Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia sa chce zapojiť do miliardovej pomoci Ukrajine

Veľká Británia pod vedením premiéra Keira Starmera rokuje o zapojení do 90-miliardového úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu, ktorý má financovať najmä obranné výdavky Kyjeva.

Podľa Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou by sa Londýn mohol podieľať na zákazkách, ak splní viacero podmienok vrátane príspevku na úroky z úveru.

Program má pokryť približne dve tretiny potrieb Ukrajiny v najbližších dvoch rokoch, pričom časť prostriedkov by mohla smerovať aj na britské zbrojárske kontrakty.

Británia už uzavrela bezpečnostné partnerstvo s EÚ a pravdepodobne splní aj podmienku podpory Ukrajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA pri ochrane Hormuzu zničili šesť iránskych člnov

Americká armáda oznámila, že počas operácie na ochranu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive zničila šesť iránskych člnov a zachytila rakety aj drony.

Podľa veliteľa amerického centrálneho velenia Brada Coopera sa Irán snaží operáciu narúšať, no všetky hrozby sa podarilo eliminovať.

USA nasadili rozsiahle sily vrátane tisícov vojakov, lodí, lietadiel a pokročilých obranných systémov. Namiesto tradičného sprievodu lodí využívajú komplexnú obrannú stratégiu, ktorá má zabezpečiť širšiu ochranu v regióne.

Zároveň zostáva v platnosti americká blokáda Iránu, ktorá obmedzuje pohyb lodí smerujúcich do krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Putin po útokoch Ukrajiny mení šéfa vzdušných síl

V Rusku môže dôjsť k významnej zmene vo velení vzdušno-vesmírnych síl. Podľa médií prezident Vladimir Putin odvolal generála Viktora Afzalova a na jeho miesto dosadil Alexandra Čajka. Ten čelí sankciám EÚ pre svoju údajnú úlohu pri udalostiach v ukrajinskej Buči.

Zmena prichádza po vlne ukrajinských dronových útokov, ktoré zasiahli ruské rafinérie a energetickú infraštruktúru. Práve zodpovednosť za protivzdušnú obranu môže byť jedným z dôvodov personálneho zásahu.

Kremeľ zatiaľ informácie nepotvrdil, no podľa analytikov by mohlo ísť o reakciu na zhoršujúcu sa situáciu na domácom území.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Hamas si údajne zvolil Chálida Mašála za lídra

Libanonský denník Al-Achbár informoval, že členovia Hamasu v Pásme Gazy ukončili hlasovanie vo vnútorných voľbách a za celkového lídra hnutia, teda šéfa politického úradu, vybrali Chálida Mašála.

Správa uvádza, že Chálil al-Hajja sa stal lídrom v Gaze a Záhir Džabarín povedie hnutie na Západnom brehu. Oba tieto posty však zastávali už pred voľbami, keď sa ich ujali po zabití Jahju Sinwára a Sáliha Arúrího počas izraelských operácií.

Al-Achbár zároveň upozorňuje, že výsledky sa týkajú len hlasovania v Gaze. Nie je jasné, či sa voľby uskutočnili aj v ďalších oblastiach, ktoré sú súčasťou rozhodovania, vrátane Západného brehu a zahraničia.

Hamas zatiaľ k týmto informáciám nevydal oficiálne vyhlásenie.

Hnutie spravidla organizuje voľby každé štyri roky, no posledné hlasovanie, pôvodne plánované na rok 2025, odložili v dôsledku vojny, ktorú spustil útok zo 7. októbra 2023.

Počas konfliktu Izrael zabil väčšinu vysokopostavených politických aj vojenských predstaviteľov hnutia.

(timesofisrael, bak)

Minúta  |  

EÚ plánuje viac bezplatných emisných kvót, firmy ušetria

Európska komisia pripravuje zmenu systému emisných povoleniek, ktorá by mohla priemyselným firmám ušetriť približne štyri miliardy eur. Podľa interného dokumentu plánuje Brusel v rokoch 2026 až 2030 rozšíriť výpočet bezplatných povoleniek aj o nepriame emisie, čo by zvýšilo ich objem pre podniky.

Systém obchodovania s emisiami je pritom kľúčovým nástrojom EÚ na znižovanie oxidu uhličitého, no čelí rastúcemu tlaku zo strany členských štátov aj priemyslu. Tí upozorňujú na negatívny vplyv vysokých nákladov na konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Navrhovaná úprava má podľa dostupných informácií využiť existujúce flexibilné pravidlá a reagovať na požiadavky priemyslu.

Návrh ešte nie je finálny a môže sa meniť, pričom Komisia ho plánuje predstaviť v najbližších týždňoch. Konečné rozhodnutie sa očakáva v júni.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zatiaľ v Nemecku nerušia rakety Tomahawk

Spojené štáty podľa nemeckého ministerstva obrany zatiaľ neodstúpili od plánu rozmiestniť v Nemecku rakety Tomahawk s dlhým doletom.

Vyhlásenie prichádza po tom, ako Washington oznámil zníženie počtu vojakov v krajine, čo vyvolalo obavy, že projekt bude zrušený.

Berlín však zdôrazňuje, že nejde o definitívne rozhodnutie a možnosť nasadenia týchto zbraní stále existuje. Súčasne európske krajiny pripravujú vlastné riešenia, ktoré by posilnili obranu kontinentu.

Rakety mali byť dôležitým prvkom odstrašenia voči Rusku najmä v období, keď Európa postupne buduje vlastné vojenské kapacity.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.