Preskočiť na obsah
  |  

Ziobro po azyle v Maďarsku odišiel do USA s vízom od Trumpa

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ktorý sa od minulého roka zdržiaval v Maďarsku po udelení azylu od vlády Viktora Orbána, sa podľa portálu Politico presunul do Spojených štátov. Umožniť mu to malo vízum, ktoré vydala administratíva prezidenta Donalda Trumpa.

Ziobro čelí v Poľsku vyšetrovaniu pre podozrenia zo zneužívania verejných financií a nasadenia špionážneho softvéru Pegasus proti politickým oponentom. Poľské úrady ho dlhodobo žiadajú vydať späť do krajiny, bývalý minister však všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politickú pomstu vlády premiéra Donalda Tuska.

Orbánova vláda mu poskytla azyl, no situácia sa začala meniť po nástupe nového maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý avizoval ochotu začať vydávacie konanie.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu potvrdilo, že o aktuálnom pobyte Ziobra nemá oficiálne informácie, no jeho pas mu odobrali.

(max)

  |  

Moskva viní Arménsko z priestoru pre Zelenského útoky na Rusko

Rusko obvinilo Arménsko, že počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poskytlo priestor na „protiruské vyjadrenia“, čím sa ďalej prehĺbilo napätie medzi Moskvou a jej tradičným spojencom na južnom Kaukaze.

Zelenskyj počas návštevy Jerevanu minulý týždeň vyhlásil, že Rusko sa obáva možných útokov nad Červeným námestím počas osláv Dňa víťazstva 9. mája v Moskve. Ruské úrady následne protestovali proti tomu, čo označili za „teroristické hrozby voči Rusku“, a predvolali si arménskeho veľvyslanca.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov teraz vyhlásil, že podobné vyjadrenia nie sú v súlade s duchom rusko-arménskych vzťahov. Moskva podľa neho očakáva od Jerevanu vysvetlenie a chce mať istotu, že Arménsko nezaujme protiruský postoj.

Napätie ešte zvýšilo aj nedávne stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Arménsku, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 40 európskych lídrov vrátane Zelenského. Rusko tvrdí, že Jerevan sa čoraz viac približuje Európskej únii.

Vzťahy medzi Moskvou a Arménskom sa výrazne zhoršili po roku 2023, keď Azerbajdžan opätovne získal kontrolu nad Náhorným Karabachom napriek prítomnosti ruských mierových síl v regióne.

(reuters, max)

  |  

Bödör, Gašpar i Kováčik. Súd začne prerokúvať kauzu Očistec

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa má v pondelok začať ostro sledovaný proces v kauze Očistec, ktorá patrí medzi najväčšie prípady spojené s podozreniami z korupcie a zneužívania moci v bezpečnostných zložkách štátu.

Prípad sa týka obdobia rokov 2012 až 2018 a podľa obžaloby mala v tom čase pôsobiť organizovaná skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.

Na lavici obžalovaných sa majú objaviť viaceré známe mená vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho či bývalých vysokých funkcionárov NAKA.

Prokuratúra ich viní zo založenia a podpory zločineckej skupiny, prijímania úplatkov, podplácania aj zneužívania právomoci verejného činiteľa. Viacerí obžalovaní už v minulosti odmietli vinu a tvrdia, že ide o politicky motivovaný proces.

Rozsah kauzy dokumentuje aj objem spisu – obžaloba má približne 180 strán a vyšetrovací materiál viac než 18 500 strán.

(tasr, max)

  |  

Krátkodobé prenájmy čaká register, hotelieri hovoria o sivej zóne

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska podporila vznik nového registra krátkodobých prenájmov ubytovania cez online platformy. Podľa prezidenta asociácie Mareka Harbuľáka ide o dôležitý krok.

„Veľká časť týchto služieb, ktoré sa tvária ako krátkodobý prenájom ubytovania, funguje v takzvanej sivej zóne. Neplatia dane z ubytovania, nevzťahujú sa na nich tie isté alebo základné povinnosti, ktoré majú aj hotelieri. Pritom oslovujú rovnakú skupinu návštevníkov a poskytujú, dalo by sa povedať, rovnaké služby,“ okomentoval.

Priblížil, že Asociácia sa snažila o reguláciu tohto trhu už od roku 2018, no legislatívne zmeny prichádzajú až teraz v reakcii na európske nariadenie.

Nový register pripravilo ministerstvo cestovného ruchu a športu. Týkať sa bude fyzických osôb a nepodnikateľov, ktorí ponúkajú byty alebo apartmány cez platformy typu Airbnb. Hotelov a klasických podnikateľov sa nová povinnosť dotkne len okrajovo.

Podľa Harbuľáka môže byť len v Bratislave niekoľko stoviek až tisíc takýchto apartmánov. V niektorých mestách je podľa dôvodových správ počet krátkodobých prenájmov dokonca dvojnásobný až trojnásobný oproti oficiálne registrovaným ubytovacím zariadeniam.

Nový systém má začať fungovať od januára 2027 a ponuka ubytovania bez registračného čísla bude zakázaná.

(tasr, max)

  |  

Teherán už podľa iránskej agentúry poslal odpoveď na návrh USA

Irán podľa iránskej agentúry IRNA už zaslal svoju odpoveď na návrh USA zameraný na ukončenie viac ako dvojmesačnej vojny. Navrhovaný plán sa má v tejto fáze zamerať na ukončenie vojny. Podľa agentúry IRNA bola odpoveď odovzdaná prostredníctvom Pakistanu, ktorý v konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ.

Americký plán sa v prvej fáze sústreďuje na zastavenie bojov a vytvorenie podmienok pre ďalšie rokovania. Návrh počíta podľa Axiosu s tým, že Irán zastaví obohacovanie uránu, za čo by Washington postupne zrušil sankcie a uvoľnil časť zmrazených iránskych finančných prostriedkov.

Súčasťou dohody má byť aj obnovenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, strategickú trasu, ktorou pred vojnou prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou.

Podľa portálu Axios však viaceré kľúčové americké záväzky majú začať platiť až po uzavretí finálnej mierovej dohody, čo vyvoláva neistotu aj vo Washingtone.

Konflikt sa začal 28. februára po útokoch USA a Izraela na Irán, na ktoré Teherán následne odpovedal vlastnými údermi.

(reuters, max)

  |  

Prvýkrát od vojny preplával Hormuzom katarský tanker s LNG

Katarský tanker so skvapalneným zemným plynom v nedeľu prvýkrát od vypuknutia vojny medzi Iránom, USA a Izraelom bezpečne preplával Hormuzským prielivom. Loď Al Kharaitiyat smerovala do pakistanského prístavu Qasim a podľa analytikov ide o prvý tanker spoločnosti QatarEnergy, ktorý trasu absolvoval od začiatku konfliktu koncom februára.

Prechod tankera prichádza po niekoľkých dňoch relatívneho upokojenia situácie v Perzskom zálive. Kuvajt v noci na nedeľu hlásil výskyt nepriateľských dronov vo svojom vzdušnom priestore a Teherán zároveň varoval, že lode krajín rešpektujúcich americké sankcie môžu mať s prechodom cez Hormuzský prieliv problémy.

Irán však údajne povolil prechod tankera aj ako gesto voči Kataru a Pakistanu, ktoré zohrávajú sprostredkovateľskú úlohu v diplomatických kontaktoch počas vojny. Pakistan pritom čelil rozsiahlym výpadkom elektriny po prerušení dodávok plynu.

Spojené štáty medzitým stále čakajú na odpoveď Teheránu na návrh, ktorý by mal formálne ukončiť vojnu a otvoriť cestu k rokovaniam o citlivých témach vrátane iránskeho jadrového programu. Prezident Donald Trump podľa francúzskej televízie LCI reagoval, že odpoveď Iránu očakáva „veľmi skoro“.

(reuters, max)