Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Amsterdam odstraňuje z ulíc reklamy na mäso aj fosílne palivá

Holandská metropola pristúpila k bezprecedentnému kroku, keď zakázala verejnú reklamu na mäso a produkty spojené s fosílnymi palivami. Od 1. mája zmizli z bilbordov, zastávok aj staníc metra ponuky na hamburgery, autá so spaľovacími motormi či letecké zájazdy.

Na frekventovaných miestach ich nahradili kultúrne podujatia alebo propagácia múzeí. Podľa miestnych politikov ide o snahu zosúladiť verejný priestor s klimatickými cieľmi, ktoré počítajú s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 a so znížením spotreby mäsa na polovicu.

Zástupcovia samosprávy zdôrazňujú, že nemá zmysel podporovať reklamu produktov, proti ktorým mesto zároveň vedie politiku. Opatrenie podľa nich neobmedzuje slobodu jednotlivcov, ale znižuje tlak veľkých firiem na spotrebiteľov.

Kritici z odvetvia mäsa či cestovného ruchu hovoria o neprimeranom zásahu do podnikania. Aktivisti, naopak, tvrdia, že ide o krok podobný obmedzeniu reklamy na tabak v minulosti.

Podobné opatrenia už zaviedli aj ďalšie holandské mestá a rastúci počet samospráv v Európe obmedzuje reklamu na fosílne palivá. Výsledný vplyv na správanie ľudí zatiaľ nie je jasný, no odborníci hovoria o významnom experimente.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Reuters: Irán si drží jadrový náskok, vojna nič nezmenila

Americké spravodajské služby podľa dostupných informácií nezmenili svoje hodnotenie schopností Iránu vyvinúť jadrovú zbraň ani po mesiacoch konfliktu. Odhady podľa Reuters naznačujú, že Teherán by v prípade rozhodnutia potreboval približne rok na jej zostrojenie, čo zodpovedá výpočtom z minulého leta.

Nezmenený časový rámec prichádza napriek útokom Spojených štátov a Izraela od konca februára. Izrael síce zasahoval aj niektoré jadrové zariadenia, no americké operácie sa sústredili skôr na obranný priemysel a vojenské kapacity krajiny.

Kľúčovým faktorom zostáva zásoba vysoko obohateného uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nedokáže overiť, kde sa nachádza približne 440 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Tieto zásoby by podľa odhadov po ďalšom obohatení stačili na 10 bômb.

Analytici upozorňujú, že jadrové zásoby Iránu sa nachádzajú v podzemných objektoch, kam americká munícia neprenikne. Môže však mať problém s ich využitím, keďže Izrael zabil viacerých popredných iránskych jadrových vedcov.

Spojené štáty zdôrazňujú, že cieľom vojny je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Irán opakovane poprel, že by sa snažil získať jadrové zbrane.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Do Berlína neprídu tomahawky po Trumpových škrtoch

Plán rozmiestniť americké rakety Tomahawk v Nemecku, ktoré by dokázali zasiahnuť ciele hlboko v Rusku, sa rozpadol. Po rozhodnutí Donalda Trumpa stiahnuť tisíce amerických vojakov z Nemecka pravdepodobne odíde aj jednotka, ktorá mala tieto strely priniesť.

Pre Berlín aj celú Európu to znamená oslabenie odstrašenia voči Rusku, konštatuje Politico. Tomahawky majú dolet okolo 1 600 kilometrov a výrazne presahujú schopnosti, ktoré má dnes Európa.

Rozhodnutie Washingtonu prichádza zároveň ako reakcia na postoj nemeckého kancelára Friedricha Merza k vojne proti Iránu.

Nemecko teraz hľadá riešenia, no možnosti sú obmedzené. Strely Taurus s dosahom približne 500 kilometrov by v modernizovanej verzii Taurus Neo mohli dosiahnuť asi tisíc kilometrov, no dostupné budú až po roku 2030.

Diskutuje sa aj o nákupe amerických systémov, no nie je isté, či budú dostupné vzhľadom na vyčerpané zásoby Spojených štátov.

V horizonte rokov sa pripravuje spoločný európsky projekt vývoja rakiet s doletom nad dvetisíc kilometrov, ktorý má zabezpečiť väčšiu nezávislosť od USA.

Ruské rakety Iskander v Kaliningrade dokážu zasiahnuť veľkú časť územia NATO vrátane Nemecka, čo zvýrazňuje zraniteľnosť regiónu.

(politico, bak)

Minúta  |  

Tesla čelí v Európe rastúcim pochybnostiam o autonómnom riadení

Európski regulátori pristupujú k technológii „Full Self-Driving“ (FSD) od spoločnosti Tesla s výraznou opatrnosťou napriek optimizmu šéfa firmy Elona Muska.

Ten očakáva rýchle schválenie v Európskej únii, ale interná komunikácia úradov, ktorú získala agentúra Reuters, naznačuje pochybnosti o bezpečnosti a spoľahlivosti systému.

Holandský regulátor RDW udelil technológii súhlas v apríli a žiada o jej uznanie na úrovni EÚ. Očakávania firmy sú vysoké, keďže schválenie by mohlo podporiť predaj na trhu, kde automobilka stratila podiel. Ak FSD schvália, Tesla chce žiadať aj o schválenie samoriadiach robotaxi v Európe.

Regulačné úrady zo severnej Európy však upozornili na viacero rizík tejto technológie vrátane prekračovania rýchlosti, fungovania na zľadovatených cestách či možnosti obchádzania bezpečnostných prvkov. Sporné je aj samotné označenie technológie, ktoré môže podľa nich vyvolávať mylný dojem o jej schopnostiach.

Systém FSD dokáže za určitých okolností riadiť vozidlo sám, ale vodič musí zostať plne sústredený.

Regulátori zároveň kritizovali firmu za motivovanie zákazníkov, aby vyvíjali tlak na schválenie FSD v Európe. Výbor EÚ si v utorok vypočuje holandských úradníkov, ktorí vysvetlia, prečo schválili systém FSD spoločnosti Tesla a prečo by ostatné členské štáty EÚ mali nasledovať ich príklad.

Konečné rozhodnutie si vyžiada podporu väčšiny členských štátov aj obyvateľstva Únie. Hlasovanie zatiaľ nie je naplánované. Ďalšie zasadnutia výboru sa očakávajú v júli a októbri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nórske rybie farmy čelia kritike pre znečistenie pobrežných vôd

Zistenia novej analýzy poukazujú na výrazné znečistenie fjordov a pobrežných oblastí v dôsledku chovu lososov. Nórsko ako najväčší producent lososa z farmového chovu vypúšťa živiny priamo do mora, keďže ryby kŕmia v otvorených sieťových klietkach.

Podľa údajov Sunstone Institute sa takto v roku 2025 uvoľnilo 75-tisíc ton dusíka, 13-tisíc ton fosforu a 360-tisíc ton organického uhlíka.

Tieto hodnoty zodpovedajú množstvám v nespracovaných splaškoch desiatok miliónov ľudí. Analýza uvádza ekvivalent 17,2 milióna osôb pri dusíku, 20 miliónov pri fosfore a 30 miliónov pri organickom uhlíku. Odborníci upozorňujú na riziko premnoženia rias a následného úbytku kyslíka.

Spotreba krmiva vzrástla za šesť rokov o 14,6 percenta, čo súvisí s rozširovaním odvetvia. Problém sa zhoršuje najmä v lete, keď sú ekosystémy menej schopné absorbovať živiny. Fjordy sú na tieto zmeny citlivé, keďže ide o polouzavreté vodné útvary.

V Sognefjorde sa zvýšený prísun živín podieľal na väčšine poklesu kyslíka, podobný trend evidujú aj v Hardangerfjorde. Úrady už zamietli nové projekty fariem, pričom sektor tvrdí, že súčasná produkcia zostáva v medziach únosnosti prírody.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Loď v karanténe pri Kapverdách po podozrení na nákazu hantavírusom

Zdravotníci v pondelok pracovali na evakuácii dvoch osôb s príznakmi smrtiaceho hantavírusu po podozrení na jeho výskyt na luxusnej výletnej lodi pri západnej Afrike, ktorá viezla najmä britských, amerických a španielskych pasažierov.

Na palube zostalo približne 150 ľudí po tom, ako zomreli traja cestujúci a ďalší ochoreli.

Holandský inštitút RIVM potvrdil vírus u jedného pacienta a zdroj uviedol, že pozitívny test mala aj zosnulá Holanďanka. Nie je však jasné, či vírus spôsobil aj ďalšie úmrtia. Nákaza sa šíri časticami z výlučkov hlodavcov a medzi ľuďmi sa prenáša len ťažko.

Svetová zdravotnícka organizácia identifikovala sedem prípadov na lodi a zdôraznila, že riziko pre verejnosť je nízke. Kapverdy preventívne odmietli plavidlu povoliť zakotvenie.

Cestujúci museli zostať v kajutách, keďže inkubačný čas môže trvať niekoľko týždňov. Spoločnosť Oceanwide Expeditions sa snaží zabezpečiť návrat chorých členov posádky a preveruje možnosti vylodenia pasažierov na Kanárskych ostrovoch. Zdroj nákazy zatiaľ nie je známy.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.