Preskočiť na obsah
  |  

Vláda mení pravidlá, energopoukážky budú hodnotnejšie

Energopoukážky vyplácané v máji budú mať vyššiu hodnotu ako tie januárové. Vláda upravila počet mesiacov, za ktoré ich vyplácajú, zo štyroch na päť. Zároveň zaviedla pravidlo, že poukážku bude možné doručiť iba plnoletej osobe, a po prehodnotení nároku môže dôjsť k jeho vzniku alebo zániku k 1. máju. Vyplýva to z novely schválenej na výjazdovom rokovaní vlády v Liskovej v okrese Ružomberok.

Ministerstvo hospodárstva spresnilo, že cieľom návrhu je vykonať implementačné úpravy a drobné zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Tieto opatrenia majú slúžiť na prehodnocovanie splnenia podmienok adresnej energopomoci a následné doručovanie poukazov v máji 2026.

V roku 2026 vyplatili energopoukážku v januári vo výške jednej štvrtiny jej hodnoty. V máji má dosiahnuť hodnotu piatich dvanástin, prípadne zvyšnú sumu po prehodnotení nároku.

Rezort hospodárstva zároveň stanovil pravidlá pre prípady, keď môže dôjsť k zániku alebo vzniku nároku na energopomoc. Tieto zmeny nadobudnú účinnosť od 1. mája 2026. V praxi sa totiž vyskytli prípady, keď bol vlastníkom nehnuteľnosti maloletý, preto po novom budú poukážky doručovať výlučne plnoletým osobám.

(tasr, max)

  |  

Z útokov na Starmerov majetok obvinili troch mužov

Britská prokuratúra tvrdí, že trojica mužov s väzbami na Ukrajinu stojí za sériou podpaľačských útokov na majetok spojený s premiérom Keirom Starmerom. Počas piatich dní vlani v máji došlo v severnom Londýne k trom požiarom – zasiahnutý bol dom, kde Starmer býval, ďalšia nehnuteľnosť spojená s jeho menom a aj auto, ktoré mu patrilo.

Podľa prokurátora bol hlavný obvinený, 22-ročný Roman Lavrynovyč, motivovaný finančnou odmenou od osoby vystupujúcej pod prezývkou „El Money“. Údajne mu mala ponúknuť peniaze za vykonanie útokov. Identita tejto osoby ani jej motívy však nie sú predmetom rozhodovania súdu.

Prokuratúra zdôraznila, že séria požiarov zameraná na majetok spojený s jednou osobou nie je náhodná. Okrem Lavrynovyča čelia obvineniam aj ďalší dvaja muži – ukrajinský občan Petro Pochynok a rumunský štátny príslušník Stanislav Carpiuc, ktorý sa narodil na Ukrajine.

Všetci traja sú obvinení zo sprisahania a podpaľačstva s úmyslom ohroziť život alebo z bezohľadnosti voči riziku pre ľudí.

(reuters, max)

  |  

KDH žiada prieskum v Nemocnici Bory pre podozrenia s urgentom

Opozičné KDH žiada poslanecký prieskum v bratislavskej Nemocnici Bory. Poslanci hnutia chcú preveriť podozrenia, podľa ktorých nemocnica obsadzuje expektačné lôžka na urgente pacientmi dlhšie, než by mala, čím podľa nich stráca kapacitu pre akútnych pacientov. Oznámili to poslanci Národnej rady SR František Majerský a Peter Stachura (obaja KDH).

Stachura priblížil, že nemocnica má 18 expektačných lôžok určených na sledovanie pacientov, ktorých stav vyhodnocujú. Podľa neho sa však môže stávať, že pacienti, ktorých by v iných nemocniciach už hospitalizovali na oddelení, zostávajú na urgente dlhší čas. Poukázal aj na prípad, keď mal pacient zostať na takomto lôžku tri dni.

Nemocnica sa zároveň podľa Stachuru „chváli“ vysokou obložnosťou lôžok, čo podľa neho znamená, že nemá veľkú kapacitu pre akútnych pacientov. „Preto ich točia cez tieto expektačné lôžka. Ak to tak v skutočnosti je, znamená to, že sa musia spoliehať na štátne nemocnice, ktoré majú zase iný problém, ktoré majú obložnosť, teda obsadenosť jednotlivých oddelení 50 až 60 percent,“ ozrejmil.

KDH sa chce pri prieskume pýtať na zabezpečenie starostlivosti, informovanie pacientov, dôvody ich zotrvávania na urgente a spoluprácu s inými zariadeniami.

Zariadenie reagovalo, že sú pripravení privítať poslancov z parlamentného výboru a predstaviť im koncept fungovania i zázemie poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti. Odmieta tvrdenia, ktoré sa snažia spochybniť vysokú profesionalitu manažmentu akútnej zdravotnej starostlivosti v zariadení.

(tasr, max)

  |  

Europarlament podporil krok k zmrazeniu eurofondov Slovensku

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Štrasburgu schválili rozpočtové absolutórium, teda hodnotenie toho, ako inštitúcie EÚ spravovali rozpočet za rok 2024.

V súlade so správou Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá sa v niekoľkých bodoch venovala aj Slovensku, podporili absolutórium a zároveň prijali odporúčanie, aby Európska komisia zvážila začatie právneho konania.

To by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov pre Slovensko v rámci mechanizmu podmienenosti. Komisia však uznesenie vníma len ako politický signál a nie je povinná sa ním riadiť.

Správa pripomenula, že Komisia už vlani znížila Slovensku financovanie o 1,225 milióna eur pre nenapravené nezrovnalosti v boji proti korupcii a podvodom.

Kľúčový bod 109 upozornil na legislatívne zmeny vrátane rušenia špecializovaných protikorupčných orgánov, čo podľa poslancov viedlo k poklesu vyšetrovaní. Kritiku vyvolali aj plány na zmeny v ochrane oznamovateľov, ktoré môžu oslabiť ich nezávislosť.

Europoslanci zároveň varovali pred zvýšeným rizikom pre riadne hospodárenie s rozpočtom EÚ a pripomenuli možnosť čiastočného pozastavenia fondov pri porušení princípov právneho štátu.

Upozornili aj na podozrenia z podvodov pri projektoch penziónov či nedostatky v plánoch obnovy, kde Slovensko patrí medzi krajiny s problematickými vyhláseniami o plnení míľnikov.

(tasr, lud)

  |  

Emiráty opustili OPEC+, Moskva verí v stabilitu zoskupenia

Rusko plánuje zostať súčasťou skupiny OPEC+ aj po oznámení Spojených arabských emirátov (SAE) o odchode z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Kremeľ zdôraznil význam tejto platformy pre stabilitu globálnych energetických trhov, najmä v období zvýšenej volatility.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spresnil, že OPEC+ pomáha zmierňovať výkyvy cien a prispieva k stabilizácii trhu. Zároveň vyjadril rešpekt k rozhodnutiu Spojených arabských emirátov a uviedol, že Rusko chce pokračovať v energetickom dialógu s týmto štátom.

Odchod SAE prichádza v čase napätia na energetických trhoch, ktoré sú ovplyvnené konfliktom v Iráne a odhaľujú rozdiely medzi krajinami Perzského zálivu. Skupina OPEC+ pritom zohráva významnú úlohu v globálnom energetickom sektore, keďže podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry produkuje približne polovicu svetovej ropy.

Rusko je druhým najväčším producentom v rámci OPEC+ po Saudskej Arábii, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty patrili medzi najväčších producentov v skupine. Moskva vstúpila do OPEC+ v roku 2016.

(reuters, max)

  |  

Danko žiada vyzvať Magyara, aby prestal používať výraz Felvidék

Podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) oznámil, že do parlamentu predloží uznesenie, ktorým chcú poslanci vyzvať dezignovaného maďarského premiéra Pétera Magyara, aby sa zdržal vyjadrení spochybňujúcich štátnosť Slovenska.

Reaguje tak na opakované používanie označenia „Felvidék“. „Hovoriť o Felvidéku patrí do minulého storočia. Verím, že mu to bude tlmočiť aj predseda vlády SR, aj prezident SR,“ zhodnotil Danko s tým, že takáto rétorika je nedôstojná a očakáva, že ju Magyar prestane používať.

Kriticky sa vyjadril aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), podľa ktorého Magyarova rétorika naznačuje nezáujem o korektné vzťahy so Slovenskom. Upozornil, že podobné vyjadrenia môžu negatívne ovplyvniť slovensko-maďarské vzťahy.

Gašpar zároveň pripomenul, že legislatívu týkajúcu sa povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov podľa neho akceptujú aj na úrovni Európskej únie. Tvrdí, že spochybňovanie týchto otázok môžu vnímať ako narušenie suverenity.

(tasr, max)