Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Indonézia pátra po nezvestných po erupcii sopky Dukono

Indonézski záchranári v sobotu obnovili pátranie po troch turistoch, ktorí zmizli po erupcii sopky Dukono na ostrove Halmahera v Tichom oceáne.

Do akcie nasadili najmenej sto záchranárov, vojakov a policajtov aj dva termálne drony. Hľadajú dvoch občanov Singapuru a jedného Indonézana. Pátranie sa sústreďuje na okolie krátera v okruhu približne 700 metrov.

Sopka v provincii Severné Moluky začala vybuchovať v piatok ráno a vychrlila popol až do výšky desať kilometrov. Úrady ešte v piatok evakuovali 17 ľudí, z toho sedem Singapurčanov a desať Indonézanov. Večer však museli pátranie prerušiť, pretože erupcie pokračovali.

Polícia uviedla, že preživší hovorili o troch mŕtvych vrátane dvoch Singapurčanov. Záchranná agentúra však úmrtia do soboty nepotvrdila.

Singapurská diplomacia spolupracuje s indonézskymi úradmi a poskytuje pomoc postihnutým rodinám. Indonézski vulkanológovia ponechali pre Dukono tretí najvyšší stupeň varovania a odporúčajú nevstupovať do štvorkilometrovej zóny od krátera.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Lavrov vyzval Emiráty na podporu rokovaní USA s Iránom

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v piatok telefonoval so svojím partnerom zo Spojených arabských emirátov šejkom Abdalláhom bin Zájidom Ál Nahjánom. Povedal mu, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom treba podporiť, aby zabránili obnoveniu bojov na Blízkom východe.

Moskva uviedla, že je potrebné sústrediť sa na pokračujúce rokovania medzi Washingtonom a Teheránom a neohroziť šance na stabilizáciu regiónu návratom k nepriateľským akciám.

Ministerstvo financií USA v piatok oznámilo sankcie voči desiatim osobám a firmám, vrátane viacerých subjektov v Číne a Hongkongu. Podľa Washingtonu pomáhali iránskej armáde získavať zbrane a suroviny používané pri výrobe dronov Šáhid.

Sankcie prichádzajú krátko pred plánovanou cestou prezidenta Donalda Trumpa do Číny, kde sa má stretnúť s prezidentom Si Ťin-pchingom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Biely dom zvažuje odvolanie šéfa úradu pre lieky a potraviny

Biely dom podľa viacerých zdrojov schválil plán na odvolanie šéfa amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) Martyho Makaryho. Definitívne rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa však podľa poradcov ešte nepadlo a situácia sa môže zmeniť.

Trump v piatok večer poprel, že by už hľadal nového šéfa FDA, no viacerí predstavitelia administratívy údajne diskutujú o možných náhradníkoch. Medzi kandidátmi spomínajú bývalého komisára FDA Stephena Hahna či Bretta Giroira.

Makary čelí rastúcej kritike zo strany Trumpových spojencov, konzervatívnych médií, farmaceutických firiem aj odporcov interrupcií. Kritici mu vyčítajú najmä postup FDA pri schvaľovaní liekov, spory okolo potratovej tabletky či reguláciu ochutených elektronických cigariet, ktoré Trump počas kampane sľuboval chrániť.

Agentúra FDA zároveň prechádza turbulentným obdobím. Od minulého roka ju opustili tisíce zamestnancov vrátane viacerých vysokopostavených regulátorov. Odborníci upozorňujú na pokles morálky aj nedostatok skúsených odborníkov vo vedení úradu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Súd povolil kamery v prípade obžalovaného z vraždy Kirka

Sudca v Utahu odmietol žiadosť Tylera Robinsona, obžalovaného z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, aby zakázal živé televízne prenosy a fotografovanie zo súdnych pojednávaní.

Sudca Tony Graf uviedol, že prenosy zabezpečujú verejnú kontrolu justície a súd prijal opatrenia, aby zábery neovplyvnili možných porotcov, napríklad nezobrazovaním Robinsonových pút. Obhajoba tvrdila, že médiá prípad spracúvajú senzačne a jednostranne.

Zachovanie kamier podporili Kirkova vdova Erika, médiá aj prokuratúra. Podľa nich je transparentnosť najlepším spôsobom, ako čeliť dezinformáciám a konšpiráciám.

Graf zároveň vyhovel obhajobe a odložil predbežné pojednávanie na 6. až 10. júla. Prokurátori na ňom musia preukázať dostatok dôkazov, aby prípad smeroval k procesu. Obhajcovia žiadali čas na preskúmanie dát, ktoré majú spájať Robinsonovu DNA s puškou použitou pri útoku.

Ďalšie pojednávanie bude 19. mája. Prokuratúra žiada pre Robinsona trest smrti. Kirka zastrelili 10. septembra 2025 počas diskusie na Utah Valley University.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump oznámil trojdňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

Rusko a Ukrajina v piatok potvrdili, že súhlasili s trojdňovým prímerím, ktoré ohlásil americký prezident Donald Trump a ktoré potrvá od 9. do 11. mája.

Podľa Trumpa má počas tohto obdobia dôjsť k zastaveniu všetkých bojových operácií. Súčasťou dohody má byť aj výmena po tisíc vojnových zajatcov na každej strane.

Rusko aj Ukrajina sa v poslednom období navzájom obviňujú z porušovania predchádzajúcich prímerí, ktoré každá strana vyhlasovala samostatne.

Trump vyjadril nádej, že ide o krok smerom k ukončeniu vojny. „Dúfajme, že je to začiatok konca veľmi dlhej, smrteľnej a ťažkej vojny,“ uviedol. Zároveň dodal, že rokovania o ukončení konfliktu pokračujú a zaznamenávajú pokrok.

Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov pricestoval do Miami na sériu stretnutí s predstaviteľmi USA, keďže mierové rokovania uviazli na mŕtvom bode.

Príčinou je otázka východnej ukrajinskej oblasti Doneck. Moskva požaduje, aby Kyjev stiahol vojská z častí regiónu, ktoré sa jej nepodarilo obsadiť. Ukrajina tvrdí, že sa nevzdá území, ktoré kontroluje.

(reuters, est)

Minúta  |  

Slováci chcú do dôchodku v 60-ke, no na penziu nemyslia

Väčšina Slovákov by chcela odísť do dôchodku už vo veku 60 rokov, no na finančné zabezpečenie na penziu sa pripravuje len malá časť populácie. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN, podľa ktorého sa o budúcu výšku dôchodku zaujíma iba jedenásť percent ľudí.

Na dlhší život sa cíti pripravených len 31 percent respondentov zo Slovenska, čo je najmenej spomedzi piatich sledovaných krajín. Vyššiu mieru pripravenosti deklarovali obyvatelia Českej republiky, Belgicka či Španielska.

Prieskum zároveň zaznamenal pokles dôvery v schopnosť štátu zabezpečiť dôchodky v budúcnosti. Štátu v tejto oblasti dôveruje 64 percent opýtaných, čo je o deväť percentuálnych bodov menej než pred dvoma rokmi.

Podľa výsledkov prieskumu zaostáva finančná pripravenosť Slovákov najmä pre nízke úspory a slabé finančné rezervy domácností. So svojou finančnou situáciou je spokojných iba 17 percent respondentov a len 19 percent si môže dovoliť kúpiť to, čo chce. Bez akýchkoľvek úspor zostáva 22 percent ľudí.

Zisťovanie mienky taktiež potvrdilo, že dôsledky slabej pripravenosti pociťujú už aj súčasní dôchodcovia. Takmer polovica z nich po odchode do penzie zaznamenala výrazný pokles príjmu. Sedem z desiatich pracujúcich Slovákov nad 55 rokov preto zvažuje, že budú pracovať aj po odchode do dôchodku.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.