Mapovanie používateľa
Zhromažďovanie údajov by sa samotným dopytom neskončilo. Zaznamenávali by sa aj všetky zobrazené výsledky – od organických výpisov a reklám až po takzvané panely znalostí a krátke odpovede. Pre každý výsledok by sa ukladala jeho pozícia, forma prezentácie a kontext, čím by sa vytvoril úplný záznam toho, čo používateľ vidí.
Obzvlášť ďalekosiahly je zber údajov o interakcii. Navrhované rozhranie by dokumentovalo nielen kliknutia, ale aj ich poradie, trvanie a načasovanie. Ďalej by sledovalo správanie pri posúvaní, čas zotrvania, návraty k výsledkom vyhľadávania a vzorce navigácie v obsahu.
Rozhodujúcim faktorom je plánovaná frekvencia aktualizácie. Namiesto statického súboru by sa údaje priebežne aktualizovali. To vytvára technickú možnosť analyzovať správanie pri vyhľadávaní takmer v reálnom čase.
Tým sa zásadne mení povaha projektu. Prístup k údajom o vyhľadávaní v takomto rozsahu by umožnil v každom okamihu sledovať, čo ľudí zaujíma, aké otázky kladú, ktoré témy získavajú na popularite a ako na ne používatelia reagujú. To presahuje tradičnú transparentnosť trhu. Ide o infraštruktúru na nepretržité sledovanie sociálnej dynamiky.
Takáto architektúra tiež vytvára schopnosť okamžite reagovať na tento vývoj. Vhľad do vznikajúcich trendov v reálnom čase umožňuje ich interpretáciu, ovplyvňovanie alebo aktívny boj proti nim. Hranica medzi nástrojom hospodárskej súťaže a politicky využiteľným zdrojom údajov sa čoraz viac stiera.
Vyhľadávacie dopyty patria medzi najcitlivejšie formy údajov. Používatelia často formulujú otázky, ktoré by nepoložili lekárom, právnikom alebo dokonca ani svojim blízkym, vrátane zdravotných problémov, finančných ťažkostí, súkromných konfliktov alebo profesijných neistôt. V kombinácii s miestom, časom a vzorcami správania môžu takéto údaje vytvoriť podrobné profily, ktoré môžu umožniť vyvodzovanie záverov o jednotlivých používateľoch.
Anonymizácia ako slabé miesto
Komisia sa spolieha na anonymizáciu. Majú sa odstrániť osobné identifikátory, zredukovať časové značky a odfiltrovať zriedkavé dopyty. V praxi sa však takéto metódy všeobecne považujú za zraniteľné.
Známym príkladom je zverejnenie údajov o vyhľadávaní spoločnosťou AOL v roku 2006, keď novinári dokázali identifikovať údajne anonymizovaného používateľa na základe jeho dopytov. Práve údaje o vyhľadávaní sa považujú za veľmi citlivé, pretože aj jednotlivé otázky môžu odhaliť osobné údaje.
Existuje aj štrukturálny problém. Hoci spoločnosť Google ako prevádzkovateľ platformy podlieha regulačnému dohľadu vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov, zdieľanie dát by zvýšilo počet potenciálnych prístupových bodov. Každý ďalší príjemca predstavuje možné bezpečnostné riziko, či už v dôsledku úniku údajov, prístupu vlády alebo opätovného komerčného využitia.
Zostáva tiež nejasné, kto by v konečnom dôsledku získal k balíkom dát prístup. Komisia sa odvoláva na
„preverených príjemcov“ bez toho, aby tento pojem podrobne definovala. V dôsledku toho nie je transparentné, ktoré subjekty môžu mať v budúcnosti prístup k súborom údajov alebo na aké účely ich budú môcť využívať.
Verejná konzultácia prebiehala do začiatku mája, pričom konečné rozhodnutie sa očakáva do konca júla 2026. To ponecháva len obmedzený časový priestor, v ktorom možno ešte ovplyvniť rozsah a podobu opatrenia.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
