Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gašpar: Ódor nemal informácie o migrantoch tak, ako ich prezentoval

Slovenská informačná služba podľa svojho riaditeľa Pavla Gašpara neposkytla bývalému premiérovi Ľudovítovi Ódorovi informácie o privážaní migrantov v rozsahu, v akom o nich verejne hovoril. Gašpar po zasadnutí parlamentného výboru podotkol, že SIS vedie presnú evidenciu spravodajských výstupov a Ódor nedostal informácie, ktoré by zodpovedali jeho verejným vyjadreniam.

„V rozhodnom období, keď bol premiérom Ľudovít Ódor, nedostal informáciu, on používa slovo náznak alebo indícia, zákon taký pojem nepozná,“ poznamenal.

Podľa Gašpara predstaviteľov štátu vrátane premiéra upozornili na bezpečnostné riziká a dostali návrhy opatrení na zvládnutie migrácie. Tie sa týkali fyzickej ochrany hraníc aj legislatívnych zmien. Slovensko podľa neho ako jediná krajina neprijalo opatrenia na ochranu hraníc, zatiaľ čo udeľovanie súhlasu na zotrvanie robilo zo Slovenska tranzitnú krajinu.

Tému migrácie pred voľbami v Maďarsku otvoril aj dnes už víťaz Péter Magyar, ktorý hovoril o približne 2 200 migrantoch prepustených Viktorom Orbánom z väzníc, pričom cudzincov údajne zvážal na slovenské hranice, aby pomohol Smeru pred voľbami.

Ódor následne reagoval, že od SIS dostal náznaky o možnom politickom pozadí migrácie a na tomto tvrdení trvá. Dodal, že jeho vláda konala podľa zákona a migračná vlna „zázračne“ opadla po podpísaní koaličnej zmluvy na jeseň 2023.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína láka Taiwan na ekonomické výhody, ostrov hovorí o hrozbe

Čína opätovne vyzvala Taiwan na prijatie zjednotenia a tvrdí, že by to prinieslo výrazné ekonomické výhody. Podľa Pekingu by „mierové znovuzjednotenie“ prinieslo ostrovu väčšiu stabilitu, investičnú istotu a nové príležitosti vďaka prístupu na čínsky trh.

Hovorca čínskeho Úradu pre taiwanské záležitosti Čchen Pin-chua uviedol, že taiwanská ekonomika by získala novú dynamiku spojením technologických kapacít ostrova s čínskym trhom.

Taiwan však tieto návrhy dlhodobo odmieta. Prezident Laj Čching-te zdôraznil, že o budúcnosti ostrova môže rozhodovať len jeho obyvateľstvo a že Peking nemá právo si ho nárokovať. Varoval, že zjednotenie prezentované ako mierové riešenie môže priniesť vážne problémy.

Súčasne poukázal na aktivity Číny v okolí ostrova vrátane vojenských cvičení a operácií v takzvanej sivej zóne. Taiwan tvrdí, že ide o snahu meniť status quo bez otvoreného konfliktu. Peking tieto kroky označuje za legitímne.

Taiwanská ekonomika pritom rastie najmä vďaka výrobe polovodičov, ktoré sú kľúčové pre globálny technologický sektor. Návrh „jedna krajina, dva systémy“, ktorý Čína ponúka, nemá na Taiwane širšiu politickú podporu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trenčiansky hrad získal značku európskeho dedičstva

Na ceremoniáli v Bruseli 22. apríla zaradili Trenčiansky hrad medzi lokality ocenené Európskou značkou dedičstva. Podujatie v Múzeu umenia a histórie bolo vyvrcholením výberového procesu za rok 2025, pričom ceremoniál otvoril eurokomisár Glenn Micallef. Za Trenčianske múzeum sa na ňom zúčastnili jeho riaditeľ Peter Martinisko a zástupca Tomáš Michalík.

V rámci aktuálneho ročníka získalo ocenenie trinásť lokalít, ktoré reprezentujú rozmanitosť európskej histórie a kultúrnych tradícií. Trenčiansky hrad zaradili do iniciatívy Miesta mieru ako symbolické miesto historického zmierovania a diplomatických stretnutí.

O výbere rozhodovala nezávislá medzinárodná porota, ktorá hodnotila 21 nominovaných lokalít. Zaradením do programu sa hrad stal súčasťou siete 80 lokalít rozprestierajúcich sa na viac ako 250 miestach v 23 krajinách Európy.

Program Európskej značky dedičstva sa zameriava nielen na ochranu pamiatok, ale aj na ich sprístupňovanie verejnosti. Lokality organizujú výstavy, vzdelávacie aktivity a kultúrne podujatia, ktoré približujú európske dedičstvo a podporujú dialóg a kritické myslenie. Iniciatívu realizuje Európska komisia v rámci programu Kreatívna Európa od roku 2011.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ankara hlási pokrok v rokovaniach s Kurdmi, spor o reformy trvá

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že mierový proces s kurdskými militantmi napreduje v pozitívnej atmosfére napriek kritike zo strany prokurdských politikov.

V parlamente skonštatoval, že nedávne kroky posunuli rokovania do citlivejšej fázy po schválení správy parlamentnej komisie, ktorá obsahuje návrh právnych reforiem a počíta aj s rozpustením Strany kurdských pracujúcich (PKK).

Jeho vyjadrenia prišli krátko po ostrej kritike zo strany prokurdskej strany DEM, ktorá vládu obvinila z váhavého a pomalého postupu napriek podľa nej historickej príležitosti na dosiahnutie mieru.

Erdogan tieto výhrady odmietol a zdôraznil, že proces ide podľa plánu a v súlade s očakávaniami. Tí, ktorí vyvodzujú pesimistické závery o tomto procese, vraj „konajú na základe ilúzií, nie faktov“.

Zároveň upozornil, že proces sa nachádza v citlivej fáze, ktorú je potrebné riadiť opatrne. Vládna Ľudová aliancia sa tak snaží zabezpečiť podporu aj od ostatných politických strán.

PKK vlani zastavila útoky a v máji oznámila zámer rozpustiť sa a ukončiť ozbrojený boj. Napriek tomu pretrvávajú spory o ďalšie kroky, keď Ankara trvá na overení odzbrojenia, zatiaľ čo kurdskí politici požadujú rýchlejšie reformy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini: Výzva na zmrazenie eurofondov je politické strašenie

Prezident Peter Pellegrini označil výzvu Európskeho parlamentu na možné zmrazenie eurofondov pre Slovensko za politicky motivovaný krok. Podľa jeho vyjadrenia ide o snahu „potrestať“ Slovensko za postoje vlády.

„Pevne verím, že v konečnom dôsledku takéto hlasovanie nebude úspešné a že EÚ nám eurofondy nezmrazí,“ okomentoval.

Podľa jeho názoru ide len o výkriky politikov, ktorí majú nejaký svoj názor na Slovensko. „Ako prezident si nemôžem želať takúto pohromu, naopak, pevne verím a mám nádej, že k tomu reálne nedôjde a ide len o politické strašenie,“ dodal.

Európsky parlament v stredu odhlasoval prijatie Správy o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rok 2024. Europoslanci v uznesení oficiálne žiadali Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila mechanizmus podmienenosti, teda proces, ktorý môže viesť k zmrazeniu európskych fondov.

(max)

Minúta  |  

Slovensko podáva predposlednú žiadosť o platbu z plánu obnovy

Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku predložil Európskej komisii ôsmu žiadosť o platbu z plánu obnovy v celkovej výške 735 miliónov eur.

Žiadosť obsahuje 28 míľnikov a cieľov a predstavuje predposlednú žiadosť v čerpaní celkovej alokácie 6,4 miliardy eur.

„Slovensku sa darí úspešne plniť plán obnovy. Po schválení šiestej a siedmej žiadosti sme už získali viac ako 5,2 miliardy eur. V rámci predloženia 8. a 9. žiadosti o platbu by Slovensko malo ešte získať spolu 1,2 miliardy eur,“ priblížil úrad.

Ôsma žiadosť o platbu je zameraná na strategické reformy a investície, ktoré ovplyvnia kvalitu života a konkurencieschopnosť Slovenska. Jej súčasťou je zavedenie online maturity a zabezpečenie digitálneho vybavenia pre školy, viac ako 16-tisíc vyškolených učiteľov a odborníkov v oblasti vzdelávania, ale aj reprofilizácia 40 percent nemocníc, rekonštrukcia 11 psychiatrických zariadení či vznik komunitných centier pre duševné zdravie.

Podanie umožnilo aj splnenie cieľov, ako napríklad zavedenie nového systému financovania sociálnych služieb, úspešné spustenie superpočítača Perun, podpora obnovy viac ako štyritisíc domov pre osoby ohrozené energetickou chudobou a nové vzdelávacie moduly v oblasti zelenej transformácie pre stredné odborné školy.

„Plán obnovy nie je o tabuľkách a formulároch. Je o tom, že budeme mať modernejšie školy a škôlky pre naše deti, kvalitnejšie a dôstojnejšie nemocnice pre pacientov a aby sme v regiónoch dokončili projekty, ktoré ľudia reálne pocítia vo svojom každodennom živote,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) poverený vedením úradu.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.