Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas chce zvýšiť minimálne výživné na úroveň životného minima

Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania návrh, ktorý počíta so zvýšením minimálneho výživného na nezaopatrené dieťa. Predkladatelia z Hlasu chcú, aby suma stúpla z doterajších 30 percent na 100 percent životného minima.

Navrhovaná zmena má reagovať na to, že súčasná hranica minimálneho výživného už dlhodobo nezodpovedá reálnym nákladom na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa. Podľa autorov legislatívy má úprava posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí a zvýšiť zodpovednosť rodičov za ich výživu.

Poslankyňa Paula Puškárová uviedla, že cieľom je zvýšiť náhradné výživné približne z necelých 40 eur na 130 eur mesačne. Výživné podľa predkladateľov nemá mať len symbolický charakter, ale má predstavovať reálny príspevok rodiča na potreby dieťaťa.

Návrh má zároveň posilniť princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a spravodlivejšie nastaviť vyživovaciu povinnosť. Účinnosť novely navrhujú od 1. júla 2026.

Opozícia upozorňuje na praktické problémy. Poslankyňa Veronika Šrobová (PS) tvrdí, že štát nedokáže zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k deťom. Podľa nej až 60 percent oprávnených osôb náhradné výživné vôbec nevyužíva.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šaško: Peniaze na nemocnicu v Prešove nie sú ohrozené

Financie z plánu obnovy určené na výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove nie sú podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) ohrozené. Reagoval tak na tvrdenia opozície, že Slovensko môže prísť o takmer 200 miliónov eur v súvislosti s pozastavením projektu.

Šaško uviedol, že míľniky plánu obnovy budú splnené, keďže sa týkajú konkrétneho počtu lôžok v režime „shell and core“ a „full fit out“. Podľa neho tvrdenia o ohrození financií vychádzajú z nepochopenia alebo sú zámerne zavádzajúce.

Pripustil, že detaily projektu nemá, keďže výstavbu vykonávajú v režime ministerstva obrany, ktoré minulý týždeň práce pozastavilo pre kontrolu kvality nosných prvkov stavby. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zároveň pripustil možné meškanie v horizonte niekoľkých mesiacov.

Projekt nemocnice v hodnote takmer 448 miliónov eur majú dokončiť do roku 2027 a počíta s viac ako tisíckou lôžok. Opozícia varuje pred stratou financií z plánu obnovy, čo však Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy odmieta s tým, že zmeny nemajú vplyv na dostupnosť zdrojov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Do obecnej polície budú môcť vstúpiť už len občania Slovenska

Nové pravidlá na prijímanie príslušníkov obecnej polície schválili poslanci Národnej rady SR. Po novom sa nimi budú môcť stať výlučne štátni občania Slovenskej republiky. Zmenu presadila skupina poslancov za SNS s odôvodnením, že ide o posilnenie bezpečnosti a dôvery verejnosti.

Predkladatelia zdôraznili, že obecná polícia je súčasťou verejnej moci a zabezpečuje poriadok na úrovni samosprávy. Zavedenie podmienky občianstva má podľa nich upevniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov k štátu.

Novela zároveň myslí aj na súčasných zamestnancov. Tí, ktorí nie sú občanmi SR a budú k 31. decembru 2026 v pracovnom pomere k obci, budú túto podmienku považovať za splnenú. Nové pravidlo sa tak bude týkať iba budúcich uchádzačov a nebude zasahovať do existujúcich pracovnoprávnych vzťahov.

Zákon nemení ďalšie požiadavky na výkon služby. Naďalej zostáva v platnosti podmienka bezúhonnosti, minimálny vek 21 rokov, ako aj požiadavky na telesnú, duševnú a odbornú spôsobilosť.

Účinnosť legislatívnej zmeny je stanovená na 1. januára 2027. Opatrenie má podľa predkladateľov prispieť k stabilite a dôveryhodnosti obecnej polície.

Líder SNS Andrej Danko krok víta a označuje ho za prirodzený vzhľadom na prenášanie kompetencií zo štátnej na mestskú políciu, pričom avizoval aj zámer presadiť do budúcnosti úpravu, podľa ktorej by starostami a poslancami samospráv mohli byť výlučne štátni občania SR.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Polícia zadržala viacero ľudí pri razii Brat

Bezpečnostné zložky od skorých ranných hodín zasahovali na východe Slovenska proti závažnej násilnej kriminalite. Príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru realizovali akciu s krycím názvom Brat, počas ktorej zadržali viacero osôb.

Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru Romana Hájeka polícia vykonáva viaceré procesné úkony vrátane domových a iných prehliadok. Cieľom je zabezpečiť dôkazný materiál dôležitý pre trestné konanie.

K zásahu sa vyjadril aj bývalý policajt David Púchovský, ktorý je v súčasnosti poslaneckým asistentom bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka (PS). Tvrdí, že polícia v rámci razie zadržala členov skupiny Brat za brata. „Som príjemne prekvapený a držím vyšetrovateľovi palce. Nemyslím si však, že to má niečo spoločné s ich ruským kolaborantstvom. Nechajme sa radšej prekvapiť,“ napísal na sociálnej sieti.

Polícia zatiaľ nešpecifikovala, koľko osôb zadržala ani aké konkrétne skutky im kladie za vinu. Vyšetrovanie pokračuje a ďalšie informácie zverejní až po ukončení nevyhnutných úkonov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Británia uvalila sankcie za verbovanie migrantov pre Rusko

Britská vláda oznámila nové sankcie voči 35 osobám a subjektom, ktoré sa podľa nej podieľajú na nábore zraniteľných migrantov do bojov na strane Ruska a na výrobe dronov využívaných vo vojne na Ukrajine.

Ministerstvo zahraničných vecí zaradilo sedemnásť osôb a subjektov na sankčný zoznam v rámci režimu zameraného na nelegálnu migráciu. Podľa Londýna ide o siete, ktoré organizujú presun ľudí s cieľom nasadiť ich na fronte ako „potravu pre delá“.

Ďalších osemnásť osôb a subjektov pribudlo v rámci sankcií proti Rusku. Tie súvisia s programom, ktorý podľa britských úradov využíva klamlivé praktiky na získavanie pracovníkov, najmä z Kamerunu, na výrobu dronov.

Minister pre sankcie Stephen Doughty označil zneužívanie zraniteľných ľudí na podporu ruskej vojny za barbarské. Podľa jeho slov majú opatrenia narušiť činnosť prevádzačských sietí aj dodávateľské reťazce, ktoré zásobujú ruské dronové továrne nelegálnymi komponentmi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Opozícia chce odľahčiť samosprávy, podľa nej ich dusí dlhová brzda

Opozičné strany predkladajú do parlamentu návrhy na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom je vyňať samosprávy z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy, ktoré vyplývajú z vysokej úrovne verejného dlhu.

Podľa predkladateľov za tento dlh mestá, obce a kraje nenesú zodpovednosť. Tvrdia, že problém spôsobila centrálna vláda, zatiaľ čo samosprávy vytvorili len približne dve percentá celkového dlhu verejnej správy.

Poslankyňa Jana Hanuliaková (PS) uviedla, že návrh vychádza z iniciatívy samosprávnych združení a jeho cieľom je vyňať obce, mestá a kraje zo sankčných mechanizmov, ktoré nemôžu ovplyvniť. Podľa nej ide o riešenie, ktoré môže zabrániť kolapsu miestnej správy pri zostavovaní rozpočtov na budúci rok.

SaS upozorňuje, že samosprávy majú dlhodobo prísnejšie rozpočtové pravidlá než štát a sankcie dlhovej brzdy na ne nemajú dopadať rovnako ako na vládu.

Navrhovaná novela ponecháva sankcie voči vláde v platnosti. Účinná by mala byť od vyhlásenia, aby zmeny mohli uplatniť už pri tvorbe rozpočtov na rok 2027. O návrhoch by mohli rokovať na najbližšej schôdzi Národnej rady SR koncom mája.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.