Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kliment ostáva sudcom, odvolanie Suska zamietli

Sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment zostáva vo funkcii po tom, čo Najvyšší správny súd (NSS) SR zamietol odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Ten žiadal jeho zbavenie funkcie v disciplinárnom konaní, no odvolací senát jeho návrh označil za nedôvodný. Rozhodnutie je právoplatné.

V predchádzajúcom konaní Klimenta uznali za vinného v súvislosti s výrokom o „zdvihnutom prste“, avšak bez uloženia trestu. V ostatných častiach disciplinárneho návrhu ho súd oslobodil. Minister Susko vo svojom odvolaní spochybnil viaceré aspekty rozhodnutia vrátane výpovede poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) a postupu súdu pri posudzovaní prípadu advokáta Mareka Paru.

Podľa ministra bolo rozhodnutie prvostupňového senátu neprehľadné a súd sa podľa neho dostatočne nevyrovnal s otázkou, že Kliment rozhodol o väzbe advokáta ešte pred rozhodnutím o jeho námietke zaujatosti.

Kliment označil disciplinárny návrh za akt pomsty a spolu so svojím právnym zástupcom žiadal jeho zamietnutie. Návrh sa týkal troch skutkov z roku 2022 súvisiacich s rozhodovaním v Parovej veci a s verejným výrokom sudcu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Petkovej z Nadácie Zastavme korupciu poškodili auto

Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková na sociálnej sieti informovala, že sa stala terčom útoku, pri ktorom jej neznámy páchateľ poškodil služobné auto zaparkované pred domom. Podľa jej slov došlo k rozbitiu okna, poškodeniu čalúnenia aj kapoty, pričom z vozidla nič nezmizlo. Incident nahlásila polícii.

Zároveň upozornila na narastajúcu agresivitu, ktorej čelí. „Je zrejmé, že je živená aj zo strany politikov, ktorí vo svojich vystúpeniach verejne klamú o práci Nadácie Zastavme korupciu a podnecujú nenávisť,“ skonštatovala.

V uplynulých týždňoch jej podľa vlastných slov prichádzali na služobnú adresu vulgárne a agresívne správy vrátane vyhrážok smrťou. Dodala, že podobnú skúsenosť majú aj jej kolegovia, a to buď priamo, alebo prostredníctvom reakcií na sociálnych sieťach.

„Urobíme všetko pre bezpečnosť kolegov aj našich rodín, ale nevzdáme sa. Budeme naďalej odkrývať korupciu a brániť právny štát. Je to naša práca a myslím si, že je dôležitá pre krajinu a jej budúcnosť,“ dodala.

(max)

Minúta  |  

Europarlament schválil pozíciu k novému rozpočtu EÚ

Európsky parlament prijal vyjednávaciu pozíciu k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2028 až 2034. Podľa poslancov má finančný plán zodpovedať očakávaniam verejnosti a reagovať na hlavné výzvy, ktorým Európska únia čelí.

Za správu hlasovalo 370 poslancov, 201 bolo proti a 84 sa zdržalo. Navrhovaná úroveň predstavuje 1,27 percenta hrubého národného dôchodku EÚ, pričom splácanie dlhu z fondu obnovy má zostať mimo rámca.

Zákonodarcovia podporili aj navýšenie objemu prostriedkov približne o 10 percent oproti návrhu Európskej komisie z júla 2025. Celková suma by tak dosiahla 1,78 bilióna eur v stálych cenách.

Poslanci zdôrazňujú, že financovanie má slúžiť ako nástroj podpory spoločných politík, regiónov aj podnikateľského prostredia. Odmietli návrhy, ktoré by viedli k oslabeniu spoločného prístupu a nižšej transparentnosti.

Zároveň požadujú posilnenie kľúčových programov a otvorili otázku nových príjmov, ktoré by pomohli pokryť záväzky spojené s obnovou ekonomiky.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Muž sa priznal k plánovaniu útoku na koncert Taylor Swiftovej

Dvadsaťjedenročný muž obvinený z plánovania islamistického útoku na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni v roku 2024 sa na začiatku procesu v utorok priznal k vine. Útok sa podarilo prekaziť na poslednú chvíľu.

Rakúšana Berana A. zadržali 7. augusta 2024, deň pred prvým z troch plánovaných koncertov americkej speváčky. Všetky vystúpenia následne zrušili, čo vyvolalo sklamanie fanúšikov aj samotnej Swiftovej, ktorá situáciu označila za „zničujúcu“.

Proces sa nevenuje iba tomuto prípadu. Beran A. čelí obvineniam aj spolu so Slovákom Ardom K., s ktorým údajne plánovali útoky na Blízkom východe, hoci ich napokon neuskutočnili. Okrem toho údajne poskytovali morálnu podporu tretiemu mužovi, ktorý je podozrivý z útoku nožom v Mekke.

Prokuratúra tvrdí, že obžalovaný využíval návody Islamského štátu na výrobu črepinovej bomby, vyrobil menšie množstvo výbušniny a pokúsil sa nelegálne získať zbrane vrátane guľometu a ručného granátu. V prípade uznania viny mu hrozí desať až dvadsať rokov väzenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj kritizuje nákupy ukrajinského obilia Izraelom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že nákup obilia z okupovaných území Ukrajiny nie je legitímny obchod. Podľa neho ide o produkciu, ktorú Rusko nezákonne získalo a vyváža.

Zelenskyj upozornil na loď, ktorá dorazila do izraelského prístavu s takýmto nákladom a pripravujú ju na vyloženie. Zdôraznil, že nejde a nemôže ísť o legálnu obchodnú činnosť.

Podľa jeho slov izraelské úrady nemôžu tvrdiť, že o tom nevedia, keďže majú prehľad o lodiach prichádzajúcich do krajiny aj o ich náklade. Ukrajina preto pripravuje sankcie voči subjektom, ktoré sa snažia z tohto obchodu profitovať.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha už predvolal izraelského veľvyslanca pre údajné nedostatočné kroky pri zastavení dovozu obilia z okupovaných oblastí. Izraelský minister Gideon Saar však uviedol, že Kyjev neposkytol dôkazy o tom, že ide o ukradnuté obilie.

Ukrajina považuje produkciu z území okupovaných od roku 2022 aj z Krymu za nezákonne získanú. Podľa Zelenského takéto praktiky porušujú aj izraelské zákony.

Hovorca EÚ pre zahraničné veci Anouar El Anouni pre denník Haaretz uviedol, že Európska únia „vzala na vedomie správy o tom, že ruskej tieňovej flotile prevážajúcej ukradnuté ukrajinské obilie bolo povolené vyložiť sa v izraelskom prístave Haifa, a to aj napriek predchádzajúcim kontaktom Ukrajiny s izraelskými úradmi na túto tému“.„Odsudzujeme všetky kroky, ktoré pomáhajú financovať nezákonné vojnové úsilie Ruska a obchádzať sankcie EÚ, a sme naďalej pripravení zamerať sa na takéto kroky tým, že v prípade potreby zaradíme na zoznam osoby a subjekty v tretích krajinách,“ dodal Anouni.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Atény chcú obmedziť anonymitu v online priestore

Grécka vláda pokračuje v plánoch obmedziť anonymitu na sociálnych sieťach s cieľom znížiť rastúcu mieru toxickej komunikácie. Uviedol to minister digitálnej správy Dimitris Papastergiou.

„V starovekom Grécku mohol každý slobodne vyjadriť svoj názor pod vlastným menom. Zdvihol ruku a povedal svoj názor. To by nás malo inšpirovať pri formovaní novej digitálnej demokracie,“ povedal minister na okraj ekonomického fóra v Delfách.

Návrhom sa už niekoľko mesiacov zaoberajú aj predstavitelia úradu premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Grécko čakajú začiatkom roka 2027 parlamentné voľby a kampaň sa už neoficiálne začala.

Podľa vlády sa politická diskusia na sociálnych sieťach často mení na koordinované obťažovanie, šírenie dezinformácií, vyhrážky a nenávistné prejavy anonymných používateľov. Orgány činné v trestnom konaní sa v niektorých prípadoch neúspešne pokúšali identifikovať porušovateľov zákona.

Papastergiou zdôraznil, že anonymita podporuje toxicitu, keďže umožňuje bez následkov poškodzovať povesť iných. Vláda chce, aby platformy overovali identitu účtov, pričom pseudonymy by mohli zostať, ak budú viazané na skutočnú osobu.

(euractiv, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.