Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer obvinil Zastavme korupciu z ovplyvňovania politiky

Predstavitelia Smeru na tlačovej konferencii kritizovali Nadáciu Zastavme korupciu, ktorú obvinili z politického ovplyvňovania verejného diania aj volebných výsledkov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar tvrdí, že nadácia sa prostredníctvom kampaní snažila zasiahnuť do parlamentných volieb v roku 2023 a podporovať vybrané politické strany.

Poslanec Richard Glück poukázal na video, v ktorom podľa neho zástupkyňa nadácie Zuzana Petková hovorí o kampani zameranej najmä na mladých voličov. Do nej sa zapojili mimovládne organizácie aj influenceri. Podľa Glücka to dokazuje snahu ovplyvniť volebný výsledok, čo označil za neprípustné.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zároveň odmietol kritiku nadácie voči rezortu. Tvrdí, že ide o účelové útoky v prospech opozície.

Ako príklad uviedol tvrdenia o bývalej rodinnej firme riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Mareka Čepka, ktorá podľa nadácie získala dotáciu napriek 29 porušeniam. Takáč to odmietol s tým, že firma nezískala ani euro, pri verejnom obstarávaní nezistili žiadne porušenie a nevyplatili žiadne finančné prostriedky.

Odmietol aj obavy z ohrozenia eurofondov pre farmárov. Podľa neho by ani v prípade zásahu Európskej komisie neprišli o financie, keďže by ich prípadne dorovnal štát. Nadáciu obvinil zo šírenia nepravdivých informácií, ktoré majú vytvárať negatívnu atmosféru.

(lud)

Minúta  |  

Opozícia neuspela, parlament podržal rentu pre premiéra

Poslanci Národnej rady SR v utorkovom hlasovaní odmietli dve novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky z dielne opozičného Hnutia Slovensko. To chcelo docieliť zmrazenie platov poslancov aj zrušenie doživotnej renty pre predsedu vlády SR. Oba návrhy predložilo do parlamentu ešte v auguste 2025.

Prvý návrh hovoril o zmrazení platov poslancov parlamentu, ich asistentov aj výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie. Druhým návrhom Hnutie Slovensko reagovalo na balík opatrení prijatý v roku 2024, takzvaný lex atentát, podľa ktorého majú najvyšší ústavní činitelia na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu.

Chcelo ním rentu a doživotnú ochranku pre premiéra a šéfa parlamentu zrušiť. „Súčasne sme chceli ponechať doživotnú rentu pre bývalého prezidenta, tak ako to bolo prakticky od vzniku Slovenskej republiky a je v súlade s dlhodobou praxou v iných demokratických štátoch, napríklad v Českej republike,“ ozrejmili predkladatelia.

Hnutie Slovensko neuspelo ani s návrhom na rozšírenie okruhu povinných osôb podľa infozákona. Chcelo ním presadiť, aby povinnými osobami boli aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v SR. Parlament však v utorkovom hlasovaní novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám s danou zmenou neposunul do druhého čítania.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Záleská ocenila Klimentovu výzvu na ochranu súdnictva

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská ocenila iniciatívu sudcu Najvyššieho súdu SR Juraja Klimenta, ktorý vyzval na ochranu nezávislosti súdnictva.

Klimentova výzva reaguje aj na kroky predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ktorý avizoval podanie trestného oznámenia na Záleskú. Podľa sudcu ide o neprípustný pokus o zastrašovanie sudcov a zásah do ich nezávislého rozhodovania. Dokument už podporili desiatky sudcov.

Záleská zdôraznila, že výzva sa netýka len jednotlivca, ale celého systému. Podľa nej je správne poukazovať na to, že ide o každého sudcu a celé súdnictvo.

Premiér svoje rozhodnutie odôvodnil podozrením zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v súvislosti s rozhodovaním o bývalom špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Trestné oznámenie avizoval už začiatkom apríla.

Sudkyňa v minulosti reagovala, že sa nebude vyjadrovať k výrokom politikov ani obžalovaných, a zdôraznila, že rozhodujúce je dianie v súdnej sieni.

Najvyšší súd koncom roka 2025 zrušil predchádzajúce rozsudky v prípade Dušana Kováčika, ktorého v roku 2022 odsúdili na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Hlas chce zvýšiť minimálne výživné na úroveň životného minima

Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania návrh, ktorý počíta so zvýšením minimálneho výživného na nezaopatrené dieťa. Predkladatelia z Hlasu chcú, aby suma stúpla z doterajších 30 percent na 100 percent životného minima.

Navrhovaná zmena má reagovať na to, že súčasná hranica minimálneho výživného už dlhodobo nezodpovedá reálnym nákladom na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa. Podľa autorov legislatívy má úprava posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí a zvýšiť zodpovednosť rodičov za ich výživu.

Poslankyňa Paula Puškárová uviedla, že cieľom je zvýšiť náhradné výživné približne z necelých 40 eur na 130 eur mesačne. Výživné podľa predkladateľov nemá mať len symbolický charakter, ale má predstavovať reálny príspevok rodiča na potreby dieťaťa.

Návrh má zároveň posilniť princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a spravodlivejšie nastaviť vyživovaciu povinnosť. Účinnosť novely navrhujú od 1. júla 2026.

Opozícia upozorňuje na praktické problémy. Poslankyňa Veronika Šrobová (PS) tvrdí, že štát nedokáže zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k deťom. Podľa nej až 60 percent oprávnených osôb náhradné výživné vôbec nevyužíva.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šaško: Peniaze na nemocnicu v Prešove nie sú ohrozené

Financie z plánu obnovy určené na výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove nie sú podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) ohrozené. Reagoval tak na tvrdenia opozície, že Slovensko môže prísť o takmer 200 miliónov eur v súvislosti s pozastavením projektu.

Šaško uviedol, že míľniky plánu obnovy budú splnené, keďže sa týkajú konkrétneho počtu lôžok v režime „shell and core“ a „full fit out“. Podľa neho tvrdenia o ohrození financií vychádzajú z nepochopenia alebo sú zámerne zavádzajúce.

Pripustil, že detaily projektu nemá, keďže výstavbu vykonávajú v režime ministerstva obrany, ktoré minulý týždeň práce pozastavilo pre kontrolu kvality nosných prvkov stavby. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zároveň pripustil možné meškanie v horizonte niekoľkých mesiacov.

Projekt nemocnice v hodnote takmer 448 miliónov eur majú dokončiť do roku 2027 a počíta s viac ako tisíckou lôžok. Opozícia varuje pred stratou financií z plánu obnovy, čo však Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy odmieta s tým, že zmeny nemajú vplyv na dostupnosť zdrojov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Do obecnej polície budú môcť vstúpiť už len občania Slovenska

Nové pravidlá na prijímanie príslušníkov obecnej polície schválili poslanci Národnej rady SR. Po novom sa nimi budú môcť stať výlučne štátni občania Slovenskej republiky. Zmenu presadila skupina poslancov za SNS s odôvodnením, že ide o posilnenie bezpečnosti a dôvery verejnosti.

Predkladatelia zdôraznili, že obecná polícia je súčasťou verejnej moci a zabezpečuje poriadok na úrovni samosprávy. Zavedenie podmienky občianstva má podľa nich upevniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov k štátu.

Novela zároveň myslí aj na súčasných zamestnancov. Tí, ktorí nie sú občanmi SR a budú k 31. decembru 2026 v pracovnom pomere k obci, budú túto podmienku považovať za splnenú. Nové pravidlo sa tak bude týkať iba budúcich uchádzačov a nebude zasahovať do existujúcich pracovnoprávnych vzťahov.

Zákon nemení ďalšie požiadavky na výkon služby. Naďalej zostáva v platnosti podmienka bezúhonnosti, minimálny vek 21 rokov, ako aj požiadavky na telesnú, duševnú a odbornú spôsobilosť.

Účinnosť legislatívnej zmeny je stanovená na 1. januára 2027. Opatrenie má podľa predkladateľov prispieť k stabilite a dôveryhodnosti obecnej polície.

Líder SNS Andrej Danko krok víta a označuje ho za prirodzený vzhľadom na prenášanie kompetencií zo štátnej na mestskú políciu, pričom avizoval aj zámer presadiť do budúcnosti úpravu, podľa ktorej by starostami a poslancami samospráv mohli byť výlučne štátni občania SR.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.