Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko dostalo platbu vo výške 1,243 miliardy eur z plánu obnovy

Slovensko v utorok dostalo peniaze zo šiestej a siedmej platby z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 1,243 miliardy eur. Informoval o tom Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Šiesta platba predstavuje viac ako 590 miliónov eur a siedma viac než 652 miliónov eur. Celkovo tak krajina získala z plánu obnovy už viac než 5,2 miliardy eur z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur.

Podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) ide o výsledok práce stoviek ľudí a potvrdenie, že Slovensko dokáže plniť svoje záväzky. Získané prostriedky majú podľa neho prispieť k modernizácii nemocníc, lepšiemu vybaveniu škôl a dostupnejším službám pre obyvateľov.

Z peňazí už realizovali viaceré opatrenia. Patria medzi ne debarierizácia viac ako 130 stredných škôl, podpora pre 148 ambulancií primárnej starostlivosti či štipendiá pre talentovaných študentov.

Európska únia uhradila aj reformu financovania materských škôl, rozvoj centier zdieľaných služieb a rozšírenie kapacít domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných hospicov.

Získané zdroje majú podľa vlády prispieť k zlepšeniu kvality života a pokračovaniu reforiem v kľúčových oblastiach verejných služieb.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Boris Kollár zaplatil Čurillovi 50-tisíc eur

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár zaplatil vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur. Vyplýva to z vyjadrenia Čurillovho advokáta Petra Kubinu, podľa ktorého tým Kollár splnil peňažnú časť právoplatného rozsudku súdu.

Na splnenie nepeňažnej časti rozhodnutia, teda zverejnenie ospravedlnenia, má Kollár ešte týždeň. Advokát zároveň uviedol, že hoci by rešpektovanie súdnych rozhodnutí malo byť samozrejmosťou, považujú za potrebné tento krok oceniť.

Podľa neho Kollár zaplatením sumy predišiel ďalším nákladom, ako sú úroky z omeškania, trovy konania či odmena exekútora. Postup označil za racionálny a pragmatický.

Kubina zároveň poukázal na iný prípad, v ktorom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podľa neho zatiaľ neuhradil súdom priznanú sumu v podobnom spore o ochranu osobnosti. Tvrdí, že v dôsledku toho sa celková suma zvýšila približne o 40-tisíc eur oproti pôvodnej istine 90-tisíc eur a ďalej rastie.

Exekúcia v tomto prípade podľa neho naďalej pokračuje.

(lud)

Minúta  |  

Huliak prehral súd s ochranárom Hletkom, musí sa aj ospravedlniť

Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen v spore medzi ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom (nominant Smeru) a ochranárom Mariánom Hletkom. Huliak sa tak musí definitívne ospravedlniť za nepravdivé výroky a zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 500 eur.

Spor sa týkal Huliakových vyjadrení, v ktorých Hletka obviňoval zo zodpovednosti za smrť bieloruskej turistky po incidente s medveďom v roku 2024, z korupčného správania, manipulovania štatistík o počte medveďov aj zo zneužívania eurofondov. Podľa súdov tieto tvrdenia neboli pravdivé a závažným spôsobom zasiahli do jeho osobnostných práv.

Odvolací súd označil Huliakovo odvolanie za nedôvodné a stotožnil sa so záverom, že politik nemôže pod zámienkou slobody prejavu šíriť nepravdivé a urážlivé tvrdenia. Takýto spôsob kritiky podľa súdu nemá v demokratickej spoločnosti miesto.

Rozsudok je právoplatný po doručení stranám. Huliak musí do troch dní doručiť Hletkovi písomné ospravedlnenie a uhradiť priznanú sumu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ukrajina chce získať stovky miliónov z privatizácie

Ukrajinská vláda plánuje v tomto roku získať približne trinásť miliárd hrivien (asi 252 miliónov eur) prostredníctvom privatizácie štátnych aktív.

Kabinet chce podľa premiérky Julije Svyrydenkovej získať takmer desať miliárd hrivien (194 miliónov eur) z veľkých privatizačných projektov a ďalšie tri miliardy hrivien (58 miliónov eur) z menších predajov. Sama označila tento cieľ za ambiciózny vzhľadom na prebiehajúcu vojnu.

Predaj štátneho majetku má pomôcť stabilizovať rozpočet aj financovať obnovu krajiny. Medzi ponúkanými aktívami je aj nákupné centrum Ocean Plaza, ktoré pôvodne patrilo ruskému oligarchovi a následne ho skonfiškovala vláda.

Objekt má ísť do aukcie v treťom štvrťroku, pričom jeho hodnota sa odhaduje na približne sto miliónov dolárov (86 miliónov eur). Kyjev pokračuje aj v sankciách voči Rusku a v súdnych konaniach zameraných na zhabanie majetku ruského štátu či podnikateľov napojených na Kremeľ.

Od začiatku roka už štát získal viac než jednu miliardu hrivien (19 miliónov eur) z predaja menších aktív.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Smer obvinil Zastavme korupciu z ovplyvňovania politiky

Predstavitelia Smeru na tlačovej konferencii kritizovali Nadáciu Zastavme korupciu, ktorú obvinili z politického ovplyvňovania verejného diania aj volebných výsledkov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar tvrdí, že nadácia sa prostredníctvom kampaní snažila zasiahnuť do parlamentných volieb v roku 2023 a podporovať vybrané politické strany.

Poslanec Richard Glück poukázal na video, v ktorom podľa neho zástupkyňa nadácie Zuzana Petková hovorí o kampani zameranej najmä na mladých voličov. Do nej sa zapojili mimovládne organizácie aj influenceri. Podľa Glücka to dokazuje snahu ovplyvniť volebný výsledok, čo označil za neprípustné.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zároveň odmietol kritiku nadácie voči rezortu. Tvrdí, že ide o účelové útoky v prospech opozície.

Ako príklad uviedol tvrdenia o bývalej rodinnej firme riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Mareka Čepka, ktorá podľa nadácie získala dotáciu napriek 29 porušeniam. Takáč to odmietol s tým, že firma nezískala ani euro, pri verejnom obstarávaní nezistili žiadne porušenie a nevyplatili žiadne finančné prostriedky.

Odmietol aj obavy z ohrozenia eurofondov pre farmárov. Podľa neho by ani v prípade zásahu Európskej komisie neprišli o financie, keďže by ich prípadne dorovnal štát. Nadáciu obvinil zo šírenia nepravdivých informácií, ktoré majú vytvárať negatívnu atmosféru.

(lud)

Minúta  |  

Opozícia neuspela, parlament podržal rentu pre premiéra

Poslanci Národnej rady SR v utorkovom hlasovaní odmietli dve novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky z dielne opozičného Hnutia Slovensko. To chcelo docieliť zmrazenie platov poslancov aj zrušenie doživotnej renty pre predsedu vlády SR. Oba návrhy predložilo do parlamentu ešte v auguste 2025.

Prvý návrh hovoril o zmrazení platov poslancov parlamentu, ich asistentov aj výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie. Druhým návrhom Hnutie Slovensko reagovalo na balík opatrení prijatý v roku 2024, takzvaný lex atentát, podľa ktorého majú najvyšší ústavní činitelia na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu.

Chcelo ním rentu a doživotnú ochranku pre premiéra a šéfa parlamentu zrušiť. „Súčasne sme chceli ponechať doživotnú rentu pre bývalého prezidenta, tak ako to bolo prakticky od vzniku Slovenskej republiky a je v súlade s dlhodobou praxou v iných demokratických štátoch, napríklad v Českej republike,“ ozrejmili predkladatelia.

Hnutie Slovensko neuspelo ani s návrhom na rozšírenie okruhu povinných osôb podľa infozákona. Chcelo ním presadiť, aby povinnými osobami boli aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v SR. Parlament však v utorkovom hlasovaní novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám s danou zmenou neposunul do druhého čítania.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.