Slovensko má menej chudoby ako Nemecko? Vláda sa chváli, ekonóm hovorí o zavádzaní
Slovensko patrí podľa európskych štatistík medzi krajiny s nižším rizikom chudoby. Úrad vlády sa výsledkom pochválil, ekonóm Martin Šuster však upozornil na problém, ktorý sa skrýva za číslami.
Slovensko patrí medzi krajiny s nižším rizikom chudoby. Kým vláda vyzdvihuje priaznivé štatistiky, ekonóm Martin Šuster upozorňuje na problém, ktorý čísla zakrývajú. Foto: Štandard/AI
Slovensko sa v európskom rebríčku chudoby zaradilo pred Nemecko, Rakúsko, Dánsko aj Luxembursko. Na prvý pohľad dobrá správa, najmä ak si uvedomíme, že ide o krajiny s podstatne vyššími príjmami a životnou úrovňou.
Úrad vlády SR sa výsledkom pochválil, no ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť reagoval úplne opačne. Podľa neho totiž podobné porovnania môžu vytvárať skreslený obraz o tom, ako sa ľuďom skutočne žije.
„Oči vám vypadnú z hlavy, keď si pozriete tento graf od Európskeho parlamentu. Fakt niekto súdny verí tomu, že Slovensko má jednu z najnižších mier chudoby v EÚ?“ pýta sa Šuster na Facebooku.
Dôvodom jeho rozhorčenia je graf Európskeho parlamentu s výrazným titulkom „Poverty in the EU“, teda Chudoba v EÚ. Podľa neho patrí Slovensko so 17 percentami medzi štáty s nižším podielom ohrozených obyvateľov. Priemer Únie dosahuje 21 percent.
Lenže za priaznivými číslami sa skrýva dôležitý detail. Graf totiž neporovnáva, kde sú ľudia najchudobnejší v zmysle životnej úrovne, ale koľkí sú v jednotlivých krajinách ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Zdroj: European Parliament/FB
Jedna grafika, dva odlišné pohľady
Dáta Eurostatu si všíma aj premiérov úrad. „Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižším rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia!“ píše na sociálnej sieti.
Čísla sedia. Európski štatistici potvrdzujú, že v roku 2025 bolo v celej Únii ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 92,7 milióna ľudí, teda 20,9 percenta populácie.
Najnižšiu hodnotu zaznamenalo Česko s 11,5 percenta, nasledované Poľskom s 15 percentami a Slovinskom s 15,5 percenta. Slovensko so 16,7 percenta skončilo pod európskym priemerom.
Šuster sa však pozastavil nad tým, že v rebríčku sú za nami viaceré bohatšie krajiny. „Fakt niekto verí tomu, že v Dánsku, Švédsku, Rakúsku, Nemecku, Fínsku aj Luxembursku je viac chudoby ako u nás?“ pýta sa.
Európsky parlament pritom pod hlavným titulkom grafiky uviedol presnejší názov ukazovateľa a v dolnej časti vysvetlil aj jeho metodiku. Úrad vlády zašiel ešte ďalej a v príspevku výslovne spomenul všetky tri sledované oblasti.
Nemožno teda povedať, že by vláda zverejnila nesprávne čísla alebo zamlčala, čo merajú. Rozdiel je skôr v tom, aký význam im pripisuje.
Vysvetlenie spočíva predovšetkým v spôsobe merania príjmovej chudoby. Eurostat pri nej nepoužíva jednu spoločnú hranicu pre celú Európu. Každá krajina má vlastnú, vypočítanú zo svojich príjmov. Za ohrozeného príjmovou chudobou sa považuje človek, ktorého ekvivalentný disponibilný príjem nedosahuje 60 percent národného mediánu.
Štatistický úrad SR napríklad vyčíslil, že slovenská hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť predstavovala v zisťovaní za rok 2025 približne 650 eur mesačne. Na jej výpočet sa použili príjmy z roku 2024.
Človek s príjmom 700 eur mesačne tak môže byť na Slovensku nad hranicou príjmovej chudoby, hoci v bohatšej krajine by rovnaká suma na jej prekročenie nestačila. To však neznamená, že Slovák so 700 eurami sa má lepšie ako človek s podstatne vyšším príjmom v Nemecku či Luxembursku.
Dôležité je aj to, že európsky ukazovateľ nezahŕňa iba príjmy. Eurostat doň započítava aj závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu a veľmi nízku pracovnú intenzitu domácností. Stačí pritom splniť jednu z troch podmienok.
Šusterova kritika preto smeruje najmä k zjednodušeniu, keď sa takýto súhrnný ukazovateľ označuje jednoducho za chudobu. „Hanba Európskemu parlamentu za takéto bohapusté zavádzanie a hanba aj každému u nás, kto indikátor relatívneho rizika chudoby a sociálneho vylúčenia skráti len na chudobu!“ odkazuje ekonóm.
Ako vyzerajú finančné možnosti slovenských domácností, priblížil Štatistický úrad SR v polovici októbra pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby. Jeho údaje ponúkajú podstatne menej priaznivý obraz.
Takmer tretina Slovákov, presnejšie 29,1 percenta, si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova. Nejde pritom o luxusný pobyt pri mori, ale o akúkoľvek týždňovú dovolenku mimo vlastného bydliska.
Až 26 percent obyvateľov nedokáže pokryť nečakaný výdavok vo výške 461 eur. Pokazená práčka, oprava auta či iná neplánovaná platba tak môžu predstavovať vážny problém.
Takmer pätina ľudí si nemôže dovoliť vymeniť opotrebovaný nábytok a 14,2 percenta nemá dostatok peňazí na jedlo s mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou každý druhý deň. Štatistici tiež upozornili, že viac ako osem percent obyvateľov si nemôže dovoliť primerane vykurovať domácnosť a 7,3 percenta má skúsenosť s omeškanými platbami za bývanie, energie či úvery.
Aj slovenské štatistiky však prinášajú dobré správy. V stave závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie žilo vlani takmer 376-tisíc ľudí, teda sedem percent populácie. Medziročne ich počet klesol približne o 33-tisíc.
V porovnaní s rokom 2020, keď tento podiel dosahoval 4,5 percenta, je však situácia stále horšia. Veľké rozdiely zostávajú aj medzi regiónmi. Kým v Bratislavskom kraji si týždňovú dovolenku nemôže dovoliť 13,3 percenta ľudí, v Banskobystrickom kraji je to 37,2 percenta.
Závažná materiálna a sociálna deprivácia zasahuje v Prešovskom kraji 13,5 percenta obyvateľov, v Košickom 11,9 percenta. V Bratislavskom a Žilinskom kraji ide zhodne o 1,9 percenta.
Práve takéto rozdiely ukazujú, prečo jeden celoeurópsky rebríček nedokáže vystihnúť všetky stránky životnej úrovne. Nemožno z neho totiž automaticky vyvodzovať, že sa Slovákom žije lepšie ako obyvateľom bohatších krajín.
Na také porovnanie treba sledovať aj reálne príjmy, kúpnu silu a to, čo si domácnosti za svoje peniaze skutočne môžu dovoliť.
