Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyšší príspevok na pohreb posunuli poslanci do druhého čítania

Príspevok na pohreb by sa mal zvýšiť zo súčasných 200 na 500 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb z dielne koaličnej SNS, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.

„Dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1 000 do 3-tisíc eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov,“ skonštatovali predkladatelia.

Národniari zároveň poukázali na výšku príspevku v susedných krajinách. V Česku je pohrebné ustanovené pevnou sumou v prepočte 200 eur, Poľsko zasa od januára zvýšilo príspevok na zhruba tisíc eur.

„Zo súčasného porovnania vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom,“ dodali z SNS.

Novela by mohla byť v prípade definitívneho schválenia účinná od 1. januára 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Emiráty čelia útokom rakiet a dronov z Iránu, hovoria o práve reakcie

Ministerstvo obrany Spojených arabských emirátov v utorok informovalo, že ich protivzdušná obrana čelí útokom dronov a rakiet z Iránu, čo je druhý deň útokov po štyroch týždňoch relatívneho pokoja, odkedy Spojené štáty vyhlásili prímerie.

Rezort zahraničných vecí arabského štátu v Perzskom zálive vo vyhlásení spomenul, že incidenty predstavujú vážnu eskaláciu a priamu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Emiráty si preto vyhradzujú „plné a legitímne právo“ reagovať.

V pondelok večer Spojené arabské emiráty oznámili, že ich protivzdušná obrana čelila hrozbám raketových útokov a útokom dronov, zatiaľ čo hasiči bojovali s požiarom vo významnej zóne ropného priemyslu po útoku dronom, ktorý podľa úradov pochádzal z Iránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zdechovský rieši eurodotácie pre Slovensko

Český europoslanec Tomáš Zdechovský z frakcie Európskej ľudovej strany požiadal Európsku komisiu o vysvetlenie prideľovania európskych dotácií na Slovensku. V písomnej interpelácii upozornil na podozrenia, že financie mohli smerovať aj k subjektom napojeným na osoby spojené s korupčnou kauzou Dobytkár. Podľa neho ide o možné pretrvávanie vplyvových sietí v Slovenskej platobnej agentúre.

Zdechovský pripomenul, že Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu sa problémami pri riadení pôdohospodárskych fondov na Slovensku zaoberá dlhodobo. Kauza Dobytkár podľa neho odhalila systém, v ktorom mali pri prideľovaní dotácií požadovať úplatky vo výške 20 až 25 percent.

„Európske peniaze nemôžu končiť u ľudí napojených na korupčné štruktúry,“ uviedol a dodal, že ak potvrdia pokračovanie týchto vplyvov, Európska komisia musí „konať rýchlo a tvrdo“.

Europoslanec sa pýta, či nové informácie poukazujú na zlyhania pri riešení konfliktu záujmov podľa pravidiel Únie. Zároveň žiada konkrétne opatrenia na ochranu rozpočtu vrátane auditov či pozastavenia platieb.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dankova novela obecnej polície: PS hovorí o rozpore s ústavou a EÚ

Opozičné hnutie PS kritizuje novelu zákona o obecnej polícii z dielne SNS, ktorá stanovuje, že príslušníkom obecnej polície sa môže stať výlučne občan Slovenskej republiky. Podľa strany je takáto úprava v rozpore s Ústavou SR aj právom Európskej únie, najmä s princípom voľného pohybu pracovných síl.

Stranícka poslankyňa Lucia Plaváková vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vetoval. „Ak zákon nebude vetovaný alebo veto bude prelomené, sme pripravení zákon podať na Ústavný súd,“ uviedla.

PS upozorňuje, že novela môže viesť k diskriminácii. Zuzana Števulová spomenula, že by sa napríklad občan Česka s dlhodobým pobytom na Slovensku nemohol stať mestským policajtom, hoci má právo kandidovať aj voliť v komunálnych voľbách. „To popiera akúkoľvek logiku a zdravý rozum,“ dodala.

Hnutie tiež poukazuje na prechodné ustanovenie, podľa ktorého môžu cudzinci v obecnej polícii zostať do konca roka 2026, čo vytvára nerovnaké podmienky medzi uchádzačmi.

Novelu schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2027. Predseda SNS Andrej Danko ju obhajuje ako prirodzené opatrenie, aby obecná polícia bola „v rukách štátnych občanov“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šéf Pentagónu: Prímerie s Iránom stále platí

Americký minister obrany Pete Hegseth v utorok vyhlásil, že prímerie medzi USA a Iránom stále platí, aj keď v oblasti Hormuzského prielivu pokračujú incidenty a výmena paľby. Podľa jeho slov Spojené štáty „úspešne zabezpečili cestu“ cez strategickú vodnú trasu a pripravujú sa na obnovenie plavby stoviek obchodných lodí.

Hegseth zdôraznil, že Irán nemá kontrolu nad prielivom. „Tvrdili, že kontrolujú prieliv. Nekontrolujú,“ povedal.

Americká armáda uviedla, že potopila šesť iránskych člnov a zachytila rakety aj drony po nasadení námorníctva v rámci operácie „Projekt Sloboda“. Tú Hegseth označil za dočasnú, pričom má obranný charakter: „Americké sily nebudú musieť vstúpiť do iránskych vôd ani vzdušného priestoru. Nie je to potrebné. Nehľadáme boj.“

Od vyhlásenia prímeria 7. apríla Irán podľa generála Dana Cainea deväťkrát zaútočil na obchodné lode a dvakrát ich zadržal. Zároveň mal viac ako desaťkrát útočiť na americké sily. Napriek tomu podotkol, že útoky „nedosahujú prahovú hodnotu na obnovenie hlavných bojových operácií“. Hegseth avizoval, že USA budú reagovať na útoky a „brániť sa agresívne“.

(reuters, max)

Minúta  |  

KDH varuje pred stratou miliárd, čerpanie eurofondov viazne

Predstavitelia KDH vyzývajú na zásadnú zmenu v správe eurofondov a ich väčšiu decentralizáciu smerom k regiónom. Predseda hnutia Milan Majerský upozornil, že Slovensko stojí pred novým programovým obdobím, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho ekonomický vývoj. „Či sa posunie dopredu, alebo ostane stáť a bude v závese ostatných vyspelých krajín,“ dodal.

KDH kritizuje doterajšie výsledky, keďže z aktuálneho balíka takmer 12,8 miliardy eur sa podarilo vyčerpať len niečo vyše 12 percent. „Štyrikrát sme mali možnosť čerpať eurofondy v rôznych programových obdobiach. To prvé bolo polovičné, zvyšné tri sú naozaj z veľkej časti tragédiou,“ uviedol Majerský.

Hnutie zdôrazňuje, že regióny najlepšie poznajú svoje potreby a mali by mať väčšie kompetencie pri rozhodovaní. Ako príklad uvádza Poľsko, kde až 44 percent eurofondov spravujú regióny, kým na Slovensku je to približne 19 percent.

Majerský zároveň poukázal na prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Kým Bratislava dosahuje 148 percent priemeru EÚ, východné regióny sú na úrovni približne 50 percent.

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann môžu byť slabšie regióny príležitosťou na rast. „Slovensko môže rásť, ale nie vtedy, keď bude rásť vláda. Môže rásť vtedy, keď budú rásť regióny,“ prízvukovala.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.