Preskočiť na obsah
  |  

Musk označil francúzskych sudcov za falošných homosexuálov

Elon Musk a bývalá šéfka siete X Linda Yaccarinová čelia vo Francúzsku súdnemu vyšetrovaniu pre podozrenia, že platforma nezabránila šíreniu detskej pornografie a zneužívaniu umelej inteligencie Grok na tvorbu sexuálne explicitných „deepfake“ materiálov, informuje denník LeFigaro.

Francúzska prokuratúra poverila vyšetrujúceho sudcu preverovaním možnej spoluúčasti vedenia siete X na týchto aktivitách. Musk reagoval na pokračovanie vyšetrovania ostrými útokmi na francúzskych sudcov.

"Sú falošnejší ako čokoládové euro a väčší 'buzeranti' ako plameniak v neónovej baletnej sukienke," vyhlásil Musk.

Podobné výroky použil už vo februári po razii vo francúzskych kanceláriách spoločnosti X. Platforma obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivované zneužitie justície. Musk zároveň opakovane útočí aj na parížsku prokuratúru, ktorú označil za nástroj ľavicových mimovládnych organizácií.

Podporu mu vyjadril aj zakladateľ Telegramu Pavel Durov, ktorý obvinil francúzske úrady z obmedzovania slobody prejavu a súkromia.

(mja)

  |  

Hlas chce vyšší príspevok na dieťa aj nulovú daň pre matky

Koaličný Hlas chce pri budúcoročnom štátnom rozpočte presadiť výraznejšiu podporu rodín, vrátane zvýšenia príspevku pri narodení dieťaťa a zavedenia nulovej dane z príjmu pre matky s viacerými deťmi.

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok a minister práce Erik Tomáš uviedli, že bez zapracovania týchto opatrení bude mať Hlas problém podporiť rozpočet na rok 2027. Strana navrhuje zvýšiť jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa zo súčasných približne 830 eur na tisíc eur.

Zároveň chce úplné odpustenie dane z príjmu pre pracujúce matky, ktoré vychovali najmenej štyri deti, pričom pripustila aj diskusiu o znížení hranice na tri deti.

Hlas argumentuje potrebou silnejšej podpory rodín a upozorňuje, že výška príspevku pri narodení dieťaťa sa nezmenila od roku 2014. Strana zároveň opätovne zdôraznila, že 13. dôchodky považuje za nedotknuteľné.

(tasr, mja)

  |  

Merz varuje pred rozkolom v NATO, kritizoval aj Fica

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Európa chce udržať NATO funkčné aj napriek rastúcemu napätiu so Spojenými štátmi. Rozdiely medzi Washingtonom a európskymi spojencami sa prehĺbili najmä pre vojnu s Iránom, ktorú viaceré európske krajiny vrátane Nemecka odmietli podporiť.

Merz na tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom zdôraznil, že spoločným cieľom Európy a USA zostáva zabrániť Iránu vo výrobe jadrových zbraní.

Napätie ešte zvýšilo rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť z Nemecka päťtisíc amerických vojakov a zrušiť plánované rozmiestnenie rakiet Tomahawk po tom, čo Merz kritizoval americké rokovania s Teheránom.

Nemecký kancelár zároveň upozornil na rastúcu hrozbu zo strany Ruska a podporil posilňovanie európskej obrany. Kriticky sa vyjadril aj k návšteve slovenského premiéra Roberta Fica v Moskve pri príležitosti osláv Dňa víťazstva.

(reuters, mja)

  |  

Péter Magyar sa stal novým maďarským premiérom

Péter Magyar sa v sobotu oficiálne stal novým maďarským premiérom po drvivom volebnom víťazstve nad Viktorom Orbánom, ktorý krajinu viedol 16 rokov. Líder strany Tisza získal ústavnú väčšinu s prísľubom obnovy ekonomiky, boja proti korupcii a zmeny politického systému.

Magyar po nástupe do funkcie vyhlásil, že Maďari dali jeho vláde mandát nielen na výmenu kabinetu, ale aj na „nový začiatok“ krajiny.

Nový premiér preberá ekonomiku oslabenú stagnáciou, rastúcimi nákladmi na energie a vysokým rozpočtovým deficitom, ktorý podľa jeho odhadov môže dosiahnuť až sedem percent HDP.

Magyar chce zároveň obnoviť pevnejšiu orientáciu Maďarska na Západ po rokoch sporov Orbánovej vlády s EÚ a NATO. Prioritou bude aj odblokovanie miliárd eur zadržaných eurofondov.

Byť premiérom pre Magyara podľa jeho slov znamená aj to, že obete, ktoré priniesli jeho predchodcovia - Lajos Batthyány, Imre Nagy a József Antall - nemôžu byť márne a že si z nich berie príklad a učí sa od nich pokore.

Pripomenul však, že bol aj svedkom toho, ako môže byť pozícia premiéra posunutá do služby moci namiesto služby národu. Táto pozícia je podľa neho zároveň varovaním, že moc je pominuteľná.

„Nebudem vládnuť, ale slúžiť,“ povedal Magyar. Následne podotkol, že krajina má za sebou dve desaťročia vlád expremiérov Viktora Orbána a Ferenca Gyurcsánya a je podľa neho symbolické, že ani jeden z nich sa v parlamente v súčasnosti nenachádza, keďže zlyhali.

Podľa neho bolo Maďarsko „vyplienené, oklamané a tí, ktorí sú za to zodpovední, sa potom vytratili, odstúpili a neprijímajú zodpovednosť.“

(reuters, mja)

  |  

Pre výskyt afrického moru ošípaných vyhlásili mimoriadnu situáciu

V okrese Žiar nad Hronom vyhlásili mimoriadnu situáciu po potvrdení afrického moru ošípaných na farme pri obci Lovča. Opatrenie začalo platiť v sobotu od rána a súvisí s rozsiahlymi veterinárnymi a bezpečnostnými zásahmi v postihnutom areáli.

Obec informovala, že v najbližších dňoch budú vykonávať dezinfekčné práce, demontáž drevených častí objektov, výrub porastov a ich následné spaľovanie. Súčasťou opatrení bude aj ochranný postrek dezinfekčnými látkami pomocou dronov.

Hoci postrek majú vykonávať výlučne v areáli farmy, letové trasy dronov môžu zasiahnuť aj okraj zastavaného územia obce.

Samospráva preto upozornila obyvateľov, aby sa nezľakli zvýšeného pohybu techniky. Podľa obce použitý postrek nepredstavuje zdravotné riziko pre ľudí ani zvieratá. Obyvateľov zároveň vyzvala, aby rešpektovali prijaté opatrenia a obmedzili pohyb v blízkosti farmy počas sanačných prác.

(tasr, mja)

  |  

Costa označil Ukrajincov za budúcich členov európskej rodiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusku sa nepodarí rozdeliť ani oslabiť Európu. Po rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom pri príležitosti Dňa Európy zdôraznil, že Ukrajina bojuje nielen za vlastnú nezávislosť, ale aj za právo európskych národov slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti, informuje agentúra Unian.

Zelenskyj zároveň poďakoval Európskej únii za podporu počas vojny a uviedol, že Kyjev pokračuje v prípravách na ďalšie kroky v procese vstupu do EÚ vrátane otvárania negociačných kapitol.

Costa označil Ukrajincov za budúcich členov európskej rodiny a vyzdvihol ich obranu európskych hodnôt. Obaja lídri hovorili aj o diplomatických aktivitách vrátane dohody sprostredkovanej USA o výmene zajatcov s Ruskom vo formáte tisíc za tisíc.

Ukrajina podľa vicepremiéra Tarasa Kačku počíta s otvorením všetkých prístupových kapitol ešte tento rok a s podpisom vstupovej dohody do roku 2027.

(mja)