Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump pohrozil návratom operácie v Hormuze, ak zlyhajú rokovania

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA môžu obnoviť vojenskú operáciu v Hormuzskom prielive, ak rokovania s Iránom neprinesú pokrok. Novinárom povedal, že Washington by sa mohol vrátiť k operácii Project Freedom, prípadne k rozšírenej verzii „Project Freedom Plus“, informuje Jerusalem Post.

Trump nespresnil, čo by nové opatrenia zahŕňali, poznamenal však, že Pakistan Spojené štáty žiadal, aby operáciu nespúšťali. Washington pritom len tento týždeň oznámil pozastavenie eskortnej misie pre obchodné lode v strategickom prielive.

Americké sily podľa ústredného veliteľstva ozbrojených síl USA vyradili dva iránske ropné tankery, ktoré sa údajne pokúšali porušiť americkú blokádu Hormuzského prielivu.

USA zároveň podnikli odvetné útoky na iránske vojenské zariadenia po tom, čo Irán zaútočil raketami a dronmi na americké lode v oblasti.

(mja)

Minúta  |  

Putin v Moskve označil vojnu na Ukrajine za spravodlivú

Ruský prezident Vladimir Putin počas osláv Dňa víťazstva na moskovskom Červenom námestí vyhlásil, že ruskí vojaci na Ukrajine bojujú proti „agresívnej sile podporovanej celým NATO“. V prejave opäť označil vojnu na Ukrajine za spravodlivú a prepojil ju s odkazom Sovietskeho zväzu z druhej svetovej vojny, informuje portál Moscow Times.

„Veľký čin generácie víťazov inšpiruje vojakov, ktorí dnes plnia ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Putin.

Tohtoročné oslavy však sprevádzali viditeľné zmeny. Pre bezpečnostné obavy bola vojenská prehliadka výrazne obmedzená a prvýkrát po takmer dvoch desaťročiach sa na nej neobjavila ťažká vojenská technika.

Moskva aj Kyjev zároveň počas sviatku pristúpili na trojdňové prímerie po výzve amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pozornosť vzbudilo aj usporiadanie tribúny.

Vedľa Putina sedel veterán bojov na Ukrajine Leonid Ryžov, čo analytici vnímajú ako symbolické prepojenie súčasnej vojny s historickým naratívom Kremľa o Veľkej vlasteneckej vojne.

(mja)

Minúta  |  

Pri iránskom ostrove zachytili rozsiahlu ropnú škvrnu

Pri iránskom ostrove Kharg v Perzskom zálive sa šíri rozsiahla ropná škvrna, upozornili satelitné snímky monitorovacej služby Orbital EOS. Zasiahnutá plocha už podľa odhadov presiahla 50 štvorcových kilometrov a do mora údajne uniklo viac než tritisíc barelov ropy, informuje New York Times.

Presná príčina havárie zatiaľ nie je známa, experti však hovoria o rastúcom tlaku na iránsku ropnú infraštruktúru v dôsledku americkej námornej blokády v Hormuzskom prielive. Ten je kľúčovou trasou pre svetový obchod s ropou.

Podľa analytikov Irán čelí nedostatku skladovacích kapacít, poškodeným zariadeniam aj zastaraným podmorským potrubiam, ktoré v minulosti opakovane presakovali. Objavili sa aj špekulácie, že časť ropy vypustili úmyselne, dôkazy však chýbajú.

Odborníci zároveň varujú pred ekologickými dôsledkami pre pobrežné oblasti, rybolov, odsoľovacie zariadenia aj citlivé morské ekosystémy v Perzskom zálive.

(mja)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko chce zrušiť trest za popieranie povojnového usporiadania

Opoziční poslanci z klubu Slovensko - Za ľudí predložili do parlamentu návrh na zrušenie trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Tvrdia, že ustanovenie zavedené po zmenách trestnej politiky vlády Roberta Fica (Smer) vyvoláva napätie v slovensko-maďarských vzťahoch a nepriamo zasahuje maďarskú menšinu na juhu Slovenska.

Podľa predkladateľov je problémom aj nejasná formulácia zákona, keďže pojmy spojené s povojnovým usporiadaním nemožno podľa nich jednoznačne právne definovať.

Zároveň upozorňujú, že súčasná úprava môže vytvárať priestor na zneužitie štátnej moci voči kritickým hlasom v odbornej či verejnej debate.

Hnutie Slovensko argumentuje, že vypustenie ustanovenia by mohlo prispieť k upokojeniu národnostných vzťahov a odstrániť pocit, že zákon slúži ako represívny nástroj voči historickej pamäti maďarskej komunity.

(tasr, mja)

Minúta  |  

SiamAI popiera pomoc pri obchádzaní obmedzení USA

Bangkocká spoločnosť SiamAI odmieta, že by vyvážala servery pre umelú inteligenciu do Číny. Vo vyhlásení uviedla, že dodržiava americké pravidlá pre vývoz aj opätovný vývoz technológií.

Firma reagovala na obvinenia, že pomáhala obchádzať obmedzenia na export pokročilých čipov od amerických spoločností Super Micro Computer a Nvidia do Číny.

SiamAI tvrdí, že sa na takomto vývoze nepodieľala a že sa riadi všetkými platnými americkými zákonmi a reguláciami.

Americkí prokurátori tvrdia, že do Číny sa mohli dostať americké technológie pre umelú inteligenciu v hodnote najmenej 2,5 miliardy dolárov. Z toho viac ako 500 miliónov dolárov malo smerovať do Číny od apríla do polovice mája 2025.

Prípad prichádza v čase, keď sa Thajsko stáva dôležitým miestom pre dátové centrá. V uplynulých rokoch tam investovali miliardy dolárov spoločnosti ako TikTok, Microsoft či Google.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pri americkom útoku na loď v Pacifiku zomreli dvaja ľudia

Americká armáda v piatok oznámila ďalší útok na loď vo východnom Pacifiku, ktorú podozrievala z prepravy drog. Pri zásahu zahynuli dvaja muži, jeden človek prežil.

Južné veliteľstvo uviedlo, že o preživšom informovalo pobrežnú stráž, ktorá má zabezpečiť pátracie a záchranné operácie.

Spojené štáty v uplynulých týždňoch opakovane útočili na plavidlá vo východnom Pacifiku, ktoré označujú za súčasť pašovania narkotík. Podobné zásahy vykonávajú aj v Karibiku.

Od septembra si americké útoky na takéto lode v Pacifiku a Karibiku vyžiadali už viac ako 190 obetí.

Organizácie Human Rights Watch a Amnesty International tieto zásahy kritizujú. Tvrdia, že ide o nezákonné mimosúdne zabíjanie. Americká armáda ich naopak prezentuje ako súčasť boja proti pašovaniu drog.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.