Predseda PS bol škandálom „neziskovky“ – v skutočnosti finančného žriedla – svojej mamy zasiahnutý na citlivom mieste a jeho pozícia v súboji hlavného vyzývateľa Smeru a aktuálnej vlády bude krehká. Nevyhnutne bude potápať nádeje na víťazstvo svojho klanu pri pokuse prebrať moc. Lenže riešení je málo.
Kádre v tejto strane pri úvahách o výmene predsedu totiž neumožňujú veľa možností. Strana má za niekoľko rokov už štvrtého predsedu. Predchádzajúca trojica pohorela na typických biľagoch progresívneho prostredia, teda na podnikateľskej minulosti (Štefunko), popularizácii drog u mládeže (Truban) a úzkoprofilovom aktivizme (Bihariová).
Šimečka je prvý úspešný predseda PS, s ktorým boli všetci spokojní. V strane, ktorá nemá vlastnú agendu a sama iba poslušne plní príkazy z centra moci.
Progresívci sú personálne vyžmýkaní
S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že strana je vyžmýkaná a dnes nemá za Šimečku náhradu. Tamara Stohlová, Lucia Yar, Simona Petrík, Zora Jaurová či Tomáš Valášek by zrejme znamenali prudký prepad, keďže sa dá len ťažko predstaviť, že by boli prijateľní aj pre širšie publikum, ako je pionierske jadro.
Najserióznejšie a pre širšie publikum prijateľne pôsobí Ivan Korčok. Táto akvizícia strany je svojím spôsobom progresivizmu cudzia – on sám sa za progresívca nepovažuje. Bývalý minister zahraničia v Matovičovej a Hegerovej vláde bol však do progresívneho klanu kooptovaný skôr preto, aby vytváral dojem, že strana nie je len pre iskričky. Rozhodne nie preto, aby stranu riadil a, nedajbože, aby ju kormidloval kamsi do stredu.
Problém s podvodmi v okolí Šimečkovej mamy sa pritom nedá odbiť len tým, že ide o príbuznú predsedu strany, a nie samého politika. Podobné „mimovládky“, ako je tá Šimečkovej, prípadne noviny, pre ktoré píše jej muž, sú dnes už plnohodnotnou súčasťou politického zápasu a plnia stranícke úlohy.
A tak nezostáva nič iné, ako udržať Šimečku stoj čo stoj.
Mediálny kabaret
Pokusy vyškriabať sa zo škandálov klamstvami a ignorovaním sa väčšinou končia úsmevne (Radoslav Procházka) alebo nedôveryhodne (Robert Kaliňák, Tibor Gašpar). Pri rodičoch predsedu Progresívneho Slovenska máme do činenia s iným druhom kamufláže, pravdepodobne preto, že toto prostredie nebýva vystavené najtvrdšiemu tlaku mediálneho prostredia – to si, naopak, plní úlohu preberať v kamufláži štafetu.
Mediálne pokusy zhodiť zo stola škandalózny prípad podvodov Marty Šimečkovej s verejnými dotáciami mali niekoľko pozoruhodných fáz a premien.
Pôvodne sme mohli pozorovať snahy kauzu zľahčovať ako drobné účtovnícke pochybenia. Túto interpretáciu vytvoril Michal Šimečka a vzhľadom na to, ako prísne zvyknú novinári posudzovať kauzy spojené s politikmi, je až zarážajúce, ako ľahko ju prebrali komentátori.
Ďalšou fázou bola snaha vytvoriť obraz o pologramotnej žene, ktorá tu „len“ riadi významné a „úžasné“ podujatia stredoeurópskeho významu.
Približne takto sa o svojej žene, ktorá vlastne nevie rátať peniaze, nedávno vyjadroval jej muž Martin Milan Šimečka.
Tento pokus najnovšie dospel do novej fázy, keď sa rodina rozhodla hodiť cez palubu dlhoročnú blízku priateľku, účtovníčku Andreu Pukovú. Tatko Šimečka už skôr avizoval, že v účtovníctve je chaos, a preto pribrali experta, aby ho preveril. Najnovšie sa zistilo, že v „neziskovke“ prebiehali machinácie a podvodné bankové operácie, o ktorých vraj Marta Šimečková ako štatutárka a konateľka nič nevedela, lebo sa v peniazoch nevyzná a nemá ani internet banking.
Šimečka za útokmi vidí Roberta Fica, ktorého stratégiou je vraj to, že „on z nich robí zločincov, aby dosiahol to, že nikto tu nie je dobrý, to nie je iba o politikoch“.
No veď ani nie. Inými slovami, o dobrých sa nesmie hovoriť v zlom ani vyťahovať ich kauzy, inak ide o blasfémiu, urážku božstva, spochybnenie existencie Dobra, a teda cynizmus. Je pozoruhodné, ako je tento klan presvedčený o vlastnej nedotknuteľnosti.
Šimečka pritom okrem iného zdôrazňoval, že jeho žena urobila iba to, čo od nej chcelo ministerstvo, a „oni to tak urobili“. Takýmto spôsobom vysvetľoval dvojnásobné alebo trojnásobné uhrádzanie faktúr, čo zmluvy s rezortmi o dotáciách vyslovene neumožňujú.
Pripomeňme, že Šimečková má za sebou pozoruhodnú históriu podvodov, ktoré pripomínajú skôr film Chyť ma, ak to dokážeš s Leonardom di Capriom. Aspoň v tom, s akou vtipnou drzosťou sa dá podvádzať a tváriť sa pritom nevinne. V denníku Sme si kedysi ako editorka kultúrnej rubriky vymyslela prestížneho nemeckého dopisovateľa, ktorý píše exkluzívne texty pre Sme. Texty preberala z nemeckých médií.
Šimečková v tom však nebola sama. Nemeckého autora Grassmeiera si vymyslela s Andreou Pukovou, v tom čase vedúcou oddelenia kultúry v denníku Sme. Zaujímavé je, že Puková vtedy kauzu vzala na seba, pričom ako si všimol portál Marker, z nemčiny prekladá práve Šimečková (Puková je francúzštinárka).
Ide teda o podobný modus vivendi, ako sledujeme dnes, keď sa vina hodí na Pukovú, a hoci tá Šimečkovú podviedla, napriek tomu zostali dlhoročnými priateľkami. Človek by povedal, že takýto nedôveryhodný pokus o vyvinenie môže vyjsť raz, druhýkrát to bude skôr vysvetlenie pre slaboduchých (prípadne oných pionierov).
Ak by to však bola pravda, s istou dávkou irónie by sme mohli povedať, že by sa aspoň v tomto bode mohla premiérovi poďakovať. Vďaka svojmu auditu predsa odhalili čosi, o čom Marta Šimečková doteraz nevedela: že roky žila s podvodníčkou, ktorá ju ťahala do čoraz hlbšieho finančného bahna bez toho, že by o tom sama vedela. Bez Fica by bola odkázaná na to, aby sa ešte roky nechala manipulovať.
Šimečkovej mimovládka pritom v minulosti čelila exekúcii a len ťažko si predstaviť, že by s takouto minulosťou ktokoľvek iný mohol siahnuť na eurofondy pri ich komplikovaných pravidlách a prísnych rámcoch. Vyvoleným sa to však podarilo.
Iróniou je, že k odhaleniu podozrení z finančných machinácií a sprenevery došlo práve v deň, keď europarlament vyzval eurokomisiu, aby zmrazila Slovensku eurofondy pre netransparentné prideľovanie dotácií.
Pomoc od Fica
Najnovší pokus Šimečkovcov o vyvinenie vlastne predstavuje Martu Šimečkovú ako bieleho koňa slúžiaceho v podvodníckom podniku, ktorý je ovládaný skutočným hýbateľom v pozadí. Len s tým rozdielom, že v tomto prípade na konci nie je odstránený biely kôň, ale samotný hýbateľ – Puková.
„Marta peniazom nerozumie, nevie počítať a peniaze sú pre ňu nejaká abstraktná hodnota. Hovoriť s Martou o peniazoch je ako hovoriť s cudzincom z inej planéty,“ opisuje Šimečka svoju ženu.
Takýmto spôsobom interpretujú kauzu odvtedy, ako OČTK začali hľadať vinníka fakturačných podvodov. Štatutárka Šimečková totiž zodpovedá za to, aké podklady boli predkladané štátnym orgánom, hoci reálne mohla mať na veci faktický vplyv iná osoba.
Lenže bájku o pologramotnej žene, ktorá nevie, kde je sever, vyvracajú štedré dotácie vo výške viac než pol milióna eur. Trestné konanie beží vo veci poskytnutia falošných údajov na vylákanie dotácií.
Šimečková podpisovala čestné vyhlásenia o tom, že od iných ministerstiev dotácie nežiadala, čo je klamstvo, ktoré nesúvisí s finančnou negramotnosťou.
Aby tých čudných okolností okolo neziskovky Marty Šimečkovej nebolo málo, v situácii, keď je Slovensko viac rokov politicky polarizovanou krajinou, sa združenie Projekt Fórum javí ako akási zázračná oáza, kam družne tiekli peniaze od vlády Smeru, muža Penty aj syna štatutárky Michala.
