Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko plánuje zriadiť novú spravodajskú agentúru

Švédska vláda pokračuje v plánoch na zriadenie novej zahraničnej spravodajskej agentúry po kritike, že bezpečnostné zložky nedokázali predvídať ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 napriek náznakom vojenských príprav.

Vznik civilnej agentúry, ktorá bude priamo podliehať vláde, navrhlo verejné vyšetrovanie a predbežne ju schválili už minulý rok.

Podľa ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej si zhoršená bezpečnostná situácia a čoraz komplexnejšie hrozby vyžadujú posilnenie kapacít. Zároveň zdôraznila, že ako člen NATO musí Švédsko prispôsobiť svoju spravodajskú štruktúru, aby sa lepšie zosúladila so spojencami.

Nová agentúra má doplniť existujúce inštitúcie vrátane vojenskej rozviedky MUST, bezpečnostnej služby SAPO, ktorá je súčasťou polície, a úradu FRA, ktorý sa zameriava na signálne spravodajstvo.

Náklady na jej vznik odhadujú na približne 2,8 miliardy švédskych korún, pričom financovanie chcú zabezpečiť najmä presunom prostriedkov z rozpočtu ozbrojených síl. Agentúra má začať fungovať na prelome rokov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na súde v kauze Kuciak čítali aj výpoveď Tibora Gašpara

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka aj v súvisiacich skutkoch prípravy vrážd prokurátorov čítaním výpovedí svedkov. Obžalovaní ani poškodení sa na utorkovom pojednávaní osobne nezúčastnili.

Súd sa zaoberal najmä skoršími výpoveďami svedka Michala Zubčáka, ktorý v minulosti hovoril o lustráciách Kuciaka. Uviedol, že vypracovanie vzťahového diagramu zadal svojmu podriadenému na základe ústneho pokynu od Pavla Vorobjova, pričom o tom existuje aj úradný záznam.

Prečítali aj výpoveď bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara (Smer) z roku 2019. Ten uviedol, že o skutku nemá vedomosť, poprel vydanie akéhokoľvek pokynu na lustrácie a odmietol, že by nariadil preverovanie zavraždeného novinára.

V prípade vraždy z februára 2018, pri ktorej zahynuli Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelia obžalobe Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predchádzajúce rozsudky zrušil Najvyšší súd SR.

Za prípravu vrážd prokurátorov sú stíhaní aj ďalší obžalovaní.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Amsterdam odstraňuje z ulíc reklamy na mäso aj fosílne palivá

Holandská metropola pristúpila k bezprecedentnému kroku, keď zakázala verejnú reklamu na mäso a produkty spojené s fosílnymi palivami. Od 1. mája zmizli z bilbordov, zastávok aj staníc metra ponuky na hamburgery, autá so spaľovacími motormi či letecké zájazdy.

Na frekventovaných miestach ich nahradili kultúrne podujatia alebo propagácia múzeí. Podľa miestnych politikov ide o snahu zosúladiť verejný priestor s klimatickými cieľmi, ktoré počítajú s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 a so znížením spotreby mäsa na polovicu.

Zástupcovia samosprávy zdôrazňujú, že nemá zmysel podporovať reklamu produktov, proti ktorým mesto zároveň vedie politiku. Opatrenie podľa nich neobmedzuje slobodu jednotlivcov, ale znižuje tlak veľkých firiem na spotrebiteľov.

Kritici z odvetvia mäsa či cestovného ruchu hovoria o neprimeranom zásahu do podnikania. Aktivisti, naopak, tvrdia, že ide o krok podobný obmedzeniu reklamy na tabak v minulosti.

Podobné opatrenia už zaviedli aj ďalšie holandské mestá a rastúci počet samospráv v Európe obmedzuje reklamu na fosílne palivá. Výsledný vplyv na správanie ľudí zatiaľ nie je jasný, no odborníci hovoria o významnom experimente.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Reuters: Irán si drží jadrový náskok, vojna nič nezmenila

Americké spravodajské služby podľa dostupných informácií nezmenili svoje hodnotenie schopností Iránu vyvinúť jadrovú zbraň ani po mesiacoch konfliktu. Odhady podľa Reuters naznačujú, že Teherán by v prípade rozhodnutia potreboval približne rok na jej zostrojenie, čo zodpovedá výpočtom z minulého leta.

Nezmenený časový rámec prichádza napriek útokom Spojených štátov a Izraela od konca februára. Izrael síce zasahoval aj niektoré jadrové zariadenia, no americké operácie sa sústredili skôr na obranný priemysel a vojenské kapacity krajiny.

Kľúčovým faktorom zostáva zásoba vysoko obohateného uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nedokáže overiť, kde sa nachádza približne 440 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Tieto zásoby by podľa odhadov po ďalšom obohatení stačili na 10 bômb.

Analytici upozorňujú, že jadrové zásoby Iránu sa nachádzajú v podzemných objektoch, kam americká munícia neprenikne. Môže však mať problém s ich využitím, keďže Izrael zabil viacerých popredných iránskych jadrových vedcov.

Spojené štáty zdôrazňujú, že cieľom vojny je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Irán opakovane poprel, že by sa snažil získať jadrové zbrane.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Do Berlína neprídu tomahawky po Trumpových škrtoch

Plán rozmiestniť americké rakety Tomahawk v Nemecku, ktoré by dokázali zasiahnuť ciele hlboko v Rusku, sa rozpadol. Po rozhodnutí Donalda Trumpa stiahnuť tisíce amerických vojakov z Nemecka pravdepodobne odíde aj jednotka, ktorá mala tieto strely priniesť.

Pre Berlín aj celú Európu to znamená oslabenie odstrašenia voči Rusku, konštatuje Politico. Tomahawky majú dolet okolo 1 600 kilometrov a výrazne presahujú schopnosti, ktoré má dnes Európa.

Rozhodnutie Washingtonu prichádza zároveň ako reakcia na postoj nemeckého kancelára Friedricha Merza k vojne proti Iránu.

Nemecko teraz hľadá riešenia, no možnosti sú obmedzené. Strely Taurus s dosahom približne 500 kilometrov by v modernizovanej verzii Taurus Neo mohli dosiahnuť asi tisíc kilometrov, no dostupné budú až po roku 2030.

Diskutuje sa aj o nákupe amerických systémov, no nie je isté, či budú dostupné vzhľadom na vyčerpané zásoby Spojených štátov.

V horizonte rokov sa pripravuje spoločný európsky projekt vývoja rakiet s doletom nad dvetisíc kilometrov, ktorý má zabezpečiť väčšiu nezávislosť od USA.

Ruské rakety Iskander v Kaliningrade dokážu zasiahnuť veľkú časť územia NATO vrátane Nemecka, čo zvýrazňuje zraniteľnosť regiónu.

(politico, bak)

Minúta  |  

Tesla čelí v Európe rastúcim pochybnostiam o autonómnom riadení

Európski regulátori pristupujú k technológii „Full Self-Driving“ (FSD) od spoločnosti Tesla s výraznou opatrnosťou napriek optimizmu šéfa firmy Elona Muska.

Ten očakáva rýchle schválenie v Európskej únii, ale interná komunikácia úradov, ktorú získala agentúra Reuters, naznačuje pochybnosti o bezpečnosti a spoľahlivosti systému.

Holandský regulátor RDW udelil technológii súhlas v apríli a žiada o jej uznanie na úrovni EÚ. Očakávania firmy sú vysoké, keďže schválenie by mohlo podporiť predaj na trhu, kde automobilka stratila podiel. Ak FSD schvália, Tesla chce žiadať aj o schválenie samoriadiach robotaxi v Európe.

Regulačné úrady zo severnej Európy však upozornili na viacero rizík tejto technológie vrátane prekračovania rýchlosti, fungovania na zľadovatených cestách či možnosti obchádzania bezpečnostných prvkov. Sporné je aj samotné označenie technológie, ktoré môže podľa nich vyvolávať mylný dojem o jej schopnostiach.

Systém FSD dokáže za určitých okolností riadiť vozidlo sám, ale vodič musí zostať plne sústredený.

Regulátori zároveň kritizovali firmu za motivovanie zákazníkov, aby vyvíjali tlak na schválenie FSD v Európe. Výbor EÚ si v utorok vypočuje holandských úradníkov, ktorí vysvetlia, prečo schválili systém FSD spoločnosti Tesla a prečo by ostatné členské štáty EÚ mali nasledovať ich príklad.

Konečné rozhodnutie si vyžiada podporu väčšiny členských štátov aj obyvateľstva Únie. Hlasovanie zatiaľ nie je naplánované. Ďalšie zasadnutia výboru sa očakávajú v júli a októbri.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.