Preskočiť na obsah
  |  

Celebrity pocítili čistky Instagramu, prišli o milióny sledovateľov

Používatelia Instagramu a ďalších sociálnych sietí v posledných dňoch upozorňujú na výrazné poklesy počtu sledovateľov pri známych celebritách aj influencerov. Podľa viacerých správ mohlo ísť o rozsiahlu čistku falošných alebo neaktívnych účtov, ktorú niektorí označujú za „Veľkú čistku roku 2026“.

Hoci spoločnosť Meta zatiaľ oficiálne nepotvrdila žiadnu koordinovanú akciu, viaceré populárne profily prišli v priebehu niekoľkých hodín o milióny followerov. Podľa dostupných informácií Instagram využil systémy umelej inteligencie na identifikáciu účtov spojených s nákupom followerov, botmi či takzvanými click farmami, ktoré umelo zvyšovali popularitu profilov.

Najväčšie straty hlásia svetové celebrity ako Cristiano Ronaldo, Selena Gomez, Lionel Messi či Ariana Grande. Ronaldo mal podľa platformy Celebrity Radar prísť o viac než 6,6 milióna sledovateľov, Selena Gomez o takmer šesť miliónov a Messi o približne 4,8 milióna followerov. Poklesy zaznamenali aj Taylor Swift, Beyoncé, Rihanna či Katy Perry.

Čistka zasiahla aj menších tvorcov obsahu, ktorí podľa odhadov prišli približne o dve až päť percent sledovateľov. Zdá sa zároveň, že Instagram začína viac uprednostňovať reálne aktívne publikum pred umelo nafúknutými číslami.

(tasr, max)

  |  

Ziobro po azyle v Maďarsku odišiel do USA s vízom od Trumpa

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ktorý sa od minulého roka zdržiaval v Maďarsku po udelení azylu od vlády Viktora Orbána, sa podľa portálu Politico presunul do Spojených štátov. Umožniť mu to malo vízum, ktoré vydala administratíva prezidenta Donalda Trumpa.

Ziobro čelí v Poľsku vyšetrovaniu pre podozrenia zo zneužívania verejných financií a nasadenia špionážneho softvéru Pegasus proti politickým oponentom. Poľské úrady ho dlhodobo žiadajú vydať späť do krajiny, bývalý minister však všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politickú pomstu vlády premiéra Donalda Tuska.

Orbánova vláda mu poskytla azyl, no situácia sa začala meniť po nástupe nového maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý avizoval ochotu začať vydávacie konanie.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu potvrdilo, že o aktuálnom pobyte Ziobra nemá oficiálne informácie, no jeho pas mu odobrali.

(max)

  |  

Moskva viní Arménsko z priestoru pre Zelenského útoky na Rusko

Rusko obvinilo Arménsko, že počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poskytlo priestor na „protiruské vyjadrenia“, čím sa ďalej prehĺbilo napätie medzi Moskvou a jej tradičným spojencom na južnom Kaukaze.

Zelenskyj počas návštevy Jerevanu minulý týždeň vyhlásil, že Rusko sa obáva možných útokov nad Červeným námestím počas osláv Dňa víťazstva 9. mája v Moskve. Ruské úrady následne protestovali proti tomu, čo označili za „teroristické hrozby voči Rusku“, a predvolali si arménskeho veľvyslanca.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov teraz vyhlásil, že podobné vyjadrenia nie sú v súlade s duchom rusko-arménskych vzťahov. Moskva podľa neho očakáva od Jerevanu vysvetlenie a chce mať istotu, že Arménsko nezaujme protiruský postoj.

Napätie ešte zvýšilo aj nedávne stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Arménsku, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 40 európskych lídrov vrátane Zelenského. Rusko tvrdí, že Jerevan sa čoraz viac približuje Európskej únii.

Vzťahy medzi Moskvou a Arménskom sa výrazne zhoršili po roku 2023, keď Azerbajdžan opätovne získal kontrolu nad Náhorným Karabachom napriek prítomnosti ruských mierových síl v regióne.

(reuters, max)

  |  

Bödör, Gašpar i Kováčik. Súd začne prerokúvať kauzu Očistec

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa má v pondelok začať ostro sledovaný proces v kauze Očistec, ktorá patrí medzi najväčšie prípady spojené s podozreniami z korupcie a zneužívania moci v bezpečnostných zložkách štátu.

Prípad sa týka obdobia rokov 2012 až 2018 a podľa obžaloby mala v tom čase pôsobiť organizovaná skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.

Na lavici obžalovaných sa majú objaviť viaceré známe mená vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho či bývalých vysokých funkcionárov NAKA.

Prokuratúra ich viní zo založenia a podpory zločineckej skupiny, prijímania úplatkov, podplácania aj zneužívania právomoci verejného činiteľa. Viacerí obžalovaní už v minulosti odmietli vinu a tvrdia, že ide o politicky motivovaný proces.

Rozsah kauzy dokumentuje aj objem spisu – obžaloba má približne 180 strán a vyšetrovací materiál viac než 18 500 strán.

(tasr, max)

  |  

Krátkodobé prenájmy čaká register, hotelieri hovoria o sivej zóne

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska podporila vznik nového registra krátkodobých prenájmov ubytovania cez online platformy. Podľa prezidenta asociácie Mareka Harbuľáka ide o dôležitý krok.

„Veľká časť týchto služieb, ktoré sa tvária ako krátkodobý prenájom ubytovania, funguje v takzvanej sivej zóne. Neplatia dane z ubytovania, nevzťahujú sa na nich tie isté alebo základné povinnosti, ktoré majú aj hotelieri. Pritom oslovujú rovnakú skupinu návštevníkov a poskytujú, dalo by sa povedať, rovnaké služby,“ okomentoval.

Priblížil, že Asociácia sa snažila o reguláciu tohto trhu už od roku 2018, no legislatívne zmeny prichádzajú až teraz v reakcii na európske nariadenie.

Nový register pripravilo ministerstvo cestovného ruchu a športu. Týkať sa bude fyzických osôb a nepodnikateľov, ktorí ponúkajú byty alebo apartmány cez platformy typu Airbnb. Hotelov a klasických podnikateľov sa nová povinnosť dotkne len okrajovo.

Podľa Harbuľáka môže byť len v Bratislave niekoľko stoviek až tisíc takýchto apartmánov. V niektorých mestách je podľa dôvodových správ počet krátkodobých prenájmov dokonca dvojnásobný až trojnásobný oproti oficiálne registrovaným ubytovacím zariadeniam.

Nový systém má začať fungovať od januára 2027 a ponuka ubytovania bez registračného čísla bude zakázaná.

(tasr, max)

  |  

Teherán už podľa iránskej agentúry poslal odpoveď na návrh USA

Irán podľa iránskej agentúry IRNA už zaslal svoju odpoveď na návrh USA zameraný na ukončenie viac ako dvojmesačnej vojny. Navrhovaný plán sa má v tejto fáze zamerať na ukončenie vojny. Podľa agentúry IRNA bola odpoveď odovzdaná prostredníctvom Pakistanu, ktorý v konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ.

Americký plán sa v prvej fáze sústreďuje na zastavenie bojov a vytvorenie podmienok pre ďalšie rokovania. Návrh počíta podľa Axiosu s tým, že Irán zastaví obohacovanie uránu, za čo by Washington postupne zrušil sankcie a uvoľnil časť zmrazených iránskych finančných prostriedkov.

Súčasťou dohody má byť aj obnovenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, strategickú trasu, ktorou pred vojnou prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou.

Podľa portálu Axios však viaceré kľúčové americké záväzky majú začať platiť až po uzavretí finálnej mierovej dohody, čo vyvoláva neistotu aj vo Washingtone.

Konflikt sa začal 28. februára po útokoch USA a Izraela na Irán, na ktoré Teherán následne odpovedal vlastnými údermi.

(reuters, max)