýto krok očakávali už vopred.

Desaťročné slovenské dlhopisy sa v pondelok obchodovali na úrovni približne 3,65 až 3,74 percenta, teda podobne ako minulý týždeň. Stabilná zostáva aj riziková prirážka voči nemeckým dlhopisom, ktorá sa pohybuje okolo 60 bázických bodov. Podľa Šoltysa to potvrdzuje, že ratingová zmena nemala bezprostredný dosah.

Slovensko si tento rok požičalo už asi päť miliárd eur, približne polovicu plánovaného objemu. Priemerný úrok dosahuje 3,67 percenta a priemerná splatnosť nových dlhopisov je takmer 13 rokov.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zdôraznil, že Slovensko zostáva v investičnom pásme. Zároveň pripomenul, že krajina sa od roku 2026 zaradí do globálneho dlhopisového indexu, čo by mohlo zvýšiť dopyt po jej dlhopisoch.

Najbližšie má vláda prerokovať aj výročnú správu pre Európsku komisiu o stave verejných financií.

(tasr, lud)

  |  

Slovenský futbal hľadá trénera, Calzona odmietol kratší kontrakt

Francesco Calzona už nebude trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovenský futbalový zväz mu po skončení kontraktu ponúkol novú zmluvu na dvojročný cyklus, taliansky kouč však podľa zväzu žiadal dlhšie obdobie.

Rokovania sa preto skončili bez dohody. Calzona viedol Slovensko od augusta 2022 a zanechal za sebou viacero výrazných výsledkov – najmä postup do osemfinále ME 2024, kde „sokoli“ podľahli Anglicku až po predĺžení, a víťazstvo nad Nemeckom v kvalifikácii.

Zároveň však reprezentácia neuspela v baráži o MS 2026, keď doma prehrala s Kosovom 3:4, čo znamenalo, že sa jeho kontrakt automaticky nepredĺžil.

Slovenský futbalový zväz teraz hľadá nového trénera, meno zatiaľ nekonkretizoval. Nového kouča čakajú už v júni prípravné zápasy s Maltou a Čiernou Horou, od septembra príde Liga národov.

(tasr)

  |  

Tusk: Vojna na Ukrajine odhalila význam medzinárodnej solidarity

Poľský premiér Donald Tusk pri otvorení druhého dňa konferencie v Rzeszowe zdôraznil význam medzinárodnej spolupráce v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podujatie označil za dôležitý krok v prípravách na júnový samit o obnove Ukrajiny v Gdansku.

Tusk uviedol, že konflikt jasne ukazuje, na čom stojí medzinárodná solidarita a spolupráca. Konferencia podľa neho predstavuje kľúčovú fázu príprav na fórum zamerané na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny.

Pred samotným začiatkom konferencie sa Tusk stretol s ukrajinskou premiérkou Julijou Svyrydenkovou. Počas rozhovoru si vzájomne vyjadrili poďakovanie – za pomoc zo strany Poľska aj za obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou.

Premiér zdôraznil symbolický význam Rzeszowa, ktorý označil za jedno z prvých miest, ktoré sa zmobilizovalo na pomoc utečencom v prvých týždňoch vojny.

Podľa Tuska má spolupráca presiahnuť rámec vojenskej podpory a smerovať aj k plánovaniu obnovy krajiny po skončení konfliktu. Vyjadril presvedčenie, že Ukrajina si zachová nezávislosť a územnú celistvosť.

Dodal, že zapojenie krajín slobodného sveta do podpory Ukrajiny je bezprecedentné.

(pap, bak)

  |  

Sikorski: Prelet Fica do Moskvy už nie je problém

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že otázka preletu slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy cez Poľsko už nie je aktuálnym problémom. Vyhlásil to na tlačovej konferencii.

Podľa jeho slov situácia, ktorá vznikla v súvislosti s plánovanou cestou na oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom 9. mája, sa medzičasom vyriešila. Slovensko predtým požiadalo Varšavu o povolenie preletu.

Prekážky sa objavili najmä v prípade pobaltských krajín. Estónsko už skôr oznámilo, že prelet nepovolí, a slovenský premiér uviedol, že podobný postoj zaujmú aj Litva a Lotyšsko. Litovská strana však neskôr spresnila, že takúto žiadosť ani nedostala.

Cestu do Moskvy kritizovali aj poľskí predstavitelia. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marcin Bosacki poukázal na vojnu na Ukrajine a vyjadril pochybnosti o podpore takéhoto kroku.

V minulom roku Fico pre nesúhlas pobaltských štátov zvolil dlhšiu trasu cez Maďarsko, Rumunsko a ponad Čierne more. V Moskve sa okrem osláv stretol aj s viacerými svetovými lídrami.

(tasr, bak)

  |  

Putin uistil Irán o podpore, chce rýchly mier

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím. Počas rokovaní vyjadril podporu Iránu a nádej, že sa situácia v regióne čoskoro upokojí.

Putin uviedol, že iránsky ľud prechádza „ťažkým obdobím“, a zdôraznil, že Rusko urobí všetko pre to, aby mier dosiahli čo najskôr. Zároveň prisľúbil, že Moskva bude konať v záujme Iránu aj ďalších krajín regiónu.

Rusko už skôr ponúklo sprostredkovanie s cieľom zmierniť napätie na Blízkom východe po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán, ktoré Moskva odsúdila. Navrhlo aj uloženie iránskeho obohateného uránu ako spôsob zníženia napätia, čo však Spojené štáty nevyužili.

Ruský prezident zároveň odkázal, že si váži správu od iránskeho najvyššieho vodcu, a potvrdil záujem pokračovať v strategickom partnerstve medzi obomi krajinami.

Irán a Rusko vlani podpísali dvadsaťročnú dohodu o spolupráci. Moskva buduje nové jadrové bloky v Bušehri a Teherán poskytol Rusku drony používané vo vojne na Ukrajine.

Arákčí po rokovaniach uviedol, že vzťahy medzi obomi krajinami budú ďalej posilňovať.

(reuters, bak)

  |  

Luxusná jachta ruského miliardára preplávala Hormuzom

Superjachta spájaná so sankcionovaným ruským miliardárom Alexejom Mordašovom preplávala cez Hormuzský prieliv, hoci lodná doprava v tejto oblasti je pre konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom výrazne obmedzená. Vyplýva to z údajov o lodnej doprave.

Plavidlo Nord, dlhé 142 metrov a v hodnote viac ako 500 miliónov dolárov, opustilo prístav v Dubaji v piatok popoludní. Cez prieliv preplávalo v sobotu ráno a v nedeľu dorazilo do Maskatu, ukazujú dáta platformy MarineTraffic. Nie je jasné, ako jachta získala povolenie.

Prechod lode patrí medzi výnimky, keďže lodná doprava cez Hormuzský prieliv zostáva utlmená. Podľa najnovších údajov prešlo týmto strategickým priechodom za uplynulých 24 hodín najmenej sedem lodí. Medzi nimi boli lode z irackých prístavov a jedno plavidlo z Iránu.

Súčasná úroveň dopravy predstavuje len zlomok bežnej aktivity pred začiatkom vojny 28. februára, keď prielivom denne prechádzalo približne 140 lodí. Spojené štáty od zavedenia blokády Iránu presmerovali 37 plavidiel.

(reuters, bak)