Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael údajne rozšíril kontrolované zóny v Gaze

Nové izraelské mapy v Pásme Gazy rozšírili zóny s obmedzeným pohybom. Zavedenie takzvanej oranžovej línie, ktorá dopĺňa už existujúcu žltú líniu prímeria, podľa analytikov znamená, že Izrael kontroluje viac než 60 percent územia. Samotný premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že ide o „viac než polovicu“ pásma.

Zdroje z humanitárneho prostredia tvrdia, že izraelská armáda mapy rozoslala, no verejne ich nezverejnila. Podľa nich sa tisíce vysídlených Palestínčanov ocitli v oblastiach medzi týmito líniami, kde panuje neistota a hranice sa môžu meniť.

Izraelská armáda tvrdí, že ide o zóny, v ktorých musia humanitárne organizácie koordinovať pohyb, aby mohli pôsobiť v „zložitom operačnom prostredí“.

Humanitárne organizácie upozorňujú, že tieto obmedzenia spomaľujú dodávky pomoci. Miestni obyvatelia hovoria, že hranice sa menia zo dňa na deň, čo zvyšuje chaos a obavy o bezpečnosť.

Od prímeria podľa miestnych zdravotníkov zahynulo viac než 800 Palestínčanov, mnohí práve v oblastiach pri týchto líniách. Analytici varujú, že rozširovanie kontrolovaných zón môže mať dlhodobé dôsledky a ešte viac zhoršiť podmienky pre civilistov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Vláda vzdala stabilizáciu dlhu

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje vládu, že rezignovala na stabilizáciu verejného dlhu a odsúva riešenie na ďalšie volebné obdobie. Podľa jej stanoviska Slovensku chýba dôveryhodný plán, ako zastaviť rast zadlženia a ozdraviť verejné financie.

Vláda vo výročnej správe pre Európsku komisiu zároveň zhoršila výhľad deficitov. Schodok má dosiahnuť 4,2 percenta HDP v roku 2027 a 4,1 percenta HDP v roku 2028, čo je výrazne nad pôvodnými cieľmi.

Rada upozorňuje, že dlh bude aj pri splnení nových cieľov ďalej rásť a môže sa priblížiť k 66 percentám HDP. Zároveň vláde vyčíta absenciu konkrétnych opatrení, ktoré by pomohli konsolidovať rozpočet.

Ministerstvo financií argumentuje slabším ekonomickým rastom, geopolitickými rizikami a tlakom na konkurencieschopnosť EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ môže uvoľniť fondy pre Maďarsko, avizuje Magyar

Víťaz maďarských volieb Péter Magyar oznámil, že rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o zmrazených eurofondoch boli „mimoriadne konštruktívne“. Podľa jeho slov by financie mohli čoskoro uvoľniť. Brusel ich zablokoval pre porušovanie princípov právneho štátu počas vlády Viktora Orbána.

Časť z nich vrátane približne 11 miliárd eur z fondu obnovy musí Maďarsko vyčerpať do polovice augusta, inak o ne príde. Magyar plánuje pokračovať v rokovaniach koncom mája, aby uzavrel politickú dohodu.

Európska komisia zdôrazňuje, že uvoľnenie peňazí závisí od konkrétnych krokov v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii.

Výhodou novej vlády je silný mandát – Magyarova strana má ústavnú väčšinu, čo môže urýchliť potrebné reformy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Opozícia si pripomenula výročie vraždy Róberta Remiáša

Opozičné strany si pripomenuli 30 rokov od vraždy Róberta Remiáša, ktorá podľa nich dodnes symbolizuje zlyhanie spravodlivosti na Slovensku. Upozorňujú, že prípad zostáva neuzavretý a páchateľov nepotrestali. Progresívne Slovensko zdôraznilo, že rodina obete čaká na spravodlivosť už tri desaťročia, a zároveň varovalo pred návratom „mafiánskych praktík“.

Predseda KDH Milan Majerský označil prípad za čiernu škvrnu histórie a pripomenul, že Remiáš mal v čase smrti len 25 rokov. Podľa neho ide o dôkaz, že právny štát nie je samozrejmosťou.

Hnutie Slovensko vyzvalo na dôsledné vyšetrenie prípadu a tvrdí, že bez jeho objasnenia nemožno hovoriť o plnohodnotnom právnom štáte.

Remiáš bol bývalý policajt a sprostredkovateľ kontaktu s korunným svedkom v prípade únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Dňa 29. apríla 1996 zahynul pri výbuchu auta v Bratislave. Túto udalosť už v tom čase považovali za politicky motivovanú vraždu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA poskytnú milióny na opravu sarkofágu v Černobyli

Spojené štáty prispejú sumou 100 miliónov dolárov na opravu ochranného krytu jadrovej elektrárne v Černobyli, ktorý poškodil ruský dron.

Informoval o tom ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ. Oprava rozsiahlej konštrukcie, ktorá zakrýva reaktor zničený haváriou v roku 1986, si podľa odhadov vyžiada približne 500 miliónov eur.

K poškodeniu došlo vo februári minulého roka, keď dron zasiahol kupolu, ktorej úlohou je zadržiavať zvyškové rádioaktívne látky. Financovanie opráv bolo predmetom rokovaní s medzinárodnými partnermi na nedávnej konferencii.

Podľa dostupných informácií ide o kľúčový projekt z hľadiska jadrovej bezpečnosti nielen pre Ukrajinu, ale aj širší región.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump tlačí na Irán, blokáda môže trvať mesiace

Administratíva Donalda Trumpa rokuje s ropnými firmami o tom, ako zmierniť dosahy možnej dlhodobej blokády iránskych lodí a prístavov. Washington sa snaží obmedziť vývoz iránskej ropy a prinútiť Teherán obnoviť plnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčový pre globálne dodávky energií. Podľa predstaviteľa Bieleho domu by blokáda mohla v prípade potreby pokračovať aj niekoľko mesiacov.

Napätie sa odráža aj na trhoch – ceny ropy vzrástli a Brent dosiahol mesačné maximum. Irán reaguje hrozbami „bezprecedentnej vojenskej akcie“ a zároveň nepovažuje konflikt za ukončený.

Spor sa točí aj okolo jadrového programu: USA požadujú jeho obmedzenie, zatiaľ čo Teherán trvá na práve obohacovať urán na civilné účely. Trump zároveň vyzval Irán, aby „sa spamätal“ a pristúpil na dohodu.

Iránska ekonomika medzitým čelí silnému tlaku. Mena prudko oslabila a inflácia presahuje 65 percent. Trump čelí doma kritike pre rast cien palív a klesajúcu podporu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.