Preskočiť na obsah
  |  

Ipsos: Najviac prijateľným premiérom pre ľudí by bol Korčok

Ak by si Slováci mali vybrať premiéra po najbližších parlamentných voľbách, najprijateľnejším kandidátom by bol bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok. Za vhodného predsedu vlády ho označilo v prieskume Ipsos pre Denník N 37 percent respondentov, čím predstihol predsedu PS Michala Šimečku aj súčasného premiéra Roberta Fica (Smer).

Šimečka aj Fico získali po 30 percent pozitívnych odpovedí. Korčok zároveň dosiahol najnižší podiel rozhodne neprijateľných odpovedí spomedzi sledovaných politikov. Za neprijateľného premiéra ho označilo 38 percent respondentov, zatiaľ čo pri Šimečkovi to bolo 44 percent a pri Ficovi až polovica opýtaných.

Relatívne priaznivé výsledky zaznamenal aj bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor, ktorého pozitívne hodnotilo 30 percent respondentov. Predseda SaS Branislav Gröhling získal 29 percent kladných odpovedí.

Na opačnom konci rebríčka skončili viacerí predstavitelia koalície aj opozície. Predsedu Republiky Milana Uhríka pozitívne vníma 26 percent respondentov, Roberta Kaliňáka (Smer) 24 percent, Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) 23 percent, Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) 23 percent a Tibora Gašpara (Smer) 19 percent.

Prieskum agentúra realizovala na vzorke 1 046 respondentov od 17. do 22. apríla 2026.

(max)

  |  

Putin chce rokovať cez exkancelára Nemecka, Berlín to odmieta

Nemecko odmietlo návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého by bývalý kancelár Gerhard Schröder mohol sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Európskou úniou o ukončení vojny na Ukrajine. Berlínska vláda to označila za nedôveryhodné a upozornila, že Moskva doteraz nepreukázala skutočný záujem o seriózne mierové rokovania.

Putin prišiel s návrhom po tom, ako predseda Európskej rady António Costa naznačil, že v budúcnosti existuje priestor na diskusiu s Ruskom o bezpečnostnej architektúre Európy. Kremeľ následne naznačil, že preferovaným mediátorom by bol práve Schröder, ktorý sa dlhodobo považuje za jedného z najbližších spojencov Ruska medzi bývalými západnými lídrami.

Nemecký vládny predstaviteľ však anonymne prehovoril, že Rusko nezmenilo svoje podmienky a pokračuje v politike, ktorá má rozdeľovať západných spojencov. Za prvý test ochoty rokovať označil prípadné predĺženie trojdňového prímeria.

Schröder čelí v Nemecku dlhodobej kritike pre svoje väzby na Moskvu. Po odchode z kancelárskeho postu v roku 2005 nastúpil do vedenia rusko-nemeckého plynovodného projektu.

(reuters, max)

  |  

Starmer po zdrvujúcej volebnej prehre: Neodstúpim

Britský premiér Keir Starmer sľúbil, že bude bojovať ďalej a vyhlásil, že jeho vláda je „projektom na desať rokov“ napriek viacerým výzvam na odstúpenie po prehre jeho strany v miestnych voľbách začiatkom tohto týždňa.

Starmerova Labouristická strana zaznamenala v miestnych voľbách najhoršiu prehru britskej vládnucej strany za viac ako tri desaťročia, čo viedlo rastúci počet zákonodarcov k výzve na jeho odvolanie.

Bývalá ministerka vo vláde Starmera uviedla, že ak jeho kabinet do pondelka nepodnikne kroky na jeho odvolanie, bude sa snažiť získať podporu ostatných zákonodarcov na spustenie súťaže o vedenie vlády.

Na otázku denníka Observer v rozhovore uverejnenom v nedeľu, či povedie labouristov do ďalších všeobecných volieb, Starmer odpovedak kladne.

Dodal, že sa nevzdá sa funkcie, na ktorú som bol zvolený v júli 2024 a neuvrhne krajinu do chaosu.

Ak napokon Starmerov kabiner v najbližších týždňoch predsa len odvolajú, Británia bude mať už siedmeho premiéra za posledné desaťročie.

(reuters, max)

  |  

Pol milióna migrantov v Líbyi chce ísť do Európy, vraví grécky minister

Viac ako pol milióna migrantov a utečencov čaká v Líbyi na príležitosť odísť do Európy, uviedol v nedeľu pre grécku televíziu ERT news minister pre migráciu Thanos Plevris.

Plevris odhadol ich počet na približne 550-tisíc. Povedal tiež, že Atény koordinujú postup s agentúrou Frontex, slúžiacou na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, a s líbyjskými úradmi s cieľom bojovať proti prevádzačským skupinám a zachytávať lode ešte pred vyplávaním.

V nedeľu grécka pobrežná stráž zachránila 125 migrantov z dvoch člnov, ktoré boli nájdené pri južnom pobreží Kréty, uviedol grécky verejnoprávny rozhlas. Vzhľadom na priaznivé počasie v oblasti úrady očakávajú, že by z líbyjského pobrežia mohli vyplávať aj ďalšie lode.

Plevris pre ERT news tiež uviedol, že migračné toky vo východnej časti Egejského mora klesli o približne 70 percent oproti roku 2025, čo pripísal spolupráci s tureckou pobrežnou strážou.

(tasr, dpa, max)

  |  

Ukrajina nasadí proti ruským dronom laserový trojzubec

Ukrajina pripravuje bojové nasadenie novej laserovej zbrane Tryzub (Trojzubec) proti ruským UAV a FPV dronom, keď spoločnosť Celebra Tech tento týždeň oznámila začiatok záverečnej fázy testovania. Kyjev sa na masívne útoky ruských dronov snaží reagovať lacnejšími a zároveň účinnejšími zbraňami, aby znížil doterajšiu závislosť od drahých rakiet protivzdušnej obrany.

„Dnes je Tryzub prakticky schopný zasiahnuť ciele vo vzdialenosti päť kilometrov a to mu umožní efektívne zostreliť bezpilotné lietadlá typu šahíd,“ poznamenala Celebra Tech.

Doterajšie zábery demonštrovali iba lokalizované tepelné efekty, optické oslepenie a zásahy dronov na krátku vzdialenosť vyžadujúce dlhodobé vystavenie lúču. Neboli zverejnené podrobnosti o architektúre a vlnovej dĺžke lúča, výstupnom výkone, tepelnej disipácii (ako rýchlo sa teplo z objektu rozptyľuje do okolia) alebo výdrži.

Systém na nákladnom prívese umožňuje jeho rýchle nasadenie na ochranu infraštruktúrnych zariadení alebo pozícií vojsk.

Prvé informácie o Tryzube zverejnili 16. decembra 2024 počas konferencie Európskeho obranného priemyslu v Kyjeve. Prvé oficiálne zábery zo 14. apríla 2025 ukázali útok proti stacionárnemu pozemnému cieľu a oslnenie senzora dronu s optickým vláknom. Podľa nich sa sledovanie cieľa vo veľkej miere spoliehalo na manuálne ovládanie joystickom.

Počas vylepšení vývojári doplnili navádzanie založené na umelej inteligencii, automatické zachytávanie a sledovanie cieľov, ako aj integráciu s radarom pre získanie presných trajektórií nepriateľských objektov

(max, tasr, army recognition a militarnyi)

  |  

Prímerie na ukrajinskom bojisku sa porušuje, tvrdia obe strany

Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu informovali o ruských útokoch bezpilotných lietadiel a takmer 150 stretoch na bojisku za posledných 24 hodín, a to aj napriek prímeriu medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sprostredkovali USA.

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na trojdňovom prímerí od 9. do 11. mája, keďže širšie mierové úsilie o ukončenie viac ako štvorročnej vojny sa zastavilo.

Pri ruských útokoch na juhovýchodnú Záporožskú oblasť Ukrajiny zahynula jedna osoba a traja ľudia boli zranení, oznámil v nedeľu ráno guvernér Ivan Fedorov. V severovýchodnej Charkovskej oblasti guvernér Oleh Synehubov uviedol, že pri útokoch dronov na hlavné mesto regiónu a blízke osady bolo zranených osem ľudí vrátane dvoch detí.

Kyjevské vzdušné sily samostatne uviedli, že Rusko cez noc vypustilo na Ukrajinu 27 dronov s dlhým doletom – čo je menej ako zvyčajne – ale protivzdušná obrana ich všetky zostrelila.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej správe uviedol, že pozdĺž frontovej línie došlo k 147 stretom.

Ukrajinská armáda zasa podľa agentúry TASS ostreľovala obytné oblasti v Doneckej ľudovej republike (DĽR) sedemkrát za posledných 24 hodín napriek predtým oznámenému prímeriu, uviedli v nedeľu vo vyhlásení predstavitelia doneckých separatistov.

„Za posledných 24 hodín bolo zaznamenaných sedem ostreľovacích útokov zo strany ukrajinských ozbrojených formácií,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Máme informácie o jednom zabitom civilistovi a troch ďalších zraneniach. Poškodená bola obytná budova a niekoľko áut,“ dodal šéf DĽR Denis Pušilin.

(reuters, tass, max)