Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tesla čelí v Európe rastúcim pochybnostiam o autonómnom riadení

Európski regulátori pristupujú k technológii „Full Self-Driving“ (FSD) od spoločnosti Tesla s výraznou opatrnosťou napriek optimizmu šéfa firmy Elona Muska.

Ten očakáva rýchle schválenie v Európskej únii, ale interná komunikácia úradov, ktorú získala agentúra Reuters, naznačuje pochybnosti o bezpečnosti a spoľahlivosti systému.

Holandský regulátor RDW udelil technológii súhlas v apríli a žiada o jej uznanie na úrovni EÚ. Očakávania firmy sú vysoké, keďže schválenie by mohlo podporiť predaj na trhu, kde automobilka stratila podiel. Ak FSD schvália, Tesla chce žiadať aj o schválenie samoriadiach robotaxi v Európe.

Regulačné úrady zo severnej Európy však upozornili na viacero rizík tejto technológie vrátane prekračovania rýchlosti, fungovania na zľadovatených cestách či možnosti obchádzania bezpečnostných prvkov. Sporné je aj samotné označenie technológie, ktoré môže podľa nich vyvolávať mylný dojem o jej schopnostiach.

Systém FSD dokáže za určitých okolností riadiť vozidlo sám, ale vodič musí zostať plne sústredený.

Regulátori zároveň kritizovali firmu za motivovanie zákazníkov, aby vyvíjali tlak na schválenie FSD v Európe. Výbor EÚ si v utorok vypočuje holandských úradníkov, ktorí vysvetlia, prečo schválili systém FSD spoločnosti Tesla a prečo by ostatné členské štáty EÚ mali nasledovať ich príklad.

Konečné rozhodnutie si vyžiada podporu väčšiny členských štátov aj obyvateľstva Únie. Hlasovanie zatiaľ nie je naplánované. Ďalšie zasadnutia výboru sa očakávajú v júli a októbri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nórske rybie farmy čelia kritike pre znečistenie pobrežných vôd

Zistenia novej analýzy poukazujú na výrazné znečistenie fjordov a pobrežných oblastí v dôsledku chovu lososov. Nórsko ako najväčší producent lososa z farmového chovu vypúšťa živiny priamo do mora, keďže ryby kŕmia v otvorených sieťových klietkach.

Podľa údajov Sunstone Institute sa takto v roku 2025 uvoľnilo 75-tisíc ton dusíka, 13-tisíc ton fosforu a 360-tisíc ton organického uhlíka.

Tieto hodnoty zodpovedajú množstvám v nespracovaných splaškoch desiatok miliónov ľudí. Analýza uvádza ekvivalent 17,2 milióna osôb pri dusíku, 20 miliónov pri fosfore a 30 miliónov pri organickom uhlíku. Odborníci upozorňujú na riziko premnoženia rias a následného úbytku kyslíka.

Spotreba krmiva vzrástla za šesť rokov o 14,6 percenta, čo súvisí s rozširovaním odvetvia. Problém sa zhoršuje najmä v lete, keď sú ekosystémy menej schopné absorbovať živiny. Fjordy sú na tieto zmeny citlivé, keďže ide o polouzavreté vodné útvary.

V Sognefjorde sa zvýšený prísun živín podieľal na väčšine poklesu kyslíka, podobný trend evidujú aj v Hardangerfjorde. Úrady už zamietli nové projekty fariem, pričom sektor tvrdí, že súčasná produkcia zostáva v medziach únosnosti prírody.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Loď v karanténe pri Kapverdách po podozrení na nákazu hantavírusom

Zdravotníci v pondelok pracovali na evakuácii dvoch osôb s príznakmi smrtiaceho hantavírusu po podozrení na jeho výskyt na luxusnej výletnej lodi pri západnej Afrike, ktorá viezla najmä britských, amerických a španielskych pasažierov.

Na palube zostalo približne 150 ľudí po tom, ako zomreli traja cestujúci a ďalší ochoreli.

Holandský inštitút RIVM potvrdil vírus u jedného pacienta a zdroj uviedol, že pozitívny test mala aj zosnulá Holanďanka. Nie je však jasné, či vírus spôsobil aj ďalšie úmrtia. Nákaza sa šíri časticami z výlučkov hlodavcov a medzi ľuďmi sa prenáša len ťažko.

Svetová zdravotnícka organizácia identifikovala sedem prípadov na lodi a zdôraznila, že riziko pre verejnosť je nízke. Kapverdy preventívne odmietli plavidlu povoliť zakotvenie.

Cestujúci museli zostať v kajutách, keďže inkubačný čas môže trvať niekoľko týždňov. Spoločnosť Oceanwide Expeditions sa snaží zabezpečiť návrat chorých členov posádky a preveruje možnosti vylodenia pasažierov na Kanárskych ostrovoch. Zdroj nákazy zatiaľ nie je známy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico sa v Jerevane stretol s opozičnou líderkou Cichanovskou

Predseda vlády SR Robert Fico sa na okraji samitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v arménskom Jerevane stretol s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. Tá o tom informovala v pondelok na sociálnej sieti Telegram.

Fico s Cichanovskou podľa príspevku diskutovali o dôležitosti spoločnej európskej podpory Bieloruska a Ukrajiny, ako aj o možnostiach ďalšej spolupráce medzi Slovenskom a demokratickými silami. Zhovárali sa aj o Bielorusku v kontexte Ukrajiny – Cichanovská tiež plánuje navštíviť Kyjev.

„Spoločná európska podpora Bieloruska a Ukrajiny je dnes obzvlášť dôležitá. Je v spoločnom európskom záujme zachovať jednotu, posilniť podporu a rozvíjať spoluprácu. Demokratické Bielorusko je pripravené byť v týchto záležitostiach spoľahlivým partnerom a spojencom,“ napísala Cichanovská.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Inflácia porastie, ropa bude chýbať, varuje MMF pred pokračovaním vojny s Iránom

Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová varovala, že rast cien sa už zvyšuje a globálne hospodárstvo môže čeliť oveľa nepriaznivejšiemu vývoju, ak sa vojna na Blízkom východe potiahne do roku 2027 a ropa zdražie približne na 125 dolárov za barel.

Uviedla, že pôvodný scenár fondu, ktorý rátal s krátkym konfliktom, miernym spomalením rastu na 3,1 percenta a infláciou 4,4 percenta, už nie je realistický.

Pokračovanie bojov spolu s cenou ropy okolo alebo nad 100 dolárov a rastúcimi inflačnými tlakmi znamená, že sa napĺňa nepriaznivý scenár. Ten predpokladá spomalenie globálneho rastu na 2,5 percenta v roku 2026 a infláciu 5,4 percenta. V horšom prípade by rast klesol na dve percentá a inflácia by dosiahla 5,8 percenta.

Podľa šéfa spoločnosti Chevron Mika Wirtha sa začnú prejavovať fyzické výpadky dodávok ropy v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu. Georgievová upozornila aj na rast cien hnojív o 30 až 40 percent, čo zvýši ceny potravín o tri percentá až šesť percent a zasiahne ďalšie odvetvia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kyjev ohlasuje ticho zbraní: Zelenskyj reaguje na postoj Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev pristúpi k prímeriu, ktoré začne platiť od polnoci z 5. na 6. mája. Rozhodnutie podľa jeho slov prichádza napriek tomu, že Rusko na výzvy Ukrajiny na zastavenie bojov nereagovalo a vo vojenských operáciách pokračuje.

Zelenskyj zdôraznil, že prioritou Ukrajiny zostáva ochrana ľudských životov, ktoré považuje za dôležitejšie než symbolické či politické udalosti.

Zároveň však nešpecifikoval, ako dlho by malo prímerie trvať. Naznačil len, že ukrajinská strana bude od začiatku jeho platnosti postupovať „symetricky“, čo môže znamenať reakciu na kroky ruskej armády.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.