Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vyzval Irán na kapituláciu. Tvrdí, že jeho armáda „zmizla“

Americký prezident Donald Trump v utorok spochybnil vojenské schopnosti Iránu a povedal, že Teherán „by mal mávať bielou vlajkou kapitulácie“, ale je na to príliš hrdý. Iránska armáda sa podľa neho zredukovala na streľbu z „peashootersov“ (neúčinných zbraní, poznámka redakcie).

„Hrajú hry, ale dovoľte mi povedať, chcú uzavrieť dohodu. A kto by nechcel, keď sa vaša armáda úplne vytratila?“ skonštatoval.

Šéf Bieleho domu nešetril chválou na adresu americkej blokády iránskych prístavov v regióne. „Je to ako kus ocele. Nikto nebude blokádu spochybňovať. A myslím si, že to funguje veľmi dobre,“ zhodnotil.

Na otázku, čo by musel Irán urobiť, aby porušil prímerie, Trump odpovedal: „No, zistíte to, pretože vám dám vedieť. Vedia, čo nemajú robiť.“ Irán by si však podľa prezidenta USA „mal zachovať bielu vlajku kapitulácie“. „Keby išlo o boj, zastavili by sme ho,“ uzavrel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bulharsko na konci krízy, prezidentka odovzdá mandát Radevovi

Bulharská prezidentka Iliana Jotovová oznámila, že 7. mája odovzdá mandát na zostavenie novej vlády strane Progresívne Bulharsko (PB), ktorá zvíťazila v nedávnych parlamentných voľbách. Strana vedená bývalým prezidentom Rumenom Radevom získala 44,6 percenta hlasov, čo jej umožňuje vládnuť bez potreby koaličných partnerov.

Jotovová konkretizovala, že očakáva rýchly proces zostavenia kabinetu. Víťazná strana ju podľa jej slov uistila o pripravenosti návrhu vlády. Parlament by mohol kabinet potvrdiť už 8. mája.

Víťazstvo PB prichádza po období politickej nestability, počas ktorého Bulharsko absolvovalo osem volieb za päť rokov. Strana už skôr oznámila, že jej kandidátom na premiéra bude Rumen Radev.

Radev, bývalý stíhací pilot, je známy euroskeptickými postojmi a nesúhlasom s ďalšou vojenskou podporou Ukrajiny. V januári odstúpil z prezidentskej funkcie, aby sa mohol uchádzať o parlamentný post po páde predchádzajúcej vlády, ktorý nasledoval po masových protestoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vyšší príspevok na pohreb posunuli poslanci do druhého čítania

Príspevok na pohreb by sa mal zvýšiť zo súčasných 200 na 500 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb z dielne koaličnej SNS, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.

„Dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1 000 do 3-tisíc eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov,“ skonštatovali predkladatelia.

Národniari zároveň poukázali na výšku príspevku v susedných krajinách. V Česku je pohrebné ustanovené pevnou sumou v prepočte 200 eur, Poľsko zasa od januára zvýšilo príspevok na zhruba tisíc eur.

„Zo súčasného porovnania vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom,“ dodali z SNS.

Novela by mohla byť v prípade definitívneho schválenia účinná od 1. januára 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Emiráty čelia útokom rakiet a dronov z Iránu, hovoria o práve reakcie

Ministerstvo obrany Spojených arabských emirátov v utorok informovalo, že ich protivzdušná obrana čelí útokom dronov a rakiet z Iránu, čo je druhý deň útokov po štyroch týždňoch relatívneho pokoja, odkedy Spojené štáty vyhlásili prímerie.

Rezort zahraničných vecí arabského štátu v Perzskom zálive vo vyhlásení spomenul, že incidenty predstavujú vážnu eskaláciu a priamu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Emiráty si preto vyhradzujú „plné a legitímne právo“ reagovať.

V pondelok večer Spojené arabské emiráty oznámili, že ich protivzdušná obrana čelila hrozbám raketových útokov a útokom dronov, zatiaľ čo hasiči bojovali s požiarom vo významnej zóne ropného priemyslu po útoku dronom, ktorý podľa úradov pochádzal z Iránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zdechovský rieši eurodotácie pre Slovensko

Český europoslanec Tomáš Zdechovský z frakcie Európskej ľudovej strany požiadal Európsku komisiu o vysvetlenie prideľovania európskych dotácií na Slovensku. V písomnej interpelácii upozornil na podozrenia, že financie mohli smerovať aj k subjektom napojeným na osoby spojené s korupčnou kauzou Dobytkár. Podľa neho ide o možné pretrvávanie vplyvových sietí v Slovenskej platobnej agentúre.

Zdechovský pripomenul, že Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu sa problémami pri riadení pôdohospodárskych fondov na Slovensku zaoberá dlhodobo. Kauza Dobytkár podľa neho odhalila systém, v ktorom mali pri prideľovaní dotácií požadovať úplatky vo výške 20 až 25 percent.

„Európske peniaze nemôžu končiť u ľudí napojených na korupčné štruktúry,“ uviedol a dodal, že ak potvrdia pokračovanie týchto vplyvov, Európska komisia musí „konať rýchlo a tvrdo“.

Europoslanec sa pýta, či nové informácie poukazujú na zlyhania pri riešení konfliktu záujmov podľa pravidiel Únie. Zároveň žiada konkrétne opatrenia na ochranu rozpočtu vrátane auditov či pozastavenia platieb.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dankova novela obecnej polície: PS hovorí o rozpore s ústavou a EÚ

Opozičné hnutie PS kritizuje novelu zákona o obecnej polícii z dielne SNS, ktorá stanovuje, že príslušníkom obecnej polície sa môže stať výlučne občan Slovenskej republiky. Podľa strany je takáto úprava v rozpore s Ústavou SR aj právom Európskej únie, najmä s princípom voľného pohybu pracovných síl.

Stranícka poslankyňa Lucia Plaváková vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vetoval. „Ak zákon nebude vetovaný alebo veto bude prelomené, sme pripravení zákon podať na Ústavný súd,“ uviedla.

PS upozorňuje, že novela môže viesť k diskriminácii. Zuzana Števulová spomenula, že by sa napríklad občan Česka s dlhodobým pobytom na Slovensku nemohol stať mestským policajtom, hoci má právo kandidovať aj voliť v komunálnych voľbách. „To popiera akúkoľvek logiku a zdravý rozum,“ dodala.

Hnutie tiež poukazuje na prechodné ustanovenie, podľa ktorého môžu cudzinci v obecnej polícii zostať do konca roka 2026, čo vytvára nerovnaké podmienky medzi uchádzačmi.

Novelu schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2027. Predseda SNS Andrej Danko ju obhajuje ako prirodzené opatrenie, aby obecná polícia bola „v rukách štátnych občanov“.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.