Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump náhle stopol eskortu tankerov, verí v dohodu s Iránom

Spojené štáty dočasne prerušili operáciu na eskortovanie lodí cez Hormuzský prieliv. Americký prezident Donald Trump uviedol, že dôvodom je „výrazný pokrok“ smerom ku komplexnej dohode s Iránom.

Len niekoľko hodín pred Trumpovým vyhlásením minister zahraničných vecí Marco Rubio predstavil operáciu, ktorá mala pomôcť tankerom uviaznutým v Perzskom zálive. Hormuzský prieliv je prakticky zablokovaný od začiatku konfliktu, čo zasiahlo približne pätinu svetových dodávok ropy a prispelo ku globálnej energetickej kríze.

Trump na sociálnej sieti oznámil, že blokáda zostáva v platnosti, no projekt eskortovania lodí bude na krátky čas pozastavený, aby sa preverilo, či je možné finálnu dohodu s Teheránom dokončiť a podpísať.

Bezprostredne po jeho vyjadrení klesla cena americkej ropy o viac než dva doláre za barel a dostala sa pod hranicu 100 dolárov.

„Operácia Epická zúrivosť sa skončila,“ povedal Rubio na margo vojenskej operácie spustenej koncom februára po boku Izraela. „Neželáme si, aby došlo k ďalšej eskalácii.“

(reuters, bak )

Minúta  |  

Ruské útoky zabili 27 ľudí pred prímerím navrhnutým Kyjevom

Ruské útoky na východe Ukrajiny si v utorok vyžiadali najmenej 27 obetí len niekoľko hodín pred termínom prímeria, ktoré navrhol Kyjev. Najkrvavejší úder prišiel v Záporoží, kde zahynulo najmenej 12 ľudí.

Rusko oznámilo krátkodobé prímerie na 8. a 9. mája pri príležitosti osláv víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom a vojenskej prehliadky v Moskve. Ukrajina následne navrhla zastavenie bojov od polnoci zo stredy na štvrtok a vyzvala Moskvu na reciprocitu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko nemôže zastaviť útoky iba na jeden deň pre vojenskú prehliadku, zatiaľ čo pokračuje v bombardovaní ukrajinských miest.

V Záporoží zasiahli mesto letecké bomby a drony. Útok poškodil obytné budovy, autoservis aj ďalšie objekty a spôsobil rozsiahle požiare. Ďalších šesť ľudí zahynulo po bombardovaní Kramatorska v Doneckej oblasti.

Ruské útoky si vyžiadali obete aj v Dnipre, Poltavskej a Sumskej oblasti. Moskva zároveň tvrdí, že ukrajinské drony zabili päť civilistov na anektovanom Kryme a ďalších dvoch ľudí v ruskom regióne Čuvašsko.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nový Zéland bude od 2027 vyžadovať od migrantov test

Nový Zéland od roku 2027 zavedie povinný test občianstva pre migrantov žiadajúcich o naturalizáciu. Uchádzači budú musieť preukázať znalosť fungovania štátu, demokratických princípov aj základných práv a povinností občanov.

Test sa bude konať osobne a bude obsahovať 20 otázok s možnosťami odpovede v anglickom jazyku. Na úspešné absolvovanie bude potrebné správne odpovedať minimálne na 15 z nich. Otázky sa budú týkať napríklad zákona o právach, ľudských práv, vybraných trestných činov, volebného práva, fungovania vlády či pravidiel cestovania do krajiny a zo zahraničia.

Ministerka vnútra Brooke van Veldenová uviedla, že ľudia žiadajúci o občianstvo by mali rozumieť hodnotám, na ktorých krajina stojí. Spomenula napríklad slobodu prejavu či princíp, podľa ktorého nikto nestojí nad zákonom.

Podľa ministerky má skúška zabezpečiť, aby mali žiadatelia dostatočné vedomosti o svojich právach a povinnostiach ešte pred získaním občianstva.

V súčasnosti uchádzači podpisujú iba vyhlásenie, že rozumejú právam a povinnostiam občana. Presné detaily nového systému pripravuje ministerstvo vnútra. Povinnosť by mala začať platiť v druhej polovici roka 2027.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA chystajú vlastné moratórium na digitálne clá

Spojené štáty a skupina krajín plánujú pokračovať v presadzovaní vlastného moratória na clá v elektronickom obchode, ak sa nepodarí dosiahnuť globálnu dohodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Dôvodom je patová situácia, keď Brazília a Turecko odmietajú predĺženie dlhodobého moratória, ktoré zakazuje clá na cezhraničné elektronické prenosy, ako je streamovanie či sťahovanie softvéru.

Návrh dokumentu naznačuje, že USA spolu s partnermi chcú uzavrieť multilaterálnu dohodu, podľa ktorej „nebudú ukladať clá na elektronické prenosy medzi sebou“ na neurčité obdobie. Tento krok podporujú krajiny ako Japonsko, Južná Kórea či Austrália.

Moratórium, ktoré existuje od roku 1998, je podľa veľkých digitálnych ekonomík kľúčové pre stabilitu globálneho obchodu. Jeho neobnovenie však poukazuje na slabnúcu schopnosť WTO riešiť moderné výzvy. „Vysiela to jasný signál, že pravidlá WTO sa pomaly vytrácajú,“ uviedol zástupca Medzinárodnej obchodnej komory Andrew Wilson.

Diplomati zároveň pripúšťajú, že okamžité zavedenie ciel je nepravdepodobné, no upozorňujú na rastúcu neistotu pre podniky. USA zdôrazňujú, že cieľom zostáva multilaterálna dohoda, no v prípade jej zlyhania budú pokračovať v užšej spolupráci s partnermi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po mesiacoch je PornHub dostupný v Británii aj pre užívateľov Apple

PornHub podľa Politica obnovil plný prístup pre používateľov zariadení Apple v Spojenom kráľovstve po tom, čo technologická spoločnosť zaviedla nové overovanie veku na úrovni zariadení. Materská spoločnosť Aylo spresnila, že ide o reakciu na požiadavky zákona o online bezpečnosti, ktorý si vyžaduje účinné opatrenia na zabránenie prístupu maloletých k obsahu pre dospelých.

Platforma v januári čiastočne obmedzila prístup pre britských používateľov práve pre obavy z uplatňovania zákona. Tvrdila, že individuálne overovanie veku na jednotlivých stránkach vedie k presunu používateľov na menej regulované platformy.

Zlom priniesla marcová aktualizácia systému iOS, ktorá zaviedla kontrolu veku priamo na zariadeniach Apple. Podľa Aylo ide o „priekopnícke“ riešenie. „Ponúka jedno z najsilnejších ochranných opatrení, ktoré je možné len ťažko obísť,“ skonštatoval viceprezident Alex Kekesi.

Spoločnosť dlhodobo presadzovala model, v ktorom by overovanie veku zabezpečovali technologickí giganti ako Apple, Google či Microsoft, čím by sa podľa nej vytvorili rovnaké podmienky pre všetky platformy.

(max)

Minúta  |  

Pápež podľa Trumpa ohrozuje veľa katolíkov

Americký prezident Donald Trump opäť zaútočil na pápeža Leva XIV. a obvinil ho z ohrozovania katolíkov po celom svete. Podľa Trumpa by mu neprekážalo, keby Irán získal jadrovú zbraň.

Šéf Bieleho domu sa na adresu pápeža vyjadril vo víkendovom rozhovore s konzervatívnym komentátorom Hugom Hewittom. Reagoval na otázku, či by mal Lev XIV. pri kontaktoch s komunistickou Čínou otvoriť otázku väzneného hongkonského podnikateľa Jimmyho Laia.

„Pápež by radšej hovoril o tom, že je v poriadku, ak Irán vlastní jadrovú zbraň,“ odvetil Trump. „Nemyslím si, že je to veľmi dobré. Myslím si, že tým ohrozuje veľa katolíkov a veľa ľudí, ale ak je to na pápežovi, tak dobre. Myslí si, že je úplne v poriadku, ak Irán vlastní jadrovú zbraň.“ uviedol.

Trump hlave katolíckej cirkvi adresoval opätovnú kritiku krátko pred štvrtkovou návštevou amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia vo Vatikáne. Zdroj z Vatikánu v nedeľu agentúre AFP povedal, že stretnutie šéfa americkej diplomacie s pápežom je pokusom o zmiernenie napätia medzi Washingtonom a Svätou stolicou.

Pápež v utorok v reakcii na nový útok prezidenta USA Donalda Trumpa uviedol, že „poslaním cirkvi je hlásať evanjelium, hlásať mier“. Zdôraznil, že jeho slová vychádzajú z náboženského poslania šíriť evanjelium a hlásať mier, a preto by nemali byť vnímané ako politické vyhlásenia, ale ako Božie slovo.

„Ak ma chce niekto kritizovať za to, že hlásam evanjelium, mal by tak robiť v súlade s pravdou,“ povedal pápež v utorok večer v Castel Gandolfe, uviedla agentúra Kathpress citovaná agentúrou APA.

Cirkev sa podľa neho už roky vyslovuje proti všetkým jadrovým zbraniam a v tejto otázke neexistujú žiadne pochybnosti. Reagoval tak na Trumpovo opätovné tvrdenie, že pápež by považoval za prijateľné, keby Irán disponoval jadrovou zbraňou.

(tasr, dpa, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.