Hlava štátu tiež pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí na Slovensku myslí, že sa spoločnosť nevyvíja správnym smerom. To je v porovnaní s vlaňajškom nárast o 20 percent.
Vyčerpaní zdravotníci
Prezidentka predostrela aj tvrdú kritiku voči zodpovedným a pripomenula situáciu, v ktorej sa ocitli mnohí zdravotníci na Slovensku. Uviedla, že lekári, zdravotné sestry, ošetrovatelia aj ďalší zamestnanci zdravotníctva sú vyčerpaní, trpia syndrómom vyhorenia, depresiami a psychickými problémami.
„Ako každá vážna kríza, aj kríza v čase pandémie nám ukazuje naše najzraniteľnejšie miesta. Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu, ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka,“ vymenovala prezidentka problémy, ktoré ešte väčšmi zvýraznila pandémia.
Obavy, že zo zdravotníctva budú ľudia odchádzať, nie sú podľa hlavy štátu neodôvodnené ani prehnané. Pripomenula v tejto súvislosti, že od začiatku tohto roka odišlo zo zdravotníctva takmer osemsto sestier a pôrodných asistentiek.
„Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,“ varovala prezidentka.
Deti a mládež v ohrození
Deti a mladí ľudia sú ďalšou veľkou skupinou, ktorú vlny pandémie ochorenia COVID-19 zasiahli veľmi výrazne. Veľká časť detí a mládeže takmer úplne stratila bežný spôsob života. Prezidentka v pléne parlamentu pripomenula, že žiaci a študenti trpeli nielen tým, že sa nemohli primerane vzdelávať, ale aj tým, že zo dňa na deň stratili kamarátov a museli prerušiť sociálne kontakty, ktoré si len začali vytvárať.
„Napriek často opakovanému sloganu, že školy sa majú v pandémii zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé, Slovensko uzatvára trojicu krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami v roku 2020 – pred nami je už len Kostarika a Kolumbia,“ vyhlásila hlava štátu.
Prezidentka dodala, že všetky materské, základné a stredné školy boli od februára 2020 do marca 2021 otvorené dovedna iba 28 dní. Zvyšok sa museli vzdelávať doma, na diaľku prostredníctvom online vzdelávania, ale ani k tomu nemali prístup všetky deti. Skoro každé piate dieťa sa na druhom stupni nemohlo pripojiť na online vyučovanie a každé desiate sa vôbec nezapojilo do dištančnej formy vzdelávania.
Slovensko opantal strach
„Zamestnanci, ktorých prevádzky boli zatvorené, prišli o prácu a mnohí stratili aj zvyšky životnej stability. Ale aj ľudia, ktorí si prácu udržali, sa dostali do stavu permanentného stresu a žili s pocitom ohrozenia a úzkosti. Strach sa na dlhé mesiace stal hlavnou spoločenskou emóciou a ako už dávno zistili psychológovia, ventilom strachu je hnev. Strach a hnev, to sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu,“ vyhlásila Zuzana Čaputová.
Spomínané emócie, najmä pri téme očkovania, rozdeľujú podľa prezidentky slovenskú spoločnosť, rodiny, kolegov i susedov. Zopakovala pritom, že očkovanie stále považuje za najefektívnejšiu cestu vysporiadania sa s pandémiou. Na druhej strane však uviedla, že má pochopenie pre obavy z vakcín proti covidu.
„Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého ani hlúpeho človeka. Viem porozumieť obavám ľudí, pretože strach je hlboko ľudská emócia. Hlbokou emóciou už ale nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť. Takíto ľudia nechcú spájať, nepotrebujú si získavať dôveru, stačí im len dôveru vo všetko podkopávať,“ povedala prezidentka.
Ozdravný proces
Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám v oblasti fungovania orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek nemôže ani pri najlepšej vôli nahradiť práca jednej komisie. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v Správe o stave republiky, ktorú v utorok predniesla v pléne Národnej rady SR. Treba podľa nej trvať na tom, aby vyšetrovania boli dôveryhodné a spravodlivé a takými sa aj javili. Politicky činné osoby vyzvala k rešpektovaniu deľby moci v skutkoch i vyjadreniach.
"Akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadavanie sa s korupciou, sa musí diať zákonným spôsobom," zdôraznila prezidentka. Dve strany v bezpečnostných zložkách podľa nej dnes, obrazne povedané, mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami. "Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou či zneužívanie témy," podotkla.
Politicky činné osoby Čaputová vyzvala, aby rešpektovali deľbu moci. Svojimi vyjadreniami môžu podľa nej podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie. "Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné," skonštatovala. Nechce preto vynášať rozsudky namiesto súdov, ale dôverovať justícii. Legitímnou požiadavkou voči orgánom spravodlivosti podľa prezidentky je, aby poskytli verejnosti všetky informácie, ktoré môžu.
Vymožiteľnosť práva
Prezidentka hovorila aj o deficitoch vo fungovaní orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Pripomenula roky trvajúcu diskusiu o potrebe kontroly informačných služieb, zmenách v policajnej inšpekcii či fungovaní prokuratúry. Problémy podľa nej nevyrieši práca jednej komisie. "Musíme sa vystríhať rizika, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili," varovala.
Hlava štátu zároveň ocenila viaceré systémové zmeny v oblasti spravodlivosti, ako sú vytvorenie Najvyššieho správneho súdu, reformu zloženia Súdnej rady SR, previerky majetkových pomerov sudcov či previerky sudcovskej spôsobilosti. Vyzdvihla tiež jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Všimli si ju podľa nej aj v Európskej únii či v NATO. Zdôraznila, že konzistentnosť a predvídateľnosť otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a presadeniu našich záujmov a priorít.
Ozbrojeným silám poďakovala za plnenie úloh pri obrane štátu, v zahraničných misiách i boji s pandémiou. Zdôraznila potrebu stabilných a udržateľných výdavkov na obranu. Rovnako ocenila nasadenie vojakov pri evakuácii z Afganistanu.
(top, tasr)
