Preskočiť na obsah
  |  

Trenčiansky hrad získal značku európskeho dedičstva

Na ceremoniáli v Bruseli 22. apríla zaradili Trenčiansky hrad medzi lokality ocenené Európskou značkou dedičstva. Podujatie v Múzeu umenia a histórie bolo vyvrcholením výberového procesu za rok 2025, pričom ceremoniál otvoril eurokomisár Glenn Micallef. Za Trenčianske múzeum sa na ňom zúčastnili jeho riaditeľ Peter Martinisko a zástupca Tomáš Michalík.

V rámci aktuálneho ročníka získalo ocenenie trinásť lokalít, ktoré reprezentujú rozmanitosť európskej histórie a kultúrnych tradícií. Trenčiansky hrad zaradili do iniciatívy Miesta mieru ako symbolické miesto historického zmierovania a diplomatických stretnutí.

O výbere rozhodovala nezávislá medzinárodná porota, ktorá hodnotila 21 nominovaných lokalít. Zaradením do programu sa hrad stal súčasťou siete 80 lokalít rozprestierajúcich sa na viac ako 250 miestach v 23 krajinách Európy.

Program Európskej značky dedičstva sa zameriava nielen na ochranu pamiatok, ale aj na ich sprístupňovanie verejnosti. Lokality organizujú výstavy, vzdelávacie aktivity a kultúrne podujatia, ktoré približujú európske dedičstvo a podporujú dialóg a kritické myslenie. Iniciatívu realizuje Európska komisia v rámci programu Kreatívna Európa od roku 2011.

(tasr, max)

  |  

Ankara hlási pokrok v rokovaniach s Kurdmi, spor o reformy trvá

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že mierový proces s kurdskými militantmi napreduje v pozitívnej atmosfére napriek kritike zo strany prokurdských politikov.

V parlamente skonštatoval, že nedávne kroky posunuli rokovania do citlivejšej fázy po schválení správy parlamentnej komisie, ktorá obsahuje návrh právnych reforiem a počíta aj s rozpustením Strany kurdských pracujúcich (PKK).

Jeho vyjadrenia prišli krátko po ostrej kritike zo strany prokurdskej strany DEM, ktorá vládu obvinila z váhavého a pomalého postupu napriek podľa nej historickej príležitosti na dosiahnutie mieru.

Erdogan tieto výhrady odmietol a zdôraznil, že proces ide podľa plánu a v súlade s očakávaniami. Tí, ktorí vyvodzujú pesimistické závery o tomto procese, vraj „konajú na základe ilúzií, nie faktov“.

Zároveň upozornil, že proces sa nachádza v citlivej fáze, ktorú je potrebné riadiť opatrne. Vládna Ľudová aliancia sa tak snaží zabezpečiť podporu aj od ostatných politických strán.

PKK vlani zastavila útoky a v máji oznámila zámer rozpustiť sa a ukončiť ozbrojený boj. Napriek tomu pretrvávajú spory o ďalšie kroky, keď Ankara trvá na overení odzbrojenia, zatiaľ čo kurdskí politici požadujú rýchlejšie reformy.

(reuters, max)

  |  

Pellegrini: Výzva na zmrazenie eurofondov je politické strašenie

Prezident Peter Pellegrini označil výzvu Európskeho parlamentu na možné zmrazenie eurofondov pre Slovensko za politicky motivovaný krok. Podľa jeho vyjadrenia ide o snahu „potrestať“ Slovensko za postoje vlády.

„Pevne verím, že v konečnom dôsledku takéto hlasovanie nebude úspešné a že EÚ nám eurofondy nezmrazí,“ okomentoval.

Podľa jeho názoru ide len o výkriky politikov, ktorí majú nejaký svoj názor na Slovensko. „Ako prezident si nemôžem želať takúto pohromu, naopak, pevne verím a mám nádej, že k tomu reálne nedôjde a ide len o politické strašenie,“ dodal.

Európsky parlament v stredu odhlasoval prijatie Správy o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rok 2024. Europoslanci v uznesení oficiálne žiadali Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila mechanizmus podmienenosti, teda proces, ktorý môže viesť k zmrazeniu európskych fondov.

(max)

  |  

Slovensko podáva predposlednú žiadosť o platbu z plánu obnovy

Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku predložil Európskej komisii ôsmu žiadosť o platbu z plánu obnovy v celkovej výške 735 miliónov eur.

Žiadosť obsahuje 28 míľnikov a cieľov a predstavuje predposlednú žiadosť v čerpaní celkovej alokácie 6,4 miliardy eur.

„Slovensku sa darí úspešne plniť plán obnovy. Po schválení šiestej a siedmej žiadosti sme už získali viac ako 5,2 miliardy eur. V rámci predloženia 8. a 9. žiadosti o platbu by Slovensko malo ešte získať spolu 1,2 miliardy eur,“ priblížil úrad.

Ôsma žiadosť o platbu je zameraná na strategické reformy a investície, ktoré ovplyvnia kvalitu života a konkurencieschopnosť Slovenska. Jej súčasťou je zavedenie online maturity a zabezpečenie digitálneho vybavenia pre školy, viac ako 16-tisíc vyškolených učiteľov a odborníkov v oblasti vzdelávania, ale aj reprofilizácia 40 percent nemocníc, rekonštrukcia 11 psychiatrických zariadení či vznik komunitných centier pre duševné zdravie.

Podanie umožnilo aj splnenie cieľov, ako napríklad zavedenie nového systému financovania sociálnych služieb, úspešné spustenie superpočítača Perun, podpora obnovy viac ako štyritisíc domov pre osoby ohrozené energetickou chudobou a nové vzdelávacie moduly v oblasti zelenej transformácie pre stredné odborné školy.

„Plán obnovy nie je o tabuľkách a formulároch. Je o tom, že budeme mať modernejšie školy a škôlky pre naše deti, kvalitnejšie a dôstojnejšie nemocnice pre pacientov a aby sme v regiónoch dokončili projekty, ktoré ľudia reálne pocítia vo svojom každodennom živote,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) poverený vedením úradu.

(tasr, lud)

  |  

Kremeľ potvrdil účasť Fica na oslavách Dňa víťazstva v Moskve

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) sa 9. mája zúčastní na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve, potvrdil v stredu poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. „Budú hostia. Veľa sa hovorí o Ficovi, takže môžem potvrdiť, že sa zúčastní,“ odpovedal Ušakov novinárom na otázku o zahraničných hosťoch, ktorí na podujatie pricestujú.

Stále nie je známe, akou cestou sa Fico do Moskvy dostane. Estónsko totiž 19. apríla uviedlo, že mu prelet nepovolí, a samotný premiér informoval, že povolenie nedostane ani od Litvy a Lotyšska. Hovorkyňa litovského rezortu diplomacie Kristina Belikova však neskôr povedala, že takáto žiadosť zo strany Slovenska ani neprišla.

Slovenská republika požiadala o prelet aj Poľsko. Tamojší minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski následne v pondelok na tlačovej konferencii vyhlásil, že problém s cestou slovenského premiéra do Moskvy na oslavy cez Poľsko už neexistuje.

Fico pre nesúhlas pobaltských štátov už minulý rok letel vládnym špeciálom dlhšou, južnou trasou cez Maďarsko, Rumunsko a ponad Čierne more. Okrem účasti na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny absolvoval v Moskve aj bilaterálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a lídrami ďalších krajín.

(tasr, tass, ria novosti, lud)

  |  

Šimečková: Neobohatila som sa, chyby v grantoch priznávam

Predsedníčka občianskeho združenia Projekt Fórum Marta Šimečková vyhlásila, že sa na fungovaní združenia neobohatila, ale, naopak, sa zadlžila, aby zabezpečila jeho chod. Podľa jej vyjadrenia náklady na organizáciu Stredoeurópskeho fóra dlhodobo prevyšovali príjmy z verejných zdrojov, pričom rozdiel bol krytý z vlastných zdrojov a darov.

Pri vyúčtovaní grantov podľa nej došlo k chybám, keď rovnaké faktúry použili vo viacerých vyúčtovaniach. Zdôraznila však, že to neviedlo k duplicitným platbám, ale išlo o administratívne pochybenie. Priznala, že dlhodobo nezabezpečila dostatočný dohľad nad účtovníctvom a administratívou, ktorú mala na starosti jej kolegyňa.

Na nezrovnalosti prišla účtovníčka, ktorá upozornila na rozdiely medzi predloženými výpismi a originálnymi bankovými dokumentmi. Šimečková uviedla, že o tom nevedela, hoci to mala kontrolovať.

Deklarovala pripravenosť spolupracovať s vyšetrovateľmi a informovať verejnosť. Vládny audit odhalil nedostatky v čerpaní dotácií a polícia v marci začala trestné stíhanie pre podozrenie zo subvenčného podvodu.

Na zverejnené dokumenty reagoval aj Šimečkovej syn, líder opozičného PS Michal Šimečka. Tvrdí, že s kauzou nič nemá a z dokumentov vyplýva, že ani jeho mama nerobila žiadne podvody: „Ak si mysleli, že po niečom takom to vzdám alebo ma to zastraší či unaví, tak sú na omyle. Teraz mám čerstvý mandát zo snemu PS, samozrejme, že v ňom budem pokračovať.“

(tasr, max)