Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália chce prinútiť technologické firmy platiť médiám

Austrália predstavila návrhy zákonov, ktoré by zdanili technologické spoločnosti Meta, Google a TikTok, ak neuzavrú dohody s miestnymi médiami o platení za spravodajský obsah.

Tradičné mediálne domy čelia globálne tlaku, keďže čoraz viac ľudí sleduje správy prostredníctvom sociálnych sietí. Austrálska vláda chce, aby technologické firmy kompenzovali vydavateľov za články, ktoré na ich platformách zvyšujú návštevnosť.

Premiér Anthony Albanese uviedol, že spoločnosti dostanú možnosť uzavrieť dohody s médiami. Ak to odmietnu, hrozí im povinný poplatok vo výške 2,25 percenta z ich príjmov v Austrálii.

Zmeny majú odstrániť medzeru v predchádzajúcej legislatíve, ktorá umožňovala platformám vyhnúť sa platbám odstránením spravodajského obsahu.

Meta označila návrh za digitálnu daň a tvrdí, že médiá zverejňujú obsah dobrovoľne. Google uviedol, že už spolupracuje s viac ako 90 austrálskymi vydavateľmi, no potrebu dane odmieta.

Podľa vlády by však veľké platformy mali prispieť k financovaniu žurnalistiky, ktorá tvorí obsah a generuje ich príjmy. Verejná diskusia potrvá do mája, potom má ísť návrh do parlamentu.

(techxplore, bak)

Minúta  |  

Poslanci znovu prerokujú zákony, ktoré vrátil prezident

Poslanci Národnej rady SR prerokujú v utorok po druhej hodine popoludní dve novely zákonov, ktoré vetoval prezident Peter Pellegrini. O ich zaradení do programu rozhodlo plénum dopoludnia.

Prezident v pondelok vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie dva zákony, ktoré poslanci schválili počas aktuálnej 49. schôdze. Ide o novely zákonov o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o kolektívnom investovaní. Pellegrini ich odmietol pre legislatívne prílepky, ktorými sa menili aj nesúvisiace zákony.

„Na mojom poslednom stretnutí s pánom predsedom parlamentu som verejne upozornil Národnú radu SR aj vládu, že z dôvodu skvalitnenia legislatívneho procesu nebudem v budúcnosti akceptovať takzvané prílepky, ktoré nesúvisia s prerokovaným zákonom. Vzhľadom na to, že v týchto zákonoch prílepok nijako nesúvisel s témou samotného zákona, rozhodol som sa s touto výhradou vrátiť dva zákony na opätovné prerokovanie,“ vysvetlila hlava štátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Takáč kritizuje únik listu Európskej komisie a hovorí o rozdieloch

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) uviedol, že stanovisko Európskej komisie k Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa líši od obsahu listu, ktorý má ministerstvo k dispozícii z otvoreného auditu.

Podľa jeho slov existuje rozpor medzi tým, čo je uvedené v audite a liste Komisie, a tým, čo zaznelo v tlačovej správe Komisie. Dodal, že ministerstvo má list v slovenčine od minulého týždňa a na reakciu má dvojmesačnú lehotu.

„Generálna riaditeľka DG AGRI prisľúbila, že spravia nápravu z hľadiska vydania inej tlačovej správy, kde sa k tomu postavia zodpovedne. Tvrdia, že asi nejaký škriatok alebo niečo sa udialo,“ vysvetlil.

Zástupcovia PPA a ministerstva majú tento týždeň odcestovať do Bruselu, kde budú s Komisiou diskutovať o jednotlivých zisteniach. Minister zároveň zdôraznil, že nejde o korupčné ani systémové zlyhania.

Takáč kritizoval aj zverejnenie informácií z listu opozíciou, ktoré označil za neprípustné: „Pre mňa je záhadou, neviem si zodpovedať otázku, odkiaľ malo informácie PS predtým, než sme mali my na ministerstve tieto informácie. Odkiaľ ich mal poslanec Alojz Hlina (SaS) počas tlačovej konferencie, keď hovoril, že v týchto hodinách na ministerstvo príde list z Európskej komisie. A počas jeho tlačovej konferencie ten list prišiel.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Šerpovia sprístupnili trasu na Mount Everest, sezóna pokračuje

Trasa na Mount Everest je po dvojtýždňovom prerušení opäť otvorená. Skupina šerpov ju sprístupnila po tom, ako ju blokovali masy ľadu nad základným táborom.

Sezóna výstupov na najvyšší vrch sveta sa koná od apríla do mája, keď sú najvhodnejšie podmienky. Tento rok ju však výrazne skomplikovala približne 30-metrová ľadová prekážka. Po jej čiastočnom roztopení a rozpade mohli šerpovia pripraviť bezpečnú trasu cez ľadovec Khumbu.

Horolezci, ktorí zabezpečujú trasu, upevnili laná, rozmiestnili rebríky a vyznačili cestu do prvého tábora vo výške 6 060 metrov. Devätnásť šerpov už prešlo najťažší úsek a pripravujú pokračovanie smerom k druhému táboru.

V základnom tábore čakali stovky horolezcov z rôznych krajín, ktorí teraz môžu pokračovať vo výstupe. Očakáva sa však, že meškanie spôsobí väčšie zhromaždenie ľudí na trase, keď sa tímy pokúsia dohnať stratený čas.

Úrady vydali 425 povolení na výstup. Ich počet nie je obmedzený, čo podľa odborníkov zvyšuje riziko preťaženia vo vysokých nadmorských výškach s nedostatkom kyslíka.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Spor o Projekt Fórum: Gašpar hovorí o podvode, PS o pomste

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) odmieta tvrdenia, že vyšetrovanie občianskeho združenia Projekt Fórum je politicky motivované. Reagoval tak na vyjadrenia lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, ktorého mama je štatutárkou združenia.

„Je tu podozrenie zo subvenčných podvodov vo veľmi vážnom štádiu vyšetrovania a ukazuje sa, že finančné transakcie prebiehali aj medzi samotným predsedom PS a Projektom Fórum,“ poznamenal.

Podľa jeho slov sa rodina Šimečkovcov snaží presmerovať pozornosť verejnosti od podstaty problému tým, že hovorí o politickej objednávke. Takéto tvrdenia označil za absurdné a opakovane ich odmietol.

Neopomenul, že trestné oznámenie nepodal ani on, ani premiér Robert Fico (Smer), a prípad podľa neho riadne vyšetrujú v súlade s Trestným poriadkom. Naznačil, že vyšetrovanie môže priniesť zistenia o tom, kto bol konečným užívateľom finančných prostriedkov.

Na prípad upozornila v pondelok Nadácia Zastavme korupciu, a teda na preverovanie združení zo strany finančnej správy. Tá však tieto tvrdenia odmietla. Šimečka hovorí o politickej pomste a priznal pôžičku združeniu vo výške 5 200 eur, pričom päťtisíc mu už vrátili.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európska centrálna banka: inflačné očakávania rastú

Očakávania spotrebiteľov v eurozóne v oblasti inflácie výrazne vzrástli a banky sprísnili prístup k úverom. Vyplýva to z najnovších prieskumov Európskej centrálnej banky, ktoré poukazujú na dôsledky rastu cien energií v súvislosti s konfliktom okolo Iránu.

Podľa prieskumu očakávania inflácie na nasledujúci rok vzrástli v marci na štyri percentá z februárových 2,5 percenta. Výhľad na tri roky sa zvýšil na tri percentá, čo je nad cieľom Európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent.

Zároveň banky sprísnili podmienky poskytovania úverov viac, než sa očakávalo, a v tomto trende plánujú pokračovať. Najvýraznejšie sa to dotýka podnikov, kde ide o najväčšie sprísnenie od tretieho štvrťroka 2023.

Európska centrálna banka sa tak dostáva do zložitej situácie. Rast inflácie by mohol viesť k zvyšovaniu úrokových sadzieb, no financovanie sa už zhoršuje. Očakáva sa, že centrálna banka zatiaľ sadzby nezmení, no ďalšie rozhodnutia môžu prísť v júni.

Podľa Európskej centrálnej banky sú hlavnými dôvodmi sprísnenia riziká spojené s ekonomikou, geopolitickým vývojom a rastom cien energií.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.