Preskočiť na obsah
  |  

Teherán už podľa iránskej agentúry poslal odpoveď na návrh USA

Irán podľa iránskej agentúry IRNA už zaslal svoju odpoveď na návrh USA zameraný na ukončenie viac ako dvojmesačnej vojny. Navrhovaný plán sa má v tejto fáze zamerať na ukončenie vojny. Podľa agentúry IRNA bola odpoveď odovzdaná prostredníctvom Pakistanu, ktorý v konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ.

Americký plán sa v prvej fáze sústreďuje na zastavenie bojov a vytvorenie podmienok pre ďalšie rokovania. Návrh počíta podľa Axiosu s tým, že Irán zastaví obohacovanie uránu, za čo by Washington postupne zrušil sankcie a uvoľnil časť zmrazených iránskych finančných prostriedkov.

Súčasťou dohody má byť aj obnovenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, strategickú trasu, ktorou pred vojnou prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou.

Podľa portálu Axios však viaceré kľúčové americké záväzky majú začať platiť až po uzavretí finálnej mierovej dohody, čo vyvoláva neistotu aj vo Washingtone.

Konflikt sa začal 28. februára po útokoch USA a Izraela na Irán, na ktoré Teherán následne odpovedal vlastnými údermi.

(reuters, max)

  |  

Prvýkrát od vojny preplával Hormuzom katarský tanker s LNG

Katarský tanker so skvapalneným zemným plynom v nedeľu prvýkrát od vypuknutia vojny medzi Iránom, USA a Izraelom bezpečne preplával Hormuzským prielivom. Loď Al Kharaitiyat smerovala do pakistanského prístavu Qasim a podľa analytikov ide o prvý tanker spoločnosti QatarEnergy, ktorý trasu absolvoval od začiatku konfliktu koncom februára.

Prechod tankera prichádza po niekoľkých dňoch relatívneho upokojenia situácie v Perzskom zálive. Kuvajt v noci na nedeľu hlásil výskyt nepriateľských dronov vo svojom vzdušnom priestore a Teherán zároveň varoval, že lode krajín rešpektujúcich americké sankcie môžu mať s prechodom cez Hormuzský prieliv problémy.

Irán však údajne povolil prechod tankera aj ako gesto voči Kataru a Pakistanu, ktoré zohrávajú sprostredkovateľskú úlohu v diplomatických kontaktoch počas vojny. Pakistan pritom čelil rozsiahlym výpadkom elektriny po prerušení dodávok plynu.

Spojené štáty medzitým stále čakajú na odpoveď Teheránu na návrh, ktorý by mal formálne ukončiť vojnu a otvoriť cestu k rokovaniam o citlivých témach vrátane iránskeho jadrového programu. Prezident Donald Trump podľa francúzskej televízie LCI reagoval, že odpoveď Iránu očakáva „veľmi skoro“.

(reuters, max)

  |  

Yar naznačila, že podporujú Majerského v župných voľbách

V relácii Na telo na obrazovkách televízie Markíza sa Milan Uhrík z Republiky a Lucia Yar z PS dotkli aj volieb v Prešovskom kraji o post župana. Uhrík podotkol, že kandidát Republiky Milan Mazurek by bol vhodným na vedenie po ôsmich rokoch pôsobenia Milana Majerského.

Vyjadril sa aj k vyhláseniam ďalšieho kandidáta na župana v Prešove, a to ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), ktorý pripomenul, že Mazurek je právoplatne odsúdený extrémista. „To bol politický proces. Bol odsúdený sudcom, ktorý kandidoval za stranu SaS,“ zhodnotil Uhrík.

Yar reagovala, že ich voliči si budú vedieť určite vybrať medzi „odsúdeným extrémistom a kandidátom, ktorého podporujeme“. Na otázku moderátorky, či ide o Milana Majerského, súhlasne prikývla.

Progresívne Slovensko zatiaľ oficiálne nepodporilo Majerského v boji o obhájenie funkcie lídra Prešovského samosprávneho kraja. Strana opakovane upozornila, že tak spravia včas pred jesennými voľbami.

(max)

  |  

Ipsos: Najviac prijateľným premiérom pre ľudí by bol Korčok

Ak by si Slováci mali vybrať premiéra po najbližších parlamentných voľbách, najprijateľnejším kandidátom by bol bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok. Za vhodného predsedu vlády ho označilo v prieskume Ipsos pre Denník N 37 percent respondentov, čím predstihol predsedu PS Michala Šimečku aj súčasného premiéra Roberta Fica (Smer).

Šimečka aj Fico získali po 30 percent pozitívnych odpovedí. Korčok zároveň dosiahol najnižší podiel rozhodne neprijateľných odpovedí spomedzi sledovaných politikov. Za neprijateľného premiéra ho označilo 38 percent respondentov, zatiaľ čo pri Šimečkovi to bolo 44 percent a pri Ficovi až polovica opýtaných.

Relatívne priaznivé výsledky zaznamenal aj bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor, ktorého pozitívne hodnotilo 30 percent respondentov. Predseda SaS Branislav Gröhling získal 29 percent kladných odpovedí.

Na opačnom konci rebríčka skončili viacerí predstavitelia koalície aj opozície. Predsedu Republiky Milana Uhríka pozitívne vníma 26 percent respondentov, Roberta Kaliňáka (Smer) 24 percent, Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) 23 percent, Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) 23 percent a Tibora Gašpara (Smer) 19 percent.

Prieskum agentúra realizovala na vzorke 1 046 respondentov od 17. do 22. apríla 2026.

(max)

  |  

Putin chce rokovať cez exkancelára Nemecka, Berlín to odmieta

Nemecko odmietlo návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého by bývalý kancelár Gerhard Schröder mohol sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Európskou úniou o ukončení vojny na Ukrajine. Berlínska vláda to označila za nedôveryhodné a upozornila, že Moskva doteraz nepreukázala skutočný záujem o seriózne mierové rokovania.

Putin prišiel s návrhom po tom, ako predseda Európskej rady António Costa naznačil, že v budúcnosti existuje priestor na diskusiu s Ruskom o bezpečnostnej architektúre Európy. Kremeľ následne naznačil, že preferovaným mediátorom by bol práve Schröder, ktorý sa dlhodobo považuje za jedného z najbližších spojencov Ruska medzi bývalými západnými lídrami.

Nemecký vládny predstaviteľ však anonymne prehovoril, že Rusko nezmenilo svoje podmienky a pokračuje v politike, ktorá má rozdeľovať západných spojencov. Za prvý test ochoty rokovať označil prípadné predĺženie trojdňového prímeria.

Schröder čelí v Nemecku dlhodobej kritike pre svoje väzby na Moskvu. Po odchode z kancelárskeho postu v roku 2005 nastúpil do vedenia rusko-nemeckého plynovodného projektu.

(reuters, max)

  |  

Starmer po zdrvujúcej volebnej prehre: Neodstúpim

Britský premiér Keir Starmer sľúbil, že bude bojovať ďalej a vyhlásil, že jeho vláda je „projektom na desať rokov“ napriek viacerým výzvam na odstúpenie po prehre jeho strany v miestnych voľbách začiatkom tohto týždňa.

Starmerova Labouristická strana zaznamenala v miestnych voľbách najhoršiu prehru britskej vládnucej strany za viac ako tri desaťročia, čo viedlo rastúci počet zákonodarcov k výzve na jeho odvolanie.

Bývalá ministerka vo vláde Starmera uviedla, že ak jeho kabinet do pondelka nepodnikne kroky na jeho odvolanie, bude sa snažiť získať podporu ostatných zákonodarcov na spustenie súťaže o vedenie vlády.

Na otázku denníka Observer v rozhovore uverejnenom v nedeľu, či povedie labouristov do ďalších všeobecných volieb, Starmer odpovedak kladne.

Dodal, že sa nevzdá sa funkcie, na ktorú som bol zvolený v júli 2024 a neuvrhne krajinu do chaosu.

Ak napokon Starmerov kabiner v najbližších týždňoch predsa len odvolajú, Británia bude mať už siedmeho premiéra za posledné desaťročie.

(reuters, max)