V župách môže byť všetko po starom. Najväčší boj bude o Košický kraj
Veľké prekvapenia sa v župách neočakávajú. Na ich čele zrejme aj po voľbách zostanú doterajší predsedovia. Výnimkou by mohla byť košická župa, v ktorej sa črtá zápas dvoch favoritov.
Ilustračná fotografia. Foto: Jakub Porzycki/NurPhoto via Getty Images
Všetci ôsmi šéfovia krajov alebo žúp, ktorí obhajujú svoje posty, sú v prirodzenej výhode. Ľudia ich poznajú a môžu sa prezentovať nielen výsledkami doterajšej práce, ale aj novými plánmi. Navyše zverejnené prieskumy agentúry AKO pre televíziu JOJ ukazujú náskok úradujúcich županov pred ich súpermi.
Samozrejme, prieskumy sú iba momentálnym obrazom nálad voličov. Nemusia kopírovať rozhodnutia ľudí v deň volieb. Preto sa prekvapenie nedá vopred vylúčiť. Zatiaľ sa však zdá, že medzi víťazmi by mohlo byť viac kandidátov podporovaných parlamentnou opozíciou. Koalícia bude pravdepodobne ťahať za kratší koniec, ak súčasní župani obhája svoje posty.
Špeciálna župa na východe
Rozdiel v podpore súčasného košického župana Rastislava Trnku (nezávislý) a Mariána Porvažníka je minimálny. Prieskum agentúry Focus ukázal, že Porvažník by získal 31,7 percenta a Trnka 34,2 percenta. Porvažníka podporuje zjednotená parlamentná opozícia.
Na treťom mieste skončil Igor Šimko, ktorý je tiež poslancom parlamentu za Hlas. Vyslovilo sa za neho 20,5 percenta opýtaných. Okrem materskej strany ho podporujú Smer, SNS, Republika a Právo na pravdu.
Prieskum sa uskutočnil od 24. septembra do 7. októbra. Objednávateľom bol Porvažníkov tím.
Trnka vedie Košický kraj od roku 2017, keď o necelých tisíc hlasov porazil vtedajšieho primátora Košíc a poslanca parlamentu za Smer Richarda Rašiho.
V Prešovskom kraji sa situácia v uplynulých týždňoch zmenila tým, že viacerí kandidáti odstúpili z boja o post župana. Kandidatúry sa vzdali europoslankyňa Judita Laššáková (Smer) a tiež Monika Lešková (SNS).
Kým Lešková sa priamo vyslovila za voľbu Milana Mazureka z Republiky, Laššáková tak neurobila. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) tiež nepovedal, koho voliť v krajoch, kde strana nemá svojho kandidáta. Poznamenal však, že v prešovskej župe „je načase vymeniť pána Majerského“.
Premiér a predseda Smeru Robert Fico bol pritom na jar jednoznačný. „Ak budú mať voliči Smeru v Prešove na výber dvojičku Milan Majerský a Milan Mazurek, myslím, že je jasné, koho budú voliť. Veľmi dobre vedia, kto je kto, veľká väčšina podporí pána Mazureka,“ hovoril Fico v marci v Sobotných dialógoch v STVR. Bolo to v čase, keď ešte nebolo zrejmé, že sa do volieb zapojí aj Laššáková.
Parlamentná opozícia sa postavila za doterajšieho župana a šéfa KDH Milana Majerského. O kreslo na čele kraja sa uchádza aj minister investícií Samuel Migaľ ako nezávislý. V jeho prospech sa kandidatúry vzdal Zoltán Kašo.
Koho si vyberú voliči Laššákovej?
Otázkou je, do akej miery sa voliči riadia odporúčaniami kandidátov, ktorí sa vzdajú kandidatúry. Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio povedal, že záleží na konkrétnom príklade.
„Závisí to aj od toho, v prospech koho sa dotyčný alebo dotyčná vzdáva. Napríklad v Prešovskom kraji časť voličov pani Laššákovej pravdepodobne prejde k pánovi Mazurekovi. V súčasnosti je tam už pomerne veľký hodnotový a aj programový prienik medzi nominujúcimi politickými stranami,“ zhodnotil pre Štandard Klus.
Ak sa podľa neho vzdáva kandidát, ktorý nemá politickú minulosť alebo politickú podporu, jeho voliči sa môžu rozptýliť medzi viacerých kandidátov. „Časť voličského jadra si možno nechá poradiť, pretože tí sledujú, v prospech koho sa vzdáva, ale nejaká časť sa pravdepodobne rozhodne individuálne,“ doplnil analytik.
V prieskume agentúry AKO pre televíziu JOJ mal po odstúpení Laššákovej najvyššiu podporu Majerský so ziskom 49,2 percenta. Na druhom mieste skončil Mazurek. Volilo by ho 32,4 percenta rozhodnutých respondentov. Migaľ získal 7,8 percenta.
Nielen v Prešovskom, ale aj v Banskobystrickom kraji nemá najsilnejšia vládna strana Smer svojho kandidáta. Hlas podporil nezávislého Ondreja Luntera, za ktorým stoja opozičné strany. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok to vysvetlil tým, že spolupráca so županom Lunterom je na regionálnej úrovni nadštandardná.
Veľké šance na zvolenie by mohol mať práve Lunter. V septembrovom prieskume AKO získal medzi rozhodnutými respondentmi 63,2 percenta. Druhý skončil kandidát Republiky Miroslav Suja so 16,8 percenta. O kreslo župana sa tiež uchádza predseda ĽSNS Marian Kotleba. V prieskume mal podporu 8,6 percenta. Poslanec parlamentu Roman Malatinec zo Strany vidieka dosiahol 8,5 percenta.
V žilinskej župe to vyzerá na súboj Jurinovej s Chomom
Podobne ako v Prešovskom aj v Žilinskom kraji sa napokon zúžil počet kandidátov na župana. Poslanec SNS Adam Lučanský odstúpil z volebného súboja v prospech kandidáta Smeru Igora Chomu, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva dopravy. Podľa Lučanského má totiž Choma šancu vymeniť súčasnú županku Eriku Jurinovú.
Kandidatúry sa vzdala aj viceprimátorka Čadce Anna Belousovová, ktorú podporovala Republika. „Nechcem byť tou, ktorá spôsobí trieštenie hlasov,“ ozrejmila. Priamo však kandidáta Smeru nepodporila, čím sa zopakovala situácia podobná tej v Prešovskom kraji.
Z rozhodnutých respondentov agentúra AKO namerala Jurinovej najviac hlasov – 48,5 percenta. Druhý bol Choma so 17,3 percenta a tretia Belousovová so 14,3 percenta. Nasledoval nezávislý kandidát Martin Kapitulík s 11,8 percenta, Lučanský by získal 6,2 percenta. Zber údajov sa uskutočnil od 10. do 16. septembra 2026.
V Trenčianskom kraji viedol Baška
Súčasný trenčiansky župan Jaroslav Baška (Smer) je podľa prieskumu AKO najúspešnejší kandidát. Vo funkcii je už od roku 2013 a patrí k najdlhšie slúžiacim županom. Má podporu vládnych strán aj Republiky.
V prieskume AKO Baška dosiahol 57,5 percenta. Jeho súperku Natáliu Svítkovú s podporou parlamentnej opozície by uprednostnilo 38,6 percenta opýtaných. Zber údajov sa uskutočnil rovnako od 10. do 16. septembra.
Jaroslav Baška. Foto: Jakub Kotian/TASR
V Nitrianskom kraji bude asi staronový župan
Šancu na zvolenie má doterajší župan Branislav Becík, ktorý je poslancom parlamentu za Hlas. Podporili ho tiež Smer, SNS, Republika, Právo na pravdu a Bratia Slovenska.
Becík získal v prieskume AKO 45,5 percenta. Druhý Henrich Varga dosiahol 25,5 percenta. Ide o kandidáta na župana, za ktorého sa postavili strany parlamentnej opozície. Tretia v poradí, nezávislá kandidátka Jolana Čuláková, získala 10,2 percenta. Len o jednu desatinu percentuálneho bodu menej mal Tibor Csenger (Maďarská aliancia). Prieskum sa uskutočnil medzi 10. a 18. septembrom.
V trnavskej župe by nemalo dôjsť k zmene
Parlamentná opozícia podporuje súčasného trnavského župana Jozefa Viskupiča, ktorý je členom PS. Do politiky však prišiel spolu s Igorom Matovičom ako jeden zo zakladateľov OĽaNO.
Vládne strany spolu s Republikou podporujú Petra Hambálka, ktorý je podpredsedom Správy štátnych hmotných rezerv.
Podľa septembrového prieskumu AKO mal Viskupič veľký náskok. Hlas mu dalo 51,8 percenta opýtaných spomedzi rozhodnutých. Druhý skončil v prieskume kandidát Maďarskej aliancie József Berényi. Uprednostnilo ho 18,1 percenta opýtaných. Tretí v poradí bol nezávislý Matej Lančarič s podporou 11,7 percenta. Za nimi nasledoval kandidát koalície Hambálek, ktorý dosiahol 9,6 percenta.
O tretí mandát župana sa v Bratislavskom kraji uchádza Juraj Droba z SaS. Opiera sa o podporu parlamentnej opozície. Mal by byť favoritom. Podľa prieskumu agentúry Sanep pre televíziu Kanal1 mal podporu 50,5 percenta opýtaných.
Za vládny Smer kandiduje do čela župy Rastislav Gajarský aj s podporou Hlasu a SNS. Agentúra mu namerala 27,6 percenta. Tretia v poradí Zuzana Krajčovičová, za ktorou stoja Právo na pravdu a Starostovia a nezávislí kandidáti mala 7,4 percenta. Nezávislý Dávid Staruch dosiahol 7,1 percenta. Prieskum sa udial v dňoch 28. septembra až 4. októbra.
O kreslo župana sa pôvodne uchádzalo 56 kandidátov. Medzitým sa už niektorí kandidatúry vzdali.
O poslanecké mandáty v župných zastupiteľstvách má záujem celkovo 2 472 kandidátov. Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia v sobotu 24. októbra od 7.00 do 20.00 h.
