Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia uvalila sankcie za verbovanie migrantov pre Rusko

Britská vláda oznámila nové sankcie voči 35 osobám a subjektom, ktoré sa podľa nej podieľajú na nábore zraniteľných migrantov do bojov na strane Ruska a na výrobe dronov využívaných vo vojne na Ukrajine.

Ministerstvo zahraničných vecí zaradilo sedemnásť osôb a subjektov na sankčný zoznam v rámci režimu zameraného na nelegálnu migráciu. Podľa Londýna ide o siete, ktoré organizujú presun ľudí s cieľom nasadiť ich na fronte ako „potravu pre delá“.

Ďalších osemnásť osôb a subjektov pribudlo v rámci sankcií proti Rusku. Tie súvisia s programom, ktorý podľa britských úradov využíva klamlivé praktiky na získavanie pracovníkov, najmä z Kamerunu, na výrobu dronov.

Minister pre sankcie Stephen Doughty označil zneužívanie zraniteľných ľudí na podporu ruskej vojny za barbarské. Podľa jeho slov majú opatrenia narušiť činnosť prevádzačských sietí aj dodávateľské reťazce, ktoré zásobujú ruské dronové továrne nelegálnymi komponentmi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Opozícia chce odľahčiť samosprávy, podľa nej ich dusí dlhová brzda

Opozičné strany predkladajú do parlamentu návrhy na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom je vyňať samosprávy z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy, ktoré vyplývajú z vysokej úrovne verejného dlhu.

Podľa predkladateľov za tento dlh mestá, obce a kraje nenesú zodpovednosť. Tvrdia, že problém spôsobila centrálna vláda, zatiaľ čo samosprávy vytvorili len približne dve percentá celkového dlhu verejnej správy.

Poslankyňa Jana Hanuliaková (PS) uviedla, že návrh vychádza z iniciatívy samosprávnych združení a jeho cieľom je vyňať obce, mestá a kraje zo sankčných mechanizmov, ktoré nemôžu ovplyvniť. Podľa nej ide o riešenie, ktoré môže zabrániť kolapsu miestnej správy pri zostavovaní rozpočtov na budúci rok.

SaS upozorňuje, že samosprávy majú dlhodobo prísnejšie rozpočtové pravidlá než štát a sankcie dlhovej brzdy na ne nemajú dopadať rovnako ako na vládu.

Navrhovaná novela ponecháva sankcie voči vláde v platnosti. Účinná by mala byť od vyhlásenia, aby zmeny mohli uplatniť už pri tvorbe rozpočtov na rok 2027. O návrhoch by mohli rokovať na najbližšej schôdzi Národnej rady SR koncom mája.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Švédsko plánuje zriadiť novú spravodajskú agentúru

Švédska vláda pokračuje v plánoch na zriadenie novej zahraničnej spravodajskej agentúry po kritike, že bezpečnostné zložky nedokázali predvídať ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 napriek náznakom vojenských príprav.

Vznik civilnej agentúry, ktorá bude priamo podliehať vláde, navrhlo verejné vyšetrovanie a predbežne ju schválili už minulý rok.

Podľa ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej si zhoršená bezpečnostná situácia a čoraz komplexnejšie hrozby vyžadujú posilnenie kapacít. Zároveň zdôraznila, že ako člen NATO musí Švédsko prispôsobiť svoju spravodajskú štruktúru, aby sa lepšie zosúladila so spojencami.

Nová agentúra má doplniť existujúce inštitúcie vrátane vojenskej rozviedky MUST, bezpečnostnej služby SAPO, ktorá je súčasťou polície, a úradu FRA, ktorý sa zameriava na signálne spravodajstvo.

Náklady na jej vznik odhadujú na približne 2,8 miliardy švédskych korún, pričom financovanie chcú zabezpečiť najmä presunom prostriedkov z rozpočtu ozbrojených síl. Agentúra má začať fungovať na prelome rokov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na súde v kauze Kuciak čítali aj výpoveď Tibora Gašpara

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka aj v súvisiacich skutkoch prípravy vrážd prokurátorov čítaním výpovedí svedkov. Obžalovaní ani poškodení sa na utorkovom pojednávaní osobne nezúčastnili.

Súd sa zaoberal najmä skoršími výpoveďami svedka Michala Zubčáka, ktorý v minulosti hovoril o lustráciách Kuciaka. Uviedol, že vypracovanie vzťahového diagramu zadal svojmu podriadenému na základe ústneho pokynu od Pavla Vorobjova, pričom o tom existuje aj úradný záznam.

Prečítali aj výpoveď bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara (Smer) z roku 2019. Ten uviedol, že o skutku nemá vedomosť, poprel vydanie akéhokoľvek pokynu na lustrácie a odmietol, že by nariadil preverovanie zavraždeného novinára.

V prípade vraždy z februára 2018, pri ktorej zahynuli Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelia obžalobe Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predchádzajúce rozsudky zrušil Najvyšší súd SR.

Za prípravu vrážd prokurátorov sú stíhaní aj ďalší obžalovaní.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Amsterdam odstraňuje z ulíc reklamy na mäso aj fosílne palivá

Holandská metropola pristúpila k bezprecedentnému kroku, keď zakázala verejnú reklamu na mäso a produkty spojené s fosílnymi palivami. Od 1. mája zmizli z bilbordov, zastávok aj staníc metra ponuky na hamburgery, autá so spaľovacími motormi či letecké zájazdy.

Na frekventovaných miestach ich nahradili kultúrne podujatia alebo propagácia múzeí. Podľa miestnych politikov ide o snahu zosúladiť verejný priestor s klimatickými cieľmi, ktoré počítajú s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 a so znížením spotreby mäsa na polovicu.

Zástupcovia samosprávy zdôrazňujú, že nemá zmysel podporovať reklamu produktov, proti ktorým mesto zároveň vedie politiku. Opatrenie podľa nich neobmedzuje slobodu jednotlivcov, ale znižuje tlak veľkých firiem na spotrebiteľov.

Kritici z odvetvia mäsa či cestovného ruchu hovoria o neprimeranom zásahu do podnikania. Aktivisti, naopak, tvrdia, že ide o krok podobný obmedzeniu reklamy na tabak v minulosti.

Podobné opatrenia už zaviedli aj ďalšie holandské mestá a rastúci počet samospráv v Európe obmedzuje reklamu na fosílne palivá. Výsledný vplyv na správanie ľudí zatiaľ nie je jasný, no odborníci hovoria o významnom experimente.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Reuters: Irán si drží jadrový náskok, vojna nič nezmenila

Americké spravodajské služby podľa dostupných informácií nezmenili svoje hodnotenie schopností Iránu vyvinúť jadrovú zbraň ani po mesiacoch konfliktu. Odhady podľa Reuters naznačujú, že Teherán by v prípade rozhodnutia potreboval približne rok na jej zostrojenie, čo zodpovedá výpočtom z minulého leta.

Nezmenený časový rámec prichádza napriek útokom Spojených štátov a Izraela od konca februára. Izrael síce zasahoval aj niektoré jadrové zariadenia, no americké operácie sa sústredili skôr na obranný priemysel a vojenské kapacity krajiny.

Kľúčovým faktorom zostáva zásoba vysoko obohateného uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nedokáže overiť, kde sa nachádza približne 440 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Tieto zásoby by podľa odhadov po ďalšom obohatení stačili na 10 bômb.

Analytici upozorňujú, že jadrové zásoby Iránu sa nachádzajú v podzemných objektoch, kam americká munícia neprenikne. Môže však mať problém s ich využitím, keďže Izrael zabil viacerých popredných iránskych jadrových vedcov.

Spojené štáty zdôrazňujú, že cieľom vojny je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Irán opakovane poprel, že by sa snažil získať jadrové zbrane.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.