Preskočiť na obsah
  |  

Budú tvrdý alkohol v Nemecku ponúkať len špecializované obchody?

Nemecký Marburger Bund (lekársky odborový zväz) v nedeľu vyzval na obmedzenie predaja liehovín iba na špeciálne predajne na základe licencie.

„Predaj nápojov s vysokým obsahom alkoholu by sa mal uskutočňovať iba v licencovaných špecializovaných predajných miestach,“ uviedol lekársky zväz počas výročného stretnutia v Hannoveri.

Podľa návrhu lekárov by sa „tvrdý“ alkohol nesmel predávať v supermarketoch, na čerpacích staniciach a v kioskoch.

Konzumácia alkoholu predstavuje jedno z najväčších zdravotných rizík, ktorým sa však dá v Nemecku vyhnúť a podľa Marburger Bund preto mladí ľudia potrebujú lepšiu ochranu v tomto smere.

Podľa odborníkov návyk pitia alkoholu vytvorený už v mladosti zvyšuje riziko závislosti vo vyššom veku spolu so zdravotnými a sociálnymi dôsledkami. Lekársky zväz preto tiež podporuje vládne plány na zrušenie takzvaného sprevádzaného pitia – podľa tohto ustanovenia v nemeckom zákone môžu piť pivo a víno na verejnosti aj deti od 14 rokov v sprievode rodičov.

(tasr, dpa, im)

  |  

Ukrajinka vlakom do Prahy nelegálne viezla pohľadnice s Hitlerom

Ukrajinskí colníci na sociálnej sieti informovali, že zadržali na hraniciach päť starých pohľadníc s Adolfom Hitlerom. Incident sa stal 9. mája na colnom pracovisku Čop pri kontrole cestujúcich vo vlaku smerujúcom z Ukrajiny do Prahy.

Pohľadnice z 30. rokov minulého storočia objavili colníci v zapečatenej obálke ukrytej medzi osobnými vecami 53-ročnej obyvateľky Kyjeva. Žena ich podľa colníkov neuviedla v colnom vyhlásení ani na ich existenciu úradníkov neupozornila.

Ukrajinské úrady pripomenuli, že vývoz tlačovín vydaných pred rokom 1945 podlieha prísnym pravidlám a možný je len na základe osobitného certifikátu. Ten však cestujúca pri sebe nemala.

Voči žene preto začali konanie pre porušenie colných predpisov. Pohľadnice zatiaľ zaistili a o ich ďalšom osude rozhodne znalecké posúdenie, ktoré má určiť ich historickú, kultúrnu alebo zberateľskú hodnotu.

(max)

  |  

Celebrity pocítili čistky Instagramu, prišli o milióny sledovateľov

Používatelia Instagramu a ďalších sociálnych sietí v posledných dňoch upozorňujú na výrazné poklesy počtu sledovateľov pri známych celebritách aj influencerov. Podľa viacerých správ mohlo ísť o rozsiahlu čistku falošných alebo neaktívnych účtov, ktorú niektorí označujú za „Veľkú čistku roku 2026“.

Hoci spoločnosť Meta zatiaľ oficiálne nepotvrdila žiadnu koordinovanú akciu, viaceré populárne profily prišli v priebehu niekoľkých hodín o milióny followerov. Podľa dostupných informácií Instagram využil systémy umelej inteligencie na identifikáciu účtov spojených s nákupom followerov, botmi či takzvanými click farmami, ktoré umelo zvyšovali popularitu profilov.

Najväčšie straty hlásia svetové celebrity ako Cristiano Ronaldo, Selena Gomez, Lionel Messi či Ariana Grande. Ronaldo mal podľa platformy Celebrity Radar prísť o viac než 6,6 milióna sledovateľov, Selena Gomez o takmer šesť miliónov a Messi o približne 4,8 milióna followerov. Poklesy zaznamenali aj Taylor Swift, Beyoncé, Rihanna či Katy Perry.

Čistka zasiahla aj menších tvorcov obsahu, ktorí podľa odhadov prišli približne o dve až päť percent sledovateľov. Zdá sa zároveň, že Instagram začína viac uprednostňovať reálne aktívne publikum pred umelo nafúknutými číslami.

(tasr, max)

  |  

Ziobro po azyle v Maďarsku odišiel do USA s vízom od Trumpa

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ktorý sa od minulého roka zdržiaval v Maďarsku po udelení azylu od vlády Viktora Orbána, sa podľa portálu Politico presunul do Spojených štátov. Umožniť mu to malo vízum, ktoré vydala administratíva prezidenta Donalda Trumpa.

Ziobro čelí v Poľsku vyšetrovaniu pre podozrenia zo zneužívania verejných financií a nasadenia špionážneho softvéru Pegasus proti politickým oponentom. Poľské úrady ho dlhodobo žiadajú vydať späť do krajiny, bývalý minister však všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politickú pomstu vlády premiéra Donalda Tuska.

Orbánova vláda mu poskytla azyl, no situácia sa začala meniť po nástupe nového maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý avizoval ochotu začať vydávacie konanie.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu potvrdilo, že o aktuálnom pobyte Ziobra nemá oficiálne informácie, no jeho pas mu odobrali.

(max)

  |  

Moskva viní Arménsko z priestoru pre Zelenského útoky na Rusko

Rusko obvinilo Arménsko, že počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poskytlo priestor na „protiruské vyjadrenia“, čím sa ďalej prehĺbilo napätie medzi Moskvou a jej tradičným spojencom na južnom Kaukaze.

Zelenskyj počas návštevy Jerevanu minulý týždeň vyhlásil, že Rusko sa obáva možných útokov nad Červeným námestím počas osláv Dňa víťazstva 9. mája v Moskve. Ruské úrady následne protestovali proti tomu, čo označili za „teroristické hrozby voči Rusku“, a predvolali si arménskeho veľvyslanca.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov teraz vyhlásil, že podobné vyjadrenia nie sú v súlade s duchom rusko-arménskych vzťahov. Moskva podľa neho očakáva od Jerevanu vysvetlenie a chce mať istotu, že Arménsko nezaujme protiruský postoj.

Napätie ešte zvýšilo aj nedávne stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Arménsku, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 40 európskych lídrov vrátane Zelenského. Rusko tvrdí, že Jerevan sa čoraz viac približuje Európskej únii.

Vzťahy medzi Moskvou a Arménskom sa výrazne zhoršili po roku 2023, keď Azerbajdžan opätovne získal kontrolu nad Náhorným Karabachom napriek prítomnosti ruských mierových síl v regióne.

(reuters, max)

  |  

Bödör, Gašpar i Kováčik. Súd začne prerokúvať kauzu Očistec

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa má v pondelok začať ostro sledovaný proces v kauze Očistec, ktorá patrí medzi najväčšie prípady spojené s podozreniami z korupcie a zneužívania moci v bezpečnostných zložkách štátu.

Prípad sa týka obdobia rokov 2012 až 2018 a podľa obžaloby mala v tom čase pôsobiť organizovaná skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.

Na lavici obžalovaných sa majú objaviť viaceré známe mená vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho či bývalých vysokých funkcionárov NAKA.

Prokuratúra ich viní zo založenia a podpory zločineckej skupiny, prijímania úplatkov, podplácania aj zneužívania právomoci verejného činiteľa. Viacerí obžalovaní už v minulosti odmietli vinu a tvrdia, že ide o politicky motivovaný proces.

Rozsah kauzy dokumentuje aj objem spisu – obžaloba má približne 180 strán a vyšetrovací materiál viac než 18 500 strán.

(tasr, max)