Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia porastie, ropa bude chýbať, varuje MMF pred pokračovaním vojny s Iránom

Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová varovala, že rast cien sa už zvyšuje a globálne hospodárstvo môže čeliť oveľa nepriaznivejšiemu vývoju, ak sa vojna na Blízkom východe potiahne do roku 2027 a ropa zdražie približne na 125 dolárov za barel.

Uviedla, že pôvodný scenár fondu, ktorý rátal s krátkym konfliktom, miernym spomalením rastu na 3,1 percenta a infláciou 4,4 percenta, už nie je realistický.

Pokračovanie bojov spolu s cenou ropy okolo alebo nad 100 dolárov a rastúcimi inflačnými tlakmi znamená, že sa napĺňa nepriaznivý scenár. Ten predpokladá spomalenie globálneho rastu na 2,5 percenta v roku 2026 a infláciu 5,4 percenta. V horšom prípade by rast klesol na dve percentá a inflácia by dosiahla 5,8 percenta.

Podľa šéfa spoločnosti Chevron Mika Wirtha sa začnú prejavovať fyzické výpadky dodávok ropy v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu. Georgievová upozornila aj na rast cien hnojív o 30 až 40 percent, čo zvýši ceny potravín o tri percentá až šesť percent a zasiahne ďalšie odvetvia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kyjev ohlasuje ticho zbraní: Zelenskyj reaguje na postoj Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev pristúpi k prímeriu, ktoré začne platiť od polnoci z 5. na 6. mája. Rozhodnutie podľa jeho slov prichádza napriek tomu, že Rusko na výzvy Ukrajiny na zastavenie bojov nereagovalo a vo vojenských operáciách pokračuje.

Zelenskyj zdôraznil, že prioritou Ukrajiny zostáva ochrana ľudských životov, ktoré považuje za dôležitejšie než symbolické či politické udalosti.

Zároveň však nešpecifikoval, ako dlho by malo prímerie trvať. Naznačil len, že ukrajinská strana bude od začiatku jeho platnosti postupovať „symetricky“, čo môže znamenať reakciu na kroky ruskej armády.

(reuters)

Minúta  |  

Británia sa chce zapojiť do miliardovej pomoci Ukrajine

Veľká Británia pod vedením premiéra Keira Starmera rokuje o zapojení do 90-miliardového úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu, ktorý má financovať najmä obranné výdavky Kyjeva.

Podľa Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou by sa Londýn mohol podieľať na zákazkách, ak splní viacero podmienok vrátane príspevku na úroky z úveru.

Program má pokryť približne dve tretiny potrieb Ukrajiny v najbližších dvoch rokoch, pričom časť prostriedkov by mohla smerovať aj na britské zbrojárske kontrakty.

Británia už uzavrela bezpečnostné partnerstvo s EÚ a pravdepodobne splní aj podmienku podpory Ukrajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA pri ochrane Hormuzu zničili šesť iránskych člnov

Americká armáda oznámila, že počas operácie na ochranu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive zničila šesť iránskych člnov a zachytila rakety aj drony.

Podľa veliteľa amerického centrálneho velenia Brada Coopera sa Irán snaží operáciu narúšať, no všetky hrozby sa podarilo eliminovať.

USA nasadili rozsiahle sily vrátane tisícov vojakov, lodí, lietadiel a pokročilých obranných systémov. Namiesto tradičného sprievodu lodí využívajú komplexnú obrannú stratégiu, ktorá má zabezpečiť širšiu ochranu v regióne.

Zároveň zostáva v platnosti americká blokáda Iránu, ktorá obmedzuje pohyb lodí smerujúcich do krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Putin po útokoch Ukrajiny mení šéfa vzdušných síl

V Rusku môže dôjsť k významnej zmene vo velení vzdušno-vesmírnych síl. Podľa médií prezident Vladimir Putin odvolal generála Viktora Afzalova a na jeho miesto dosadil Alexandra Čajka. Ten čelí sankciám EÚ pre svoju údajnú úlohu pri udalostiach v ukrajinskej Buči.

Zmena prichádza po vlne ukrajinských dronových útokov, ktoré zasiahli ruské rafinérie a energetickú infraštruktúru. Práve zodpovednosť za protivzdušnú obranu môže byť jedným z dôvodov personálneho zásahu.

Kremeľ zatiaľ informácie nepotvrdil, no podľa analytikov by mohlo ísť o reakciu na zhoršujúcu sa situáciu na domácom území.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Hamas si údajne zvolil Chálida Mašála za lídra

Libanonský denník Al-Achbár informoval, že členovia Hamasu v Pásme Gazy ukončili hlasovanie vo vnútorných voľbách a za celkového lídra hnutia, teda šéfa politického úradu, vybrali Chálida Mašála.

Správa uvádza, že Chálil al-Hajja sa stal lídrom v Gaze a Záhir Džabarín povedie hnutie na Západnom brehu. Oba tieto posty však zastávali už pred voľbami, keď sa ich ujali po zabití Jahju Sinwára a Sáliha Arúrího počas izraelských operácií.

Al-Achbár zároveň upozorňuje, že výsledky sa týkajú len hlasovania v Gaze. Nie je jasné, či sa voľby uskutočnili aj v ďalších oblastiach, ktoré sú súčasťou rozhodovania, vrátane Západného brehu a zahraničia.

Hamas zatiaľ k týmto informáciám nevydal oficiálne vyhlásenie.

Hnutie spravidla organizuje voľby každé štyri roky, no posledné hlasovanie, pôvodne plánované na rok 2025, odložili v dôsledku vojny, ktorú spustil útok zo 7. októbra 2023.

Počas konfliktu Izrael zabil väčšinu vysokopostavených politických aj vojenských predstaviteľov hnutia.

(timesofisrael, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.