Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH žiada prieskum v Nemocnici Bory pre podozrenia s urgentom

Opozičné KDH žiada poslanecký prieskum v bratislavskej Nemocnici Bory. Poslanci hnutia chcú preveriť podozrenia, podľa ktorých nemocnica obsadzuje expektačné lôžka na urgente pacientmi dlhšie, než by mala, čím podľa nich stráca kapacitu pre akútnych pacientov. Oznámili to poslanci Národnej rady SR František Majerský a Peter Stachura (obaja KDH).

Stachura priblížil, že nemocnica má 18 expektačných lôžok určených na sledovanie pacientov, ktorých stav vyhodnocujú. Podľa neho sa však môže stávať, že pacienti, ktorých by v iných nemocniciach už hospitalizovali na oddelení, zostávajú na urgente dlhší čas. Poukázal aj na prípad, keď mal pacient zostať na takomto lôžku tri dni.

Nemocnica sa zároveň podľa Stachuru „chváli“ vysokou obložnosťou lôžok, čo podľa neho znamená, že nemá veľkú kapacitu pre akútnych pacientov. „Preto ich točia cez tieto expektačné lôžka. Ak to tak v skutočnosti je, znamená to, že sa musia spoliehať na štátne nemocnice, ktoré majú zase iný problém, ktoré majú obložnosť, teda obsadenosť jednotlivých oddelení 50 až 60 percent,“ ozrejmil.

KDH sa chce pri prieskume pýtať na zabezpečenie starostlivosti, informovanie pacientov, dôvody ich zotrvávania na urgente a spoluprácu s inými zariadeniami.

Zariadenie reagovalo, že sú pripravení privítať poslancov z parlamentného výboru a predstaviť im koncept fungovania i zázemie poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti. Odmieta tvrdenia, ktoré sa snažia spochybniť vysokú profesionalitu manažmentu akútnej zdravotnej starostlivosti v zariadení.

(tasr, max)

Minúta  |  

Europarlament podporil krok k zmrazeniu eurofondov Slovensku

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Štrasburgu schválili rozpočtové absolutórium, teda hodnotenie toho, ako inštitúcie EÚ spravovali rozpočet za rok 2024.

V súlade so správou Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá sa v niekoľkých bodoch venovala aj Slovensku, podporili absolutórium a zároveň prijali odporúčanie, aby Európska komisia zvážila začatie právneho konania.

To by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov pre Slovensko v rámci mechanizmu podmienenosti. Komisia však uznesenie vníma len ako politický signál a nie je povinná sa ním riadiť.

Správa pripomenula, že Komisia už vlani znížila Slovensku financovanie o 1,225 milióna eur pre nenapravené nezrovnalosti v boji proti korupcii a podvodom.

Kľúčový bod 109 upozornil na legislatívne zmeny vrátane rušenia špecializovaných protikorupčných orgánov, čo podľa poslancov viedlo k poklesu vyšetrovaní. Kritiku vyvolali aj plány na zmeny v ochrane oznamovateľov, ktoré môžu oslabiť ich nezávislosť.

Europoslanci zároveň varovali pred zvýšeným rizikom pre riadne hospodárenie s rozpočtom EÚ a pripomenuli možnosť čiastočného pozastavenia fondov pri porušení princípov právneho štátu.

Upozornili aj na podozrenia z podvodov pri projektoch penziónov či nedostatky v plánoch obnovy, kde Slovensko patrí medzi krajiny s problematickými vyhláseniami o plnení míľnikov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Emiráty opustili OPEC+, Moskva verí v stabilitu zoskupenia

Rusko plánuje zostať súčasťou skupiny OPEC+ aj po oznámení Spojených arabských emirátov (SAE) o odchode z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Kremeľ zdôraznil význam tejto platformy pre stabilitu globálnych energetických trhov, najmä v období zvýšenej volatility.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spresnil, že OPEC+ pomáha zmierňovať výkyvy cien a prispieva k stabilizácii trhu. Zároveň vyjadril rešpekt k rozhodnutiu Spojených arabských emirátov a uviedol, že Rusko chce pokračovať v energetickom dialógu s týmto štátom.

Odchod SAE prichádza v čase napätia na energetických trhoch, ktoré sú ovplyvnené konfliktom v Iráne a odhaľujú rozdiely medzi krajinami Perzského zálivu. Skupina OPEC+ pritom zohráva významnú úlohu v globálnom energetickom sektore, keďže podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry produkuje približne polovicu svetovej ropy.

Rusko je druhým najväčším producentom v rámci OPEC+ po Saudskej Arábii, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty patrili medzi najväčších producentov v skupine. Moskva vstúpila do OPEC+ v roku 2016.

(reuters, max)

Minúta  |  

Danko žiada vyzvať Magyara, aby prestal používať výraz Felvidék

Podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) oznámil, že do parlamentu predloží uznesenie, ktorým chcú poslanci vyzvať dezignovaného maďarského premiéra Pétera Magyara, aby sa zdržal vyjadrení spochybňujúcich štátnosť Slovenska.

Reaguje tak na opakované používanie označenia „Felvidék“. „Hovoriť o Felvidéku patrí do minulého storočia. Verím, že mu to bude tlmočiť aj predseda vlády SR, aj prezident SR,“ zhodnotil Danko s tým, že takáto rétorika je nedôstojná a očakáva, že ju Magyar prestane používať.

Kriticky sa vyjadril aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), podľa ktorého Magyarova rétorika naznačuje nezáujem o korektné vzťahy so Slovenskom. Upozornil, že podobné vyjadrenia môžu negatívne ovplyvniť slovensko-maďarské vzťahy.

Gašpar zároveň pripomenul, že legislatívu týkajúcu sa povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov podľa neho akceptujú aj na úrovni Európskej únie. Tvrdí, že spochybňovanie týchto otázok môžu vnímať ako narušenie suverenity.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dobrovodský napadne zákon o meste Košice na Ústavnom súde

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský plánuje napadnúť novelu zákona o meste Košice na Ústavnom súde SR. Tvrdí, že úprava schválená parlamentom porušuje rovnosť volebného práva aj princíp rovnakého prístupu kandidátov k voleným funkciám.

Problém vidí najmä v tom, že každá mestská či miestna časť má mať po novom garantované zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, hoci sa výrazne líšia počtom obyvateľov.

Podľa ombudsmana tak vzniká nerovnosť, keďže v rôznych volebných obvodoch pripadá na jedného poslanca rozdielny počet obyvateľov. Hlasy voličov tak nemajú rovnakú váhu a na zvolenie je potrebný odlišný počet hlasov.

Zároveň upozornil, že zákon nereflektuje demografické zmeny. Podobnú úpravu pre Bratislavu už predtým napadol na Ústavnom súde a na riziká upozorňoval aj poslancov.

Dobrovodský informoval, že ak zákon nadobudne účinnosť, podá návrh na jeho preskúmanie vrátane žiadosti o pozastavenie účinnosti. O svojich výhradách už informoval aj prezidenta Petra Pellegriniho.

Novela má zároveň priniesť zmeny v správe mesta. Počíta so zvýšením počtu poslancov z 41 na 51 a so zavedením funkcie tretieho viceprimátora. Cieľom je aj zníženie počtu mestských častí, ktorých je dnes 22, pričom o zmene by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende alebo by sa ich počet automaticky znížil na štyri.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Irán vyzýva v Británii ľudí na „obetovanie života“ za režim

Iránske veľvyslanectvo v Londýne vyzvalo podľa Daily Mail ľudí žijúcich v Spojenom kráľovstve, aby sa zapojili do programu „Jan Fada“, ktorý je spojený s ideou obetovania života za režim. Výzva, zverejnená na oficiálnom kanáli ambasády, oslovovala „iránskych krajanov“ a vyzývala ich na prejavenie lojality a solidarity.

V príspevku sa objavili aj formulácie o pripravenosti „odovzdať telo na smrť“ v mene obrany krajiny.

Program bol spustený nedávno a podľa iránskej strany má byť určený na podporu vlasti, pričom veľvyslanectvo odmieta, že by išlo o podnecovanie k nepriateľstvu. Napriek tomu vyvolala iniciatíva obavy medzi bezpečnostnými expertmi aj časťou verejnosti.

Podľa odborníkov ide o potenciálny pokus o radikalizáciu jednotlivcov na území Spojeného kráľovstva. Upozorňujú, že takáto kampaň môže osloviť ideologicky motivovaných ľudí a viesť k činom v prospech iránskeho režimu. Austrálska polícia už preveruje podobnú aktivitu na iránskom veľvyslanectve v Canberre.

Na situáciu reagujú aj britské bezpečnostné zložky, pričom zaznievajú výzvy na prísnejšie opatrenia voči iránskym štruktúram. V tejto súvislosti sa opätovne diskutuje o zákaze Revolučných gárd, ku ktorému sa politické vedenie Spojeného kráľovstva už skôr prihlásilo.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.