Od žiadosti až po odvolanie
Všetko sa začína podaním žiadosti o prijatie do škôlky. Rodičia ju musia podať medzi 1. a 31. májom podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.
Ak škôlka nemá voľné miesto, riaditeľ vydá rozhodnutie o neprijatí a uvedie dôvod. Rodičia sa proti nemu môžu odvolať do 15 dní. Ak nepomôže ani odvolanie, situáciu rieši zriaďovateľ – najčastejšie obec alebo mestská časť. Tá sa pokúsi nájsť miesto v inej škôlke vo svojej pôsobnosti.
Keď ani to nevyjde, obec musí do 10. júla oznámiť rodičom inú dostupnú materskú školu, pokojne aj mimo svojej pôsobnosti. Rodič potom podáva novú žiadosť, tentoraz do 20. júla.
Keď sa miesto nenájde, nastupuje príspevok
Ak sa dieťa nepodarí umiestniť do štátnej materskej školy ani po všetkých týchto krokoch, rodič môže požiadať o predĺžený rodičovský príspevok. Žiadosť sa podáva na príslušnom úrade práce podľa trvalého pobytu.
Nárok môže vzniknúť aj vtedy, keď dieťa nakoniec prijmú do súkromnej alebo cirkevnej škôlky. Rodič však musí preukázať, že využil všetky možnosti v štátnom systéme.
K žiadosti treba doložiť najmä:
- rozhodnutie o neprijatí do spádovej škôlky,
- podané odvolanie,
- oznámenie obce o náhradnej škôlke,
- rozhodnutia o neprijatí aj z ďalších škôlok,
- prípadne potvrdenie, že obec nedokázala zabezpečiť miesto.
Ak rodič už poberá predĺžený rodičovský príspevok v školskom roku 2025/2026, môže ho dostávať aj naďalej, najdlhšie do 31. augusta 2026, pokiaľ stále spĺňa podmienky.
Dôležité však je, že ak dieťa neskôr prijmú do štátnej škôlky, nárok na príspevok automaticky zaniká.
Problém s kapacitami sa stále nevyriešil
Najkritickejšia situácia je dlhodobo v Bratislave a jej satelitoch. Rodičia tu bežne podávajú prihlášky do viacerých materských škôl naraz, no napriek tomu ostávajú bez miesta. Nie je výnimkou, že dieťa neprijmú ani do jednej zo spádových škôlok. „Podali sme päť prihlášok, a neprijali nás nikde. Neviem, čo máme od septembra robiť,“ opisuje typickú skúsenosť matka v diskusii rodičov na sociálnej sieti.
Mestské časti na situáciu reagujú aj tým, že zverejňujú návody pre rodičov neprijatých detí. Existencia takýchto manuálov však poukazuje na rozsah problému. „Človek má pocit, že musí mať známosti, inak nemá šancu,“ zaznieva opakovane v online diskusiách.
Podobná situácia je aj v rýchlo rastúcich obciach v okolí Senca, napríklad v Bernolákove či Chorvátskom Grobe. Samosprávy otvorene hovoria o tom, že každoročne musia odmietnuť stovky žiadostí. Rodičia pritom poukazujú na paradox, že v obci platia dane, no ich deti si musia hľadať miesto inde. „Bývame tu, platíme tu dane, ale škôlku máme 20 kilometrov od domu,“ píše jeden z rodičov v miestnej skupine na sociálnej sieti.
Nespokojnosť rodičov sa opakovane pretavuje aj do petícií a verejných vystúpení. Napríklad v bratislavských Jarovciach žiadali rozšírenie kapacít škôlky po tom, ako viaceré deti zostali bez umiestnenia. „Obec rastie, ale škôlka nie. Toto sa dalo predvídať,“ kritizujú rodičia.
Problém sa netýka len západu krajiny. Aj v Košiciach a Prešovskom kraji ostávajú po zápisoch desiatky až stovky detí neprijaté. Rodičia upozorňujú najmä na to, že systém zvýhodňuje predškolákov, zatiaľ čo trojročné deti majú výrazne menšiu šancu na prijatie. „Ak nemáte štyri roky, prakticky nemáte šancu,“ píšu rodičia v regionálnych diskusiách.
Dôsledky sú pritom konkrétne a citeľné. Rodičia často odkladajú návrat do práce, čo má dosah na ich finančnú situáciu aj kariéru. „Musela som si predĺžiť rodičovskú, lebo nemám kam dať dieťa,“ konštatuje ďalšia matka.
Alternatívou síce sú súkromné škôlky, sú však výrazne drahšie. „Súkromná škôlka nás vyjde viac ako hypotéka,“ zaznieva v diskusiách opakovane.
Podľa dostupných údajov chýbajú na Slovensku tisíce miest v materských školách, pričom najviac zasiahnuté sú trojročné deti. Napriek výzvam na rozširovanie kapacít záujem samospráv výrazne prevyšuje dostupné financie.
Každoročné sťažnosti rodičov tak naznačujú, že bez systematického riešenia bude tlak na materské školy naďalej rásť.
